«Prvá dynamika — to je snaha jednotlivca existovať v úlohe seba samého. Individualita tu nachádza svoje plné vyjadrenie. Túto dynamiku možno nazvať dynamikou seba samého.

Druhá dynamika — to je snaha existovať pomocou sexuálnej činnosti. Táto dynamika sa v skutočnosti skladá z dvoch častí. Druhá dynamika – to je (a) samotný pohlavný akt a (b) rodina, vrátane výchovy detí. Túto dynamiku možno nazvať dynamikou sexu.

Tretia dynamika — to je snaha existovať v skupinách jednotlivcov. Ľubovoľná skupina alebo časť celej sociálnej kategórie môže byť považovaná za súčasť tretej dynamiky. Škola, komunita, mesto, národ sú časťou tretej dynamiky a každá z nich sama osebe je treťou dynamikou. Túto dynamiku možno nazvať dynamikou skupiny.

Štvrtá dynamika — to je snaha existovať ako ľudstvo. Biela rasa sa považuje za tretiu dynamiku, avšak všetky rasy spolu sa považujú za štvrtú dynamiku. Túto dynamiku možno nazvať dynamikou ľudstva.

Piata dynamika — to je snaha o to, aby existoval živočíšny svet. (...) Túto dynamiku možno nazvať dynamikou živej prírody.

Šiesta dynamika — to je snaha existovať ako fyzický vesmír. Fyzický vesmír pozostáva z hmoty, energie, priestoru a času. V Scientológii používame slovo MECT, vytvorené z prvých písmen týchto slov v anglickom jazyku (Matter, Energy, Space, Time)*. Túto dynamiku možno nazvať dynamikou vesmíru.

Siedma dynamika — to je snaha o existenciu duchovných bytostí (ducha) alebo snaha existovať ako duchovná bytosť (duch). (...) Túto dynamiku možno nazvať dynamikou ducha.

Ôsma dynamika — to je snaha existovať v úlohe nekonečnosti. Nazývajú to tiež Najvyššou Bytosťou. Je treba dodať, že veda Scientológia nezasahuje do dynamiky Najvyššej Bytosti. Táto dynamika sa nazýva ôsmou preto, lebo číslica 8 — to je vertikálne postavený symbol nekonečnosti. Táto dynamika sa môže nazývať dynamikou nekonečnosti alebo Boha.»[194] — „Scientológia“, 42, 43.

Usporiadanie obsahu «dynamík» od prvej po ôsmu vyjadruje zjavný «Ja-centrizmus» scientologického videnia sveta, dopĺňajúce skrytý prejav «Ja-centrizmu» v základoch «Théta — MEST».

Zároveň dodáme, že odmietnutie konať v «ôsmej dynamike» — to je prejav démonizmu, presvedčeného o svojej sebestačnosti a možnosti udržať neutralitu medzi Bohom a diablom, ktorý prijal na seba úlohu prvohierarchu medzi časťou démonov.

Takisto dodáme, že človek má žiť (nie iba prežívať*). Z nášho pohľadu, nevyhnutnosť prežívať je podmienená tým, že oddanosť jedinca (ktorému je dané byť Človekom) k neĽudským režimom psychiky nie je Zhora podporovaná. Práve preto Ľudia žijú; živočíchy a rastliny takisto žijú; a človeku podobní rozumní neĽudia žiť nemôžu, ale bojujú o prežitie, čo sa aj odzrkadlilo v osobitostiach terminológie scientologickej cirkvi.

Národ — v gramatickom zmysle — je «hromadné podstatné meno». A objektívne historicky nepredstavuje len biomasu hmoty, ale aj dlho žijúci (v porovnaní k životu jedinca) kolektívny duch a intelekt, zrodený množstvom jedincov a nemajúci obavy z rýchlo plynúcej problematiky personálnych «autorských a príbuzných práv» hocikoho z jednotlivcov. Národ drel na filozofov a mysliteľov, na tvorivé dedičstvo ktorých mu po každodennej práci jednoducho nezvýšil čas; no národ ako celok neupadal do egoizmu, hoci uprostred neho boli aj veľmi silní egoisti; a kolektívny «Ja-centrizmus» národov nemal svoj charakter natoľko prejavený v priestore a čase, ako «Ja-centrizmus» jednotlivcov. A preto vo vyššie uvedenom prísloví «niet veci bez obrazu» sa prejavilo, a v kultúre zafixovalo, videnie jednej zo zložiek iného súboru maximálne zovšeobecňujúcich stotožnení a prvotných rozdielov, odlišného od «očividne prirodzeného» súboru «Ja-centrického» individualizmu.

Niet veci ani ducha bez obrazu. Toto tvrdenie nezapadá do súboru maximálne zovšeobecňujúcich stotožnení štvorjediného Amona, ktorým tisícročia žije autorsky personifikovaná filozofia vládnucej „elity“ (platonizmus, neotomizmus, kantiánstvo, hegelizmus, marxizmus, freudizmus, keynesiánstvo a pod.). Ono však odhaľuje možnosť vybudovania iného mozaikového videnia sveta, v ktorom myšlienkový strom (charakteristický pre Človeka) sa rozrastá smerom od Zdroja Objektívnej reality k jedincovi.

V takomto prístupe k vybudovaniu osobnej psychickej kultúry tiež nie je nič nové. Cisár Rímskej ríše (z r. 161) a filozof Marcus Aurelius Antonius (r. 121 — r. 180) nazval takto jednu zo svojich kníh „K sebe samému“[195].

Rovnako aj všetky učenia hlásajúce akt tvorenia Vesmíru Bohom sa pokúšajú vypestovať myšlienkový strom smerom od Zdroja Objektívnej reality k jedincovi. No keď učitelia viery v dôsledku sebectva upadajú do idealistického adeizmu, tak radostne dokola na plné ústa opakujú: «Na počiatku bolo slovo, a slovo bolo u Boha…»[196], a za týmto už nasledujú ich vlastné výmysly, snažiace sa vyzerať ako mozaika, nimi vykladaná v smere od Zdroja Objektívnej reality k jedincovi. Ale aké slovo bolo u Boha? — To jest o čom je? Aký zmysel nieslo ľuďom? — to ich už nezaujíma... Ba čo viac, mnohým je tento zmysel aj protivný.

13. «Furkan»: Boh miluje trojicu[197]

«Furkan» je arabské slovo a v Koráne sa vyskytuje neraz. Raz ho prekladajú ako «spasenie», inokedy ako «rozlíšenie»[198]. Oba tieto názvy sú však nerozlučne spojené, pretože či spasenie, či záhuba, obe sú podmienené zoslaním Rozlíšenia Zhora, čo bolo ukázané na príklade hliadky „Titaniku“[199]. Ak nie je dané Rozlíšenie Zhora, tak všetky zmyslové orgány vnímajú nejasné preludy, podobné zrakovému vnímaniu neprehľadnej hmly alebo tmy, v ktorých rozdiely «to» — «nie to» nie sú odhalené, čo vylučuje možnosť akýchkoľvek zmysluplných činov v temnote nerozlíšenia.

Jednotlivci Zhora zbavení Rozlíšenia sa od slepých a hluchých (ktorí nevidia a nepočujú) odlišujú iba tým, že oni vidia aj počujú, ale nič z toho čo im do vedomia prinesú ich zmyslové orgány — nepostrehnú.

Žijeme vo svete, v ktorom je Korán arabskojazyčným zápisom Zvestovania, daného Zhora všetkým ľuďom. Tí, ktorí s týmto názorom nesúhlasia — a myslia si, že žijú v inom svete (vo svete vlastných ilúzií, panujúcich nad nimi mámení, vrátane zdedených v podobe „výdobytkov kultúry“ od minulých generácií), v ktorom je Korán absolútne nezáväzný a trápny omyl alebo nástraha satanizmu — mali by sa zamyslieť nad otázkou postavenou v samotnom Koráne v súre 41, nazvanej „Objasnené“, verš 52:

«Či ste sa nezamýšľali nad tým, že ak je [Korán] od Boha a vy ho odmietate, tak kto je zblúdilejší, než ten čo zotrváva v hlbokom rozpore [s pravdou]?» — v preklade Osmanova.

Alebo ešte jeden variant prekladu tej istej otázky:

Ak vidíte, že Korán je od Boha, a zavrhujete ho, potom ako sa ospravedlníte pred Tým čo ho zoslal?

25. súra Koránu sa tiež volá v arabskom jazyku «Furkan» (v preklade Sablukova je jej názov ponechaný v lexike jazyka originálu) a «Rozlíšenie» (v prekladoch Kračkovského a Osmanova)[200]. Pozrieme sa na ňu.

1. Požehnaný ten, kto zoslal «al-Furkan» («Rozlíšenie»)[201] Svojmu otrokovi, aby on (t.j. Mohamed) sa stal dohováračom obyvateľov svetov; 2. [požehnaný] ten, ktorému patrí moc <presnejšie úplná moc: — naše spresnenie pri citovaní> nad nebesami a zemou, ktorý pre Seba nesplodil dieťa[202] a ktorý sa s nikým nedelil o moc <presnejšie úplnú moc: — naše spresnenie pri citovaní>. On stvoril všetko čo je a dal tomu [náležitú] mieru. 3. [Neverní] začali miesto Neho uctievať iných bohov, ktorí nič netvoria, ale sami sú stvorení, dokonca sami sebe nemôžu ani uškodiť, ani prospieť, nepodriaďuje sa im ani smrť, ani život, ani vzkriesenie.» — V preklade Osmanova.