Hoci slová označujúce tieto prvotné rozdiely a výklady pojmov s nimi spätými sa pri ich detailnejšom opise behom dejín Západnej regionálnej civilizácie neraz menili, tak nemenným ostávalo jedno: informácia („obraz“, „idea“ (vyjadrujúca úmysel, zámer*), „usporiadanosť stavov a zmien hmoty i matérie všeobecne“) bola pojmovo utajená a nevyčlenená v skupine prvotných rozdielov (a im príslušných pojmov) od „ducha“ = „energie“ = „sily“.

„Matéria“ = „hmota“ sa pri ďalšej detailizácii vzťahovala na štyri živly (agregátne stavy hmoty: „zem“ — pevné skupenstvo; „voda“ — tekuté skupenstvo; „vzduch“ — plynné skupenstvo; „oheň“ — plazma). A pre väčšinu ľudí neviditeľné prírodné silové polia, nosiče usporiadanej energie, neoddeliteľne zlepili aj s informáciou do „nemateriálneho ducha“; prírodné vákuum, ktoré objektívne fyzicky vôbec nie je prázdnotou, ale jednou z podôb (agregátnych stavov) matérie, sa stalo „priestorom-úložiskom“ a „čas“ sa stal symbolom pre označenie nehmatateľnej, fiktívnej nepochopiteľnosti.

Teraz s týmto súborom hraničných stotožnení a prvotných rozdielov, nemenným v priebehu histórie Západnej civilizácie, porovnáme súbor hraničných stotožnení a prvotných rozdielov na základe ktorých sa sformovala a funguje scientológia:

«Princíp, rozpracovaný Hubbardom, teória Théta — MEST, pričom Théta (Q) (...) predstavuje kvalitu či potenciál.

MEST je nové slovo, pozostávajúce z počiatočných písmen anglických slov Matter (matéria), Energy (energia), Space (priestor) a Time (čas), ktoré sú základnými komponentmi fyzického vesmíru.»

To je úryvok z knihy Berndta von Wittenburga[185], „Šach planéte Zem“ (Moskva, vydavateľstvo „Nová planéta“, 1997, str. 441)

«Théta (Q) je jednotkou vedomia, jej schopnosťou tvoriť.» Théta je definovaná ako: «Energia života, ktorá pôsobí na matériu vo fyzickom vesmíre, oživuje ju, uvádza do pohybu a mení ju.» (Rovnaká kniha, str. 433, referencia na „Technický slovník dianetických a scientologických termínov“).

To jest scientologická Théta (Q) je vyčlenená z toho istého staroegyptského «boha NEFA», «ducha» jednej z osôb štvorjediného Amona, ako nedeliteľný «kvant duchovnosti» vlastný človeku, ležiaci v základe jeho prirodzenosti[186]. Toto porovnanie potvrdzuje, že ak je vo videní sveta ležiacom v základoch scientológie skutočne aj niečo nové, tak sú to nové slová a nové významy starých slov. A samotný strom myslenia ako taký vyrastá z rovnakého koreňa maximálnych zovšeobecnení a prvotných rozdielov, ako aj všetky ostatné variácie západnej kultúry myslenia.

V scientológii nie je obsahovo nič odlišné od tohto svetonázorového štandardu, spoločného pre celý Západ; osobitosť scientológie je iba v tom, že toto videnie sveta (aj bez toho panujúce na Západe), odeté do nového lexikónu[187],sa tentokrát plánuje vložiť do jednotnej organizácie psychiky množstva jedincov, podstupujúcich klírovanie vo formálnom alebo neformálnom prostredí.

A preto pozorné skúmanie si zasluhuje nie tá-ktorá lexikálna zásterka tohto pohľadu na svet, pridávajúca len novú módnu formu zastaranému chápaniu sveta, vybudovanému na rovnakých predstavách (v «nejazykových» obrazoch) o Objektívnej realite, tvoriacich súbor hraničných stotožnení a prvotných rozdielov. Pozorné skúmanie si zasluhuje samotný tento súbor, nech už by sa skrýval pod akýmikoľvek «jazykovými» konštrukciami či už v scientológii, či už vo všeobecnej teórii relativity, či v dialektickom materializme, objektivizme a ostatných prírodovedných a filozofických doktrínach a pod., nakoľko on zostáva vo svojej podstate rovnakým v priebehu celej, zďaleka nie bezproblémovej, histórie dnešnej globálnej civilizácie.

V štatistike nešťastí sa medzi všetkým ostatným odzrkadľuje aj nesprávnosť videnia sveta, pretože veľká časť nepríjemností, s ktorými sa stretávajú jedinci a spoločenstvá, je výsledkom ich činov, na ktoré uvalilo alebo neuvalilo sankcie nič iné než ich videnie sveta[188]. Takže dotknutá otázka zďaleka nie je od života odtrhnutou abstrakciou.

Predovšetkým je treba si všimnúť to, že z pohľadu jednotlivca, ktorý si začína seba uvedomovať v Objektívnej realite a začína chápať svoju existenciu v nej[189], «štvorjediný Amun» je (v určitom zmysle) prirodzene očakávaným súborom maximálnych zovšeobecnení a prvotných rozdielov. Skutočne, celá Objektívna realita sa vo vzťahu k zmyslovým orgánom človeka rozpadáva na dve zložky:

·      Na to, čo je priamo vnímané zmyslovými orgánmi (sú to hlavne vnemy svojho tela, tvoriace u mnohých podstatnú časť toho, ako sa daný jednotlivec cíti).

·      Na to, čo zmyslovými orgánmi priamo vnímané nie je, ale čoho (priamo neciteľná) prítomnosť je (v určitej miere*) chápaná rozumovo-intelektuálne, na základe chápania vlastného vnímania sveta, ktoré je ohraničené možnosťami zmyslových orgánov; ináč povedané, do druhej kategórie patrí to, čo zodpovedá rozumovej aktivite jednotlivcov na tému «existuje ešte niečo za hranicami vnímania našich zmyslových orgánov?»

A tak všetko vnímané zmyslovými orgánmi väčšiny ľudí padlo do kategórie «hmota», ktorá bola „pragmatikmi“ veľmi dlhý čas (kým veda neobjavila silové polia a nezaradila ich do filozofickej kategórie «matéria») stotožňovaná s «matériou všeobecne».[190]

No v tom istom čase rôzne tradície „mystiky“ hovorili nielen o hmote ako o «hrubej», «hustej matérii», ale aj o takzvaných «jemných matériách», úplne nedostupných pre «telesné (hmotné) zmysly» a nedostupné aj pre «duchovné (biopoľové) zmysly» u väčšiny ľudí bez špeciálnej prípravy. Okrem toho vždy existoval a existuje neveľký počet ľudí, ktorých zmyslové orgány (telesné i duchovné) bez akejkoľvek špeciálnej prípravy a tréningu sú citlivejšie než u ostatných. Títo ľudia vnímali rôzne prírodné polia — «jemné matérie» mystických škôl — tak, ako ostatní vnímali hmotu: volali ich «jasnovidcami», «senzibilmi» a pod.

No jak «jasnovidci», tak aj «ne-jasnovidci» žili v jednom zdieľanom spoločnom svete a stretávali sa s rovnakým množstvom javov, a preto «jasnovidci» mohli ostatným porozprávať o tom, čo títo nevnímali svojimi zmyslovými orgánmi a čo predstavovalo pre nich skrytú, neviditeľnú stranu života, na ktorú jasnovidci vrhali svetlo (alebo stvárňovali takúto osvetu), objasňujúc súvislosti medzi, zdalo by sa (z pohľadu ne-jasnovidcov), vzájomne nesúvisiacimi  javmi života v hmote prostredníctvom «jemných matérií», ktorých videnie je pre väčšinu nedostupné.

Konkrétne táto stránka života bola zovšeobecnená v pojmoch — «duch», «jemná matéria», odlišovaných od hrubej hmoty jednoznačne na základe nedostupnosti jej vnímania zmyslovými orgánmi u väčšiny ľudí, a nie na základe vzájomného silového pôsobenia s hmotou, čím je charakterizovaný «boh NEF», oživujúci hmotu. Veď všetky druhy matérie sú schopné vzájomného silového pôsobenia medzi sebou, a nedávajú dôvod pre takéto delenie na «hmotu» a «ducha».

To isté sa týka aj predstáv o priestore a čase (tak ako ich chápe kultúra Západu*). Nevnímajú ich zmyslové orgány ani «obyčajných smrteľníkov», ani «jasnovidcov»; sú odlišné aj od hmoty, aj od ducha; a okrem toho, priestor je odlišný od času, hoc aj na základe principiálnej možnosti viacnásobného návratu v priestore na predchádzajúce miesto pobytu, určené relatívne zvoleným bodom a niekoľkými  (tromi — v chápaní makrosveta väčšinou) navzájom odlišnými smermi.

A všetky tieto prvotné rozdiely sú v takomto prirodzenom «od subjektu» videní sveta prepojené: hmota, preniknutá duchom („energo-informačnými“ silovými poľami), zaberá prázdne nekonečné priestranstvo (úložisko) a mení sa v nepochopiteľnom čase…