Je jasné, že slovo «Boh» v každom pozemskom jazyku nie je samotným Bohom, ale len poukázaním na Neho, pripomenutím Boha, ako takého. Kvôli neprijatiu koránického učenia v kultúrach s prevahou biblických vieroúk a svetských kultúrach rozvíjajúcich sa na základe Biblie, nebolo možné pri kontakte so životom koránickej civilizácie používať svoje rodné ekvivalenty arabského slova «Allach». To preto, lebo v takomto prípade by sa stáročný rozmanitý konflikt civilizácie Západu so svetom islamu vnímal úplne ináč: slovo «Boh» rodného jazyka, účastniace sa kultúrnej výmeny s koránickou civilizáciou, by podrývalo na Západe pestované panujúce vieroučenie; postavilo by učiteľov vierouky panujúceho kultu pred otázky, na ktoré by nedokázali odpovedať, zostávajúc v zajatí im vlastných doktrín a boli by nútení premýšľať samostatne a podľa svedomia, čo by rúcalo systém realizácie otrokárstva na osnove totalitnej vierouky a jej zodpovedajúceho kultu. Táto okolnosť zanechala pečať aj na prekladoch Koránu z arabského jazyka do jazykov biblického Západu i Ruska^[144].

Avšak nazvať «Alaha» vyslovene «falošným bohom» čosi bránilo: existovali určité hlboké psychologické bariéry, cez ktoré nebolo možné prejsť; dokonca, ak sa na to aj niekto osmelil^[145], tak kultúra spoločenstiev takéto preklady neprijala. Označiť «Alaha» za jeden z pseudonymov satana, takisto nebolo celkom vhodné, a pretože v Koráne sa satan spomína a karhá nejedenkrát, vznikol by tak zmätok. Preto arabské slovo «Allach» preniesli do iných jazykov bez prekladu, rozumejúc pod ním približne nasledovné:

«Možno aj existuje nejaký duch menom Alah. A Korán? — Je buď od Alaha, alebo Mohamedovým výmyslom, z pýchy toho, ktorý nazval sám seba prorokom skutočného Boha; a kto je vlastne ten Alah — to nie je naša vec, my máme našťastie pravdivú vieru, a žijeme, sláva Bohu, bez Alaha.» A rečové zvraty typu «jedine Alah vie», «Alah s ním» zostávajú stáročia nevyjasnené: či čert vie, alebo Boh vie; či čert s ním, alebo Boh s ním a pod. Ak sa takéto rečové zvraty vyjadria v lexike jedného jazyka, tak z toho vznikne buď hlúposť, alebo prejav démonizmu. A tak výraz «žijeme, sláva Bohu, bez Alaha» je ekvivalentný nasledujúcemu: «žijeme, sláva Bohu, bez Boha», t.j. neprijímame Boha a chceme podporovať takýto démonický spôsob existencie i naďalej, no s Božím požehnaním.

Avšak všetci, čo žijú v kultúre s takouto dvojakou jazykovou neurčitosťou zmyslu, by mali vedieť, že ľudské požehnanie, adresované inému človeku, sprevádzané znamením kríža a slovami v ruskej reči «V mene Alaha, Milostivého, Milosrdného...» nie je prázdnym skutkom, nech by sa akokoľvek čudným, na prvý pohľad, zdalo takéto spojenie: Issa – Ježiš je jedným z prorokov Islamu, jediný, nazvaný v Koráne Mesiášom, a Boh skutočne vie všetko, a On je s tými, čo žijú podľa svedomia a úprimne Ho volajú.

To isté sa týka aj arabského slova «islam», ktorého zmysel si prekladatelia neželali objasniť slovami iných jazykov. Ak máme zmysel tohto arabského slova vyjadriť v ruskej reči, tak najpresnejším ekvivalentom je «Kráľovstvo Božie na Zemi, prijaté ľuďmi z ich slobodnej vôle». Arabské slovo, od ktorého v iných jazykoch vzišli slová «musulman» a slová s rovnakým koreňom, sú v arabskej gramatike slová s tým istým koreňom, ako aj slovo «islam»^[146]. Takže musulman  je človek, snažiaci sa úprimne uskutočniť Kráľovstvo Božie na Zemi. A preto je tu potrebné spomenúť aj chiliazmus.

«Chiliazmus (z gréckeho chiliás — tisíce), viera v „tisícročné kráľovstvo“ boha a spravodlivých na zemi, t.j. viera v uskutočnenie mysticky pochopiteľného ideálu spravodlivosti ešte do konca sveta» („Sovietsky encyklopedický slovník“. 1986).^[147] Iný názov chiliazmu – «milenarizmus» – pochádza z latinského slova tisíc („mille“ *). Chiliazmus a milenarizmus boli od momentu ich objavenia sa v gréko- a latinojazyčných regiónoch Rímskej ríše pokladané prevládajúcimi cirkvami (považujúcimi sa za kresťanské) za herézu, t.j. falošné učenie. Ani v tomto neexistoval rozdiel medzi pravoslávím a katolicizmom. A chiliazmus je cirkvami karhaný napriek zmyslu Kristovej modlitby: «Otče náš, ktorý si na nebesiach! Nech sa svätí meno Tvoje; nech príde Kráľovstvo Tvoje; nech bude Tvoja vôľa aj na zemi, ako na nebi…»

No ak sa slovo «Alah» v už existujúcich prekladoch Koránu tiež preloží na slovo «Boh», tak ako znie v každom jazyku a nebude sa pri jeho čítaní zabúdať na pôvodný význam slov «musulman», «islam» a im podobných, tak Korán v jeho prekladoch získava úplne nový zmysel. Po čom bude treba podľa svedomia a podstaty zodpovedať otázku:

Je učenie o ceste, vstúpení ľudstva do Kráľovstva Božieho na Zemi (v ňom opísané) pravdivé, alebo je to imitácia Zvestovania pravého Boha s ďalekosiahlymi démonickými zámermi? — no práve tejto otázke (počas viac ako 1300 rokov existencie historicky sformovaného islamu, v mnohom sa odlišujúceho od toho koránického) sa vyhýbajú všetci odmietajúci Kráľovstvo Božie na Zemi – teda Islam.

10. Dejinná realita: «Homo Sapiens» — Ľudia a človekupodobní neľudia

Teraz sa pozrieme na Korán v jeho rozličných ruskojazyčných prekladoch. Tu i v ďalšom texte, kde to nie je bezprostredne vyznačené, je Korán citovaný v preklade I.J. Kračkovského (podľa druhého vydania vydavateľstva „Veda“ z roku 1986, s ohľadom na v ňom uvedený zoznam chýb a preklepov). V hranatých zátvorkách typu <…> sú umiestnené naše vysvetlivky ohľadne kontextu alebo varianty redakcie prekladov. Arabské slovo «Alah» je vo všetkých prípadoch zamenené ruským slovom «Boh».

Hlavne treba mať na pamäti, že slová «otrok Boží» sa v Koráne nachádzajú mimo systém vnútrospoločenského otrokárstva a nesú celkom iný význam, než slová: «poddaný», «biorobot», «bezprávny», «utláčaný tyraniou a despotizmom», «nevoľník», «kúpený» a pod. To znamená, že emočne podfarbené a zmyslom nenaplnené odmietnutie slova «otrok» vo vzťahu k sebe, skutočnými aj falošnými milovníkmi slobody, je treba v danom prípade potlačiť, aby vôbec mohla byť pochopená tá kvalita vzťahov každého človeka s Bohom, ktorá skutočne stojí za slovami «otrok Boží». Urobiť to treba preto, lebo v Koráne je napísané:

«Niet prinútenia v relígii. Už sa jasne odlíšila priama cesta od poblúdenia.» — súra 2:257(256).

«94(93). Každý, kto je na nebesiach i na zemi, prichádza k Milosrdnému iba ako otrok; (94). On ich pomenoval a spočítal počtom. 95(95). A oni všetci k Nemu po jednom prídu v deň Vzkriesenia. 96(96). Vskutku, tí, ktorí uverili a tvorili dobro, — im Milosrdný daruje ľúbosť^[148].» — súra 19.

«Povedz <oslovenie Mohameda>: “Komu patrí to, čo je na nebesiach i na zemi?” Povedz <oslovenie Mohameda>: „Bohu! On vopred predurčil pre Seba samého milosť <byť milostivým>; On zhromaždí vás ku dňu vzkriesenia, v ktorom niet pochybností! Tí, ktorí sami sebe škodia – oni neveria!“» — súra 6:12 (analogické významom veršu 6:54[149]).

Kvalita všemoci Boha a vnútrospoločenskej moci, nastolenej samotnými ľuďmi, si vzájomne odporujú. Všemocnosť Boha, Jeho plná moc, je charakterizovaná takto:

«My sme nezahubili ani jednu osadu bez toho, aby nemala dohováračov ohľadom napomínania. A nie My sme boli tyranmi.» — súra 26:208, 209. «A všetkých sme vzali kvôli ich hriechom: na niektorých sme My zoslali víchor, niektorých postihol nárek, niektorých z nich sme My nechali pohltiť zemou, niektorých sme My potopili. Boh nebol takým, aby ich týral, oni sami seba týrali!» — Korán, súra 29:39.