Počas celých dejín predstavitelia prostého národa neraz a všade ukazovali „lepším ľuďom“, utláčavším prostý ľud, že aj oni nie sú hrubou niťou šití a dokážu robiť prakticky všetko lepšie, než aristokrati: bojovať — Spartakus, S.T. Razin, E.I Pugačev, S.O. Makarov, M.V. Frunze, G.K. Žukov a mnohí ďalší; rozvíjať vedu — M.V. Lomonosov, D.K. Maxwell, T.A. Edison; tvoriť umelecké diela — I.E. Repin, S.A. Jesenin, G.V. Sviridov; tvoriť veľkú politiku — A.D. Meňšikov, A. Hitler, V.M. Molotov, L.M. Kaganovič.
Nech by sa už kto ako staval k vymenovaným a mnohým ďalším predstaviteľom prostého ľudu po ľudskej stránke, považujúc jedných za vyvrheľov pekla, a druhých za najlepších predstaviteľov svojho národa, — tak vo svojich oblastiach činnosti oni všetci konali, minimálne nie horšie, než predstavitelia im súčasnej „elity“. Na druhej strane, ak sa pozrieme do kroník, informujúcich o dielach „významných predstaviteľov elity“, vždy priznávajúcej plnú ľudskú dôstojnosť len sebe, tak mnohí z jej predstaviteľov narobili toľko ohavností a hlúpostí, že hovoriť o ich ľudskej dôstojnosti nie je možné.
Ak sa pozrieme na organizáciu psychiky jedinca a jeho účasť v kolektívnej psychike, tak mnohé v tejto problematike sa ukazuje byť špecifickým. Psychika všetkých dospelých, nezávisle od ich pôvodu, obsahuje vrodené a kultúrou podmienené zložky. Obe sa prejavujú v správaní jedinca. Pritom u rôznych jedincov a v rôznych časových intervaloch môže byť správanie podriadené buď inštinktom, alebo sociálne podmieneným zvykom (podobné inštinktom, ktoré zabezpečujú bezduché automatizmy správania; do tejto kategórie patria aj ingramy, ktoré sa stali objektom dianetickej terapie), alebo racionálnemu tvorivému chápaniu sveta každého, alebo siahajúcim za hranice chápaného: vlastnej intuícii; vedeniu Zhora, alebo posadnutosti (v inkvizítorskom zmysle tohto slova).
V ideálnom prípade by človek mal byť slobodný od posadnutosti, a všetko ostatné – inštinkty, zvyky, rozum a intuícia – má byť v jeho psychike vo vzájomnom súlade a jedno druhému pomáhať v organizovaní ľudského správania v živote tak, aby nebolo konfliktov s Vyšším zámerom[162].
Pritom je očividné, že — inštinkty, rozum a intuícia — sú prejavmi (procesmi*) rôznej hierarchickej úrovne organizácie ľudského správania ležiace v základoch a fungovaní (celkovom algoritme*) jeho psychickej činnosti. Z nášho pohľadu je pre Ľudský režim psychiky normálne, ak vrodené reflexy a inštinkty sú základom, na ktorom sa tvorivo buduje racionálne správanie; je normálne ak intuícia poskytuje informáciu, ktorú je možné pochopiť pomocou intelektuálnej činnosti. To jest pre Ľudský režim psychiky jednotlivca je normálne, ak v jeho hierarchii je intuícia vyššie než rozum, rozum vyššie než inštinkty, a všetko spolu zabezpečuje existenciu človeka v harmónii s biosférou Zeme, Kozmom i Bohom.
Takisto pre Ľudský režim psychiky je charakteristické, že človek nie je nevoľníkom kolektívnej psychickej činnosti, ale kolektívna psychická činnosť prebieha tak, že chyby urobené jedným jedincom sa odstraňujú a kompenzujú druhými jedincami a každý sa stará o to, aby svojimi chybami nezaťažoval okolie a potomkov.
Avšak veľmi často vidíme, ako sa rozum stáva nevoľníkom a slúži zvieracím inštinktom človeka; ako činnosť rozumu sa povyšuje a pokúša sa popierať intuitívne zhodnotenia a takisto úplne vytláča intuíciu z psychiky; ako inštinkty a rozum spoločne sa pokúšajú zavrhovať Vyšší Zámer, následkom čoho sa stávajú obeťami vlastnej neprekonateľnej obmedzenosti a posadnutosti.
Tiež sme nútení vidieť aj to, ako jedni jednotlivci podnikajú aktivity vo vzťahu k iným s cieľom zvrátiť režim ich psychiky na zvierací alebo „zombie“[163], aby oni sami alebo iní mali možnosť parazitovať, vykorisťujúc psychicky dokaličených ako „rozumné zvieratá“ alebo robotov, fyziologicky v mnohom identických s človekom.
Toto všetko skutočne potvrdzuje správnosť koránického popierania ľudskej dôstojnosti u mnohých predstaviteľov biologického druhu, teraz nazývaného «Človek rozumný». A preto, akonáhle sa toto stalo jasným, netreba upadať do hystérie a obviňovať Islam z nejakej vycibrenej a konzekventnej «nenávisti» vo vzťahu k abstraktnému človeku a k abstraktnej spoločnosti s neznámymi vlastnosťami režimu osobnej a kolektívnej psychiky, mravnosti a etiky. Kým každý geneticky zdravý krokodíl je od narodenia plnohodnotným krokodílom, tak nie každého, kto sa narodil ako jedinec biologického druhu «Homo sapiens», jeho rodičia a spoločnosť vychovávajú tak, aby dosiahol dôstojnosť Človeka; a nie každý kto to pochopí, začína pracovať sám na sebe a na spoločnosti, aby odhalil objektívny mnohotvárny ideál Človeka a realizoval ho tak, nakoľko to len vo svojom živote a s Božou pomocou dokáže.
To znamená, že rovnoprávnosť jednotlivcov v historicky sformovanej spoločnosti nie je možná. Svojprávnosťou (plnosťou práv*) môže človek disponovať iba v určitom zmysle tohto slova: a navyše — Človek ju aj tak má objektívne danú Zhora, nezávisle na aktuálnom zákonodarstve a spoločenských normách, vytvorených samotnou spoločnosťou, hoci v protiĽudských[164] sociálnych systémoch je nútený prekonávať prekážky pri realizácii v živote spoločnosti objektívnych vesmírnych práv a povinností človeka. Všetkým ostatným jedincom musia normy spoločenského zriadenia garantovať možnosť osobného rozvoja smerom k nadobudnutiu kvality Človeka.
Okrem toho, zo strany Islamu to nie je žiadna osobitá «mizantropia» aj preto, že zďaleka nie všetci, ktorí sa považujú za skutočných moslimov a «islamských fundamentalistov», dokázali skutočne v sebe dosiahnuť dôstojnosť Človeka tak, ako tento ideál možno objektívne pochopiť z Koránu.
Preto si treba všimnúť aj to, že v klasifikácii ingramových napadnutí psychiky u predstaviteľov druhu «Homo Sapiens», opísanej v knihách L.R. Hubbarda „Dianetika“ a „Scientológia“, je mlčaním obídená otázka o režimoch psychiky jedinca, jeho zmenách (vratných i nevratných), o vzájomných vzťahoch psychiky jednotlivca s kolektívnou psychikou, vytváranej množstvom jednotlivcov. Avšak mnohé vyjadrenia L.R. Hubbarda ukazujú, že on sám túto problematiku v lepšom prípade nezbadal, a v horšom – zlomyseľne zamlčal:
«Človek má rozum a je schopný rozmýšľať a chápať. Od toho závisí jeho schopnosť nachádzať riešenia problémov, využívajúc vnemy alebo obnovujúc si ich znova v pamäti a chápuc situácie. Táto rozumnosť, racionálnosť je aj vyššou charakteristikou vedomia, robí človeka človekom a odlišuje ho od zvieraťa (zvýraznené nami pri citovaní).» — „Dianetika“, str. 22.
Tento pohľad sa nezhoduje s pred chvíľou vysvetlenými pohľadmi na typy režimov psychiky jedinca, bežne nazývaného Človek rozumný, občas celkom neopodstatnene vzhľadom na organizáciu jeho psychiky. Navyše, ak v dome čitateľa tejto práce žije mačka alebo pes a on sa k nim správa dobre, tak môže namietať, že zvieratá sú tiež rozumné, hoci nemé, chápu prebiehajúce udalosti primerane úrovni ich psychickej a telesnej organizácie; a pozorovania mnohých prírodovedcov to potvrdzujú aj vo vzťahoch zvierat žijúcich v prirodzenom prírodnom prostredí, hoci nepochybne tie možnosti spracovania informácie, ktorými disponuje každý predstaviteľ druhu Človek rozumný, rozhodne prevyšujú možnosti nemých tvárí.
Takže pokiaľ ide o tradičný pohľad L.R. Hubbarda, ...skúma tento aj otázku, či mení klírovanie režim psychiky alebo nie? ...a ak mení, tak k akému režimu psychiky vedie jednotlivca audítor realizujúci klírovanie: k zvieraciemu, zombie, démonickému, Ľudskému?
Kvôli objasneniu tejto otázky bude treba preskúmať zmysel iných vyjadrení dianetiky a scientológie a analýzu zamlčaní. L.R. Hubbard píše: