No ako už bolo ukázané skôr, a čo bude ešte objasnené v nasledujúcich kapitolách tejto práce, celoplošné klírovanie nie je tým psychickým pozadím, ktoré by garantovalo vykorenenie otrokárstva na planéte Zem. Globálna scientologická prestavba civilizácie, dokonca aj v prípade jej regionálneho víťazstva na Západe a budhistickom Východe (na blízkosť scientológie s budhizmom poukazujú mnohí), zvädne pri pokuse prekonať Koránický fundamentalizmus, kvalitatívne sa odlišujúci od «islamského fundamentalizmu», vypestovaného okultnou špičkou („verchuškou“*) medzinárodného nadštátneho bankového systému, ktorá riadi globálnu politiku.

Časť II. Koránický fundamentalizmus: Mozaika rozumu v starostlivej Ľúbosti…

9. «Islamský fundamentalizmus» proste Islam

Slovné spojenie «islamský fundamentalizmus» je umelým výtvorom médií, nemajúcim základ v živých jazykoch. Z toho dôvodu v spoločnosti neexistuje jeho jednoznačné, dejinne objektívne, chápanie«samo sebou». A subjektivizmus chápania tohto termínu v spoločnosti, potrebný pre objednávateľov, sa cielene vytvára médiami. Z celého radu videí a komentárov, ktorými médiá sprevádzajú tieto slová, je vytváraný dojem, že «islamský fundamentalizmus» v súčasnosti – to je predovšetkým terorizmus proti civilistom všetkých krajín; a v perspektíve – svetová vojna kvôli tomu, aby:

·      prinútili všetkých – bezducho a rituálne – päťkrát denne sa klaňať modlitebnému koberčeku počas čítania Koránu v nezrozumiteľnom pre nich arabskom jazyku;

·      ponížili ženy na úroveň veci a vlastníctva muža a púšťali ich z domu len zahalené v jednotvárnych vreciach, zakrývajúcich ich od hlavy po päty;

·      vrátili spoločnosť, ak nie k normám doby kamennej s rodovo-kmeňovými vzťahmi, tak aspoň do feudalizmu;

·      vykorenili vedu a systém vzdelávania ako odvetvia spoločenskej činnosti a pod.

Vo videách, ilustrujúcich «islamský fundamentalizmus v akcii», vo všeobecnosti nie je nič vymyslené, pretože svet historicky sformovaného islamu dáva viac, než dostatok faktov uspokojujúcich požiadavky majiteľov tohto abstraktno-filozofického strašiaka.

No otázka: nakoľko toto všetko zodpovedá zmyslu Koránu a zmyslu výrokov proroka Mohameda, zozbieraných v Sune? ...u obyvateľa ODVYKNUTÉHO POUŽÍVAŤ VLASTNÝ ROZUM a stretávajúceho sa s «islamským fundamentalizmom» na obrazovke alebo stránkach tlače, — vôbec nevyvstane. Nevyvstane tým skôr, ak sa obyvateľ prakticky vo svojom vlastnom živote stretáva s banditizmom, stvárňujúcim akoby oddanosť k islamu v jeho čistej podobe, prikázanom ľuďom skrz Mohameda.

Ak sa obrátime k textu Koránu, skúmajúc ho bez slepoty fanatizmu, odsudzujúceho k nezmyselnému klaňaniu sa modlitebnému koberčeku dokonca Arabov, pre ktorých je jazyk Koránu ich rodným jazykom; i bez nihilistickej predpojatosti o tom, že Korán je len zbierkou lží a blúznení, majúcich máločo spoločného so životom ľudí a Vesmíru; ale pozrieme sa na Korán, ako na jeden z mnohých zdrojov informácie v kultúre ľudstva, prístupnej pochopeniu a prehodnoteniu, tak uvidíme niečo úplne iné.

Korán obsahuje kľúče k masívu informácií najširšieho tematického spektra, no osvetľuje všetku v ňom dotknutú problematiku iba v tých prípadoch, ak úroveň rozvoja kultúry súčasníkov Mohameda (VII. storočie) to umožňuje. Ak dotknuté problémy presahujú hranice možností ich chápania na základe vtedajšej úrovne kultúry, tak výklad je vedený v alegorickej, symbolicko-obraznej forme. Toto podľa miery rozvoja kultúry dovoľuje dávať jednoznačne do súvisu staroveké alegórie a následné výdobytky vedy, samozrejme, ak u človeka pracuje nielen doslovno-jednoznačné (logicko-verbálne) myslenie, ale aj obrazné myslenie a asociatívne (vytvárajúce vzájomný súvis medzi „dávkami informácií“, ktorými jedinec uvažuje).

Je to skutočne tak, hoci oznam o tejto osobitosti koránických textov môže zarmútiť mnohých, ktorí hľadia na Korán, ako na prežitok minulosti, nepatriaci do našej epochy (a tým skôr do ich vidiny budúceho „nového svetového poriadku[141]“), zdržiavajúci spoločenský pokrok (v jeho subjektívnom chápaní týmito „mnohými“) v islamských krajinácha prekážajúci v nich realizácii «ľudských práv» v súlade so zamlčaniami a pokrytectvom biblickej doktríny v jej nábožensko-kultových i svetských variantoch.

V Koráne sa nám nepodarilo objaviť zamlčania, potláčajúce v ňom priamo povedané, čo ho kvalitatívne odlišuje od celého biblického dedičstva i marxistických spisov. To jest Korán je výtvorom a vyjadrením inej Osobnostnej psychickej kultúry, slobodnej od prejavov psychického trockizmu.

V iných našich prácach už bolo poukázané, že sociológia vyjadrená v Koráne, je dlhodobou doktrínou vykorenenia otrokárstva v globálnych rozmeroch vo všetkých jeho  dejinne známych podobách (spomenutých v kapitole 7): od prinútenia silou až po ideologickú totalitu. Avšak odhalenie dianetických a scientologických špecifík, ktoré umožňujú, aby boli využité ako nástroje realizácie každodenného globálneho otrokárstva na osnove zavedenia jednotnej organizácie psychiky, ak nie v celej spoločnosti, tak u vládnucej „elity“ (dozorcov nad otrokmi), privádza k otázke o hľadaní efektívnych prostriedkov prekonania spôsobu realizácie otrokárstva na osnove unifikácie organizácie psychiky. A preto preskúmame koránické názory na normálnu psychiku človeka i na odchýlky od nej s cieľom vyjasniť, či je Koránický fundamentalizmus Človečou (a teda efektívnou) alternatívou voči démonickým úkladom nastoliť globálne otrokárstvo na Zemi, nech by už za nimi stál ktokoľvek, a mali akúkoľvek formu.

Rozdiel medzi psychickou normou a odchýlkami od nej je v Koráne definovaný a samotný Korán obsahuje učenie o živote človeka v súlade s psychickou normou, ktorá je v ňom vyjadrená. Inými slovami, to znamená, že pri chápavom vzťahu jedinca k povedanému v Koráne sa pred ním otvára možnosť cieľavedome zostrojiť svoju osobnú psychickú kultúru tak, že sa bude odlišovať od bezcieľne a bezmyšlienkovite sformovanej osobnostnej psychickej kultúry, vlastnej väčšine našich súčasníkov, vrátane tých, ktorí vyrástli v krajinách historicky sformovaného (no nie pochopeného koránického) islamu.

A táto osobnostná psychická kultúra predpokladá jednotu svetského a religiózneho života, „mystiky“ i „reality“. Je výlučne praktická v tom zmysle, že všetky svoje tézy, poučky, ustanovenia potvrdzuje každodenným životom jedinca v spoločnosti. No prv, než prejdeme k preskúmaniu v Koráne povedaného, treba urobiť zopár vysvetlení, pretože nežijeme v arabskej kultúre.

Koránické učenie karhá – ako zlomyseľne zvrátené - celú biblickú sociológiu, bohoslovecké i démonologické doktríny všetkých biblických kultov. Ale keďže ľudstvo je jedno, napriek rozdielnosti kultúr, tak existuje aj kultúrna výmena, kvôli čomu nebolo možné sa vyhnúť prekladom Koránu do jazykov národov s inými vieroukami. A okrem toho, pre pohlavárov biblickej civilizácie bolo potrebné študovať videnie sveta svojich protivníkov a predstaviť ho svojim nevoľníkom v neadekvátnom obraze. Tieto okolnosti vyžadujú preskúmanie radu zvláštností kultúrnej výmeny medzi biblickou a koránickou civilizáciou.

Arabské slovo «Allach», «Alla»  je ekvivalentom ruského slova «Бoг» („Bog“*), anglického «God» (slovenského «Boh», českého «Bůh»)* a pod. Variácie znenia «Allach», «Alla» sú podmienené tým, že zvuk arabskej reči, ktorý predstavuje svojrázne «Ch pri výdychu», ako samostatný zvuk, odlíšiteľný od iných artikulácií «Ch», sa nevyskytuje vo všetkých jazykoch[142]. Odtiaľto v niektorých transliteráciách arabskej reči inými abecedami sa toto slovo píše ako «Allach» (v slovenčine „Alah“*), a v niektorých «Alla»^[143], a tak sa aj číta, hoci v originálnom znení je to čosi medzi nimi.