Variant globálnej prestavby spoločnosti na základe galvanizácie mŕtvoly marxizmu, namiesto aby bola uprednostnená scientológia, je nebezpečnejší, pretože krvavá svetová revolúcia a VMK[136] v globálnych rozmeroch, uskutočňujúca vyčistenie spoločenstiev od kontrarevolucionárov, to je to, čo planéta nemusí vydržať v dôsledku vzrastajúcej úrovni technicko-energetickej zabezpečenosti civilizácie a možností incidentov s technickými objektmi (ako atómové elektrárne a chemické kombináty) a zbraňami hromadného ničenia.

Ako určitý, hoc i historicky krátkodobý kompromis, a zároveň prechodný proces od marxizmu k scientológii, možno považovať v rôznych krajinách príchod k moci vlád, podobných vláde E.M. Primakova, povereného medzinárodnými politikmi-globalistami pochovať buržoázno-demokratické spoločenské usporiadanie v Rusku. Následne sa v globálnej politike otvorí možnosť pristúpiť k vyriešeniu problému «všeobecnej krízy kapitalizmu»: a predovšetkým v USA, ktoré, slušne povedané, sa bezstarostne nezodpovedne prežrali a ktorých „elita“ smeruje k pokračovaniu vedenia krajiny v tomto kurze aj naďalej[137].

Predchádzajúci odsek je potrebné objasniť. Na jednej strane samotný E.M. Primakov bol v minulosti riaditeľom Inštitútu svetovej ekonomiky AV ZSSR a rad kľúčových postov v jeho vláde bol obsadený ľuďmi, ktorí dobre ovládali marxistický lexikón a pojmový aparát kvôli tomu, že veľká časť ich života pripadala na obdobie formálneho socializmu a sovietskej moci na ideologickom základe; vo svojej dobe sa stretli s mnohým a takisto vedia veľa v dôsledku svojho minulého služobného postavenia. Preto pre nich problém «celkovej krízy kapitalizmu» nie je výmyslom rozum potrativších marxistických propagandistov, ale slovné označenie reálne existujúceho globálneho problému. Inými slovami, oni sú psychologicky a intelektuálne pripravení k spoluúčasti na jeho riešení s využitím zdrojov a potenciálu Ruska.

Ako poznamenal vo svojom vystúpení v programe NTV „Hrdina dňa“ 11.09.1998 «akademik» G.A. Arbatov, po toľkých rokoch reforiem ešte nie je všetko zničené a rozkradnuté a Rusko má dostatočný potenciál. S týmto hodnotením treba súhlasiť. Otázka je iba v tom, na aké ciele a v akej stratégii ich realizácie bude tento potenciál pracovať.

Na strane druhej, títo ľudia ešte v sovietskej dobe, vediac, že marxizmus je prostriedkom ohlupovania prostého ľudu, mali svoj rozum, ale sami nevypracovali žiadny zreteľne vyjadrený alternatívny pohľad na svet. A mlčky, vyberúc si pre seba princíp slobody od ideológie, boli pripravení spolupracovať s ľubovoľným režimom, akceptujúcim moc sovietov medzinárodnej korporácie „elitárnych“ intelektuálov-individualistov, ku ktorej mnohí z nich patrili vedome (členstvom v slobodomurárskych lóžach) i nevedome, súc doktormi, profesormi, akademikmi, profesionálmi v určitých oblastiach činnosti, stojacimi «mimo politiky»[138].

Konkrétne táto sloboda od ideológií, t.j. akože sloboda od vyhlasovaných cieľov a prostriedkov ich realizácie a skrytá činnosť na princípe «som chytrý sám pre seba» charakterizovala trockistický prúd v marxizme, čo dáva základ zaradiť túto skupinu ľudí k trockistom druhej generácie, skryto konajúcich v ZSSR v období po roku 1953 a privedších krajinu do krachu v roku 1991 preto, aby následne realizovali riešenie problému «všeobecnej krízy kapitalizmu» v globálnom meradle.

Ak aj majú nejaké poškodenia psychiky ingramami, tak tieto nezasiahli ich intelekt, minimálne v oblasti jeho profesionálneho uplatnenia, vďaka čomu sa dokázali vyzdvihnúť k „elite“ sovietskej epochy. A s týmito ľuďmi na princípe slobody od ideológií môže scientologická periféria plne spolupracovať v dlhodobej stratégii scientologickej prestavby sveta.

Celkovo je spolupráca s nimi možná pre kohokoľvek po vzájomnom uznaní (jak oficiálne, tak aj neoficiálne) ich profesionalizmu a rozdelení spoločnosti na «vládnucu elitu intelektuálne vyvinutých profesionálov a obsluhujúci ju nekvalifikovaný pracujúci dav, nepripúšťaný do sféry riadenia spoločnosti».

Po týchto slovách, aby sme nezostali len pri rečiach, pozrieme sa na materiály diskusie vo veľmi úzkom „kruhu svojich“ na stretnutí „elitárnych“ autorít. Počas diskusie medzi „svojimi“ tento princíp ohlásil akademik RAV N.N. Mojsejev:

«Navrchu (podľa kontextu je reč o hierarchii moci) môže sedieť podliak, darebák, môže tam sedieť karierista, no ak je to rozumný človek, už je mu prepáčené veľa, pretože on pochopí, že to čo robí, krajina potrebuje» (citované z publikácie „Gorbačovovho fondu“[139] „Prestavba. Desať rokov potom“. Moskva, „Apríl ´85“, rok 1995, str. 148, náklad 2500 exemplárov, t.j. vydanie pod neverejným grifom „pre elitu“).

Jednoducho povedané, akademik tvrdí, že väčšina obyvateľov krajiny si želá to, čo chce darebák, ktorý sa predral k moci, alebo korporácia rozumných darebákov, skrývajúca sa za hlupáka, ktorému prenechali nominálnu moc a dávajú mu „rozumné“ rady. A ak sa «navrchu» nachádza rozumný človek a nie darebák, tak, ako ukazuje osud J.V. Stalina, darebáci mu nemôžu odpustiť ani to, že nebol darebákom, ani to, že bol rozumnejším a predvídavejším, než lídri darebákov (takí ako Trockij-Bronštein, Bucharin, Hitler) a pracoval na tom, čo skutočne krajina a jej národ potrebovali.

Poukazujúc na pripravenosť ľudí tohto kruhu k spolupráci, rádio „Sloboda“, ešte 4. februára 1992 citujúc švajčiarske noviny „Neue Zürricherzeitung“, nazvalo E.M. Primakova «lavírujúcou politickou priemernosťou». Pokiaľ ide o priemernosť – to závisí od toho, s akými cieľmi a prostriedkami dávame do súvisu činnosť kandidáta na takéto ohodnotenie. No schopnosť „lavírovania“ v tejto kohorte funkcionárov a poradcov sovietskej epochy, ku ktorej E.M. Primakov patrí, je vystihnutá verne.

Vrstvy jedincov «chytrých sami pre seba», analogických „našim“ akademikom a verejným politikom podľa etiky a morálky, sú i v riadiacich „elitách“ všetkých politických strán vo všetkých krajinách sveta. A s nimi, na základe vzájomného uznávania ich intelektuálnej prevahy nad priemernou úrovňou davu a „slobody od ideológií“, môže scientologická periféria spolupracovať v prechodnom období, do nastolenia neobmedzenej moci scientológov.

V tom čase scientologická cirkev kladie (štýlom kukučky*) kádre budúcej riadiacej „elity“, jak vo svojich štruktúrach, tak aj mimo nich. Ako sa píše v doslove knihy „Dianetika: most ku klírovi“, «„Dianetika“ patrí k predmetom povinného čítania vo všetkých popredných amerických univerzitách v triedach teológie a je najčítanejšou z kníh L. Ron Hubbarda, podľa ankety ktorej sa zúčastnilo 160 amerických univerzitných profesorov. V roku 1992 L.R. Hubbard posmrtne získal titul čestného doktora literatúry Moskovskej štátnej univerzity, kde mu je zasvätená celá sála. Študenti celého sveta sa tam učia „Dianetiku“, dostupnú v rozličných prekladoch, a takisto ostatné práce Hubbarda.» - „Dianetika“, str. 502.

Ako výsledok realizácie projektu scientologickej premeny psychiky ľudí v globálnych rozmeroch sa predpokladá udržateľná existencia spoločnosti, podobnej socializmu v ZSSR[140], no bez totalitnej ideológie, pretože ju zamení totalitná cielene vytvorená osobnostná kultúra psychickej činnosti. Pritom sa teší popularite, pretože «klír», ktorý sa podriadil objektívnej kontrole na základe testov, prevyšuje svojimi psychickými parametrami priemerného človeka súčasného davu a dokonca „elity“ so živelne sformovanou osobnou psychickou kultúrou.

«Pretože klírovia milujú spoluprácu, spoločnosť klírov takisto vedie k spolupráci. Toto sa môže zdať idylou, utópiou, snom, ale môže sa stať aj skutočnosťou. Klír je v stave rozpoznať najlepšie východisko, ak ho vidí. Klíra netreba nútiť podriadiť sa alebo pomáhať spoločnému dielu. Ak ho skutočne prinútili podriadiť sa, nerešpektujúc jeho názor, jeho sebaurčenie sa narúša do takej miery, že nie je schopný získavať správne odpovede. Spoločnosť, konajúca tak nerozvážne, trestá samú seba, nakoľko znižuje schopnosť klíra myslieť a konať racionálne. Klíra možno zablokovať len dvoma spôsobmi: dať mu ingramy alebo naň pustiť neurochirurga. Klíra netreba nútiť, pretože, ak je práca z pohľadu potrieb spoločnosti dostatočne dôležitá, on ju určite bude robiť v súlade so svojím intelektom a čo možno najlepšie. Ešte nikto nikdy nevidel človeka, ktorý by dobre vykonával prácu pod palicou. Takisto nikto nevidel utláčanú spoločnosť, ktorá by zvíťazila nad inou – bohatou a slobodnou.» - „Dianetika“, str. 166, 167.