25. marca 2005

6. Historická veda a ľudsko-spoločenská náuka: súvislosti

6.1. Úvod do témy

Takmer každý si môže spomenúť na situáciu, keď on sám, — ešte ako tínedžer, — sedel na hodine v škole, a učiteľ hovoril nejakú hlúposť, ktorá nemala hlavu ani pätu. A hlúposť ostane hlúposťou bez ohľadu na to, či ju učiteľ hovorí „s nadšením“ a nezištne, alebo to robí zámerne — cynicky a s meravou „tvárou“, no v každom prípade navzdory česti a svedomiu, pretože svojej profesie a školy  sa drží len ako celkom všedného zdroja príjmu a zaistenia akéhosi «sociálneho statusu». A v duši tínedžera sa rodí protest, z duše sa mu začína protiviť tento učebný kurz. A dokonca aj keď dokáže učiteľovi prerozprávať všetko «ako treba», aby za to dostal «výbornú», aj tak sa veľmi často ocitá v konflikte s učiteľom, ktorý nedokáže zniesť mať v triede žiaka, ktorý vníma jeho neúprimnosť a tým skôr nehodnovernosť jeho znalostí. A jeden zo spôsobov ako ochrániť seba aj spolužiakov od agresie zlého učiteľa, je nezlomiť sa psychicky a zachovať si svoj potenciál osobnostného rozvoja — dokázať na jeho hodinách v triede klásť také otázky, na ktoré nie sú v učebnici odpovede.

Hoci aktivovanie takéhoto druhu sebaochrany môže vyvolať vlnu zádrapiek zo strany zlého učiteľa (ktorý sa  stále nestal Človekom), a následkom môže byť aj zníženie prospechu, no ak sa tento strategický postoj bude realizovať cielene a nezlomne, tak zlý učiteľ bude nútený sa buď spamätať a začať pracovať na tom aby sa stal dobrým učiteľom a Človekom, alebo bude musieť chodiť na hodiny ako na mučenie, neustále deprimovaný, s predpokladmi že upadne do hystérie pri ľubovoľnej príležitosti, často i bezdôvodne.Avšak po prvej takejto hystérii sa ako učiteľ na tejto škole na niekoľko rokov odpíše.

V našich školách sú v súčasnosti len dve ozajstné vedy — matematika a geografia, pretože informácie vzťahujúce sa k tejto sfére poznatkov skutočne predstavujú objektívnu informáciu.

Všetky ostatné vedy (s výnimkou «remesiel», ku ktorým možno zaradiť informatiku a výučbu jazykov, a tiež profesionálnu prípravu v odborných technických učilištiach, priemyslovkách a «kolidžoch») predstavujú subjektívne interpretácie pozorovaných faktov, textov, ústnych podaní a artefaktov[63].

Týka sa to jak prírodovedných, tak aj humanitných disciplín. No najviac zo všetkého sa to týka histórie a občianskej výchovy[64], v akejkoľvek forme by len boli, pretože tieto dve náuky v každej jednej spoločnosti obsluhujú potreby vlády, vykonávajúcej politiku, ktorá sama o sebe pramení z historicko-sociologického vzdelávania uplynulých rokov.

Politika je vec mnohoraká, no tak či onak sa týka celej spoločnosti, všetkých stránok jej života; a okrem toho politika je vecou zďaleka nie vždy a vo všetkom spravodlivou a čestnou (čo potvrdzujú dejiny). Preto jedna z úloh, s ktorou sa žiak ako osobnosť stretáva (sám si to ešte poriadne neuvedomujúc), spočíva v tom: ochrániť svoje vnímanie a chápanie sveta od lži v slovách i „medzi slovami“, ktoré prenikajú pod vplyvom nečestnej politiky do školských kurzov histórie, literatúry a občianskej výchovy. Preto, v dôsledku tejto situácie:

Aj školáci, aj dobrí (svedomití a čestní) učitelia musia toto vedieť robiť, pomáhajúc si navzájom; čiže musia vedieť ochraňovať vnímanie a chápanie sveta jak svoje vlastné, tak aj cudzie od prieniku  lží v slovách aj „medzi slovami“, ktoré pod vplyvom nečestnej politiky prenikajú do školských kurzov histórie, literatúry[65] a občianskej výchovy.

A za tým účelom treba vedieť klásť otázky, na ktoré zvyčajné (a tým skôr odporúčané) učebnice nevedia odpovedať, a vedieť na ne nájsť životu adekvátne odpovede. Presne toto je treba robiť, aby sme sa nestali biorobotmi sami a pomohli nestať sa biorobotmi aj ostatným.

Nasledovné kapitoly 6 a 7 tohto zborníka, predkladané do pozornosti čitateľovi, ukazujú ako sa to robí na príklade jednej z učebníc „Histórie Vlasti“ a učebnice „Občianskej výchovy“, používaných v Rusku v poslednom desaťročí ako základných v systéme povinného vzdelávania.

19. februára 2004

6.2. Spory o učebnici histórie

Začneme udalosťou, ktorá sa odohrala koncom novembra 2003. Internetový článok[66] Márie Železnovoj „Pre ostrosť a zaujatosť“ s podtitulom «Ministerstvo vzdelávania stiahlo „nesprávnu“ učebnicu histórie» hovorí:

«Minister vzdelávania Vladimír Filippov podpísal nariadenie o odňatí grifu[67] „Odporúčané Ministerstvom vzdelávania“ u učebnice histórie vlasti pre 10 a 11 ročník v redakcií Igora Doluckého. Učebnicu označili za nepolitkorektnú a teraz ju nemožno používať ako osnovnú pomôcku v štátnych školách. Okrem toho, Ministerstvo vzdelávania má v úmysle zistiť, na základe čoho získala učebnica od Doluckého grif ministerstva v roku 2001».

Sám autor nešťastnej učebnice vtedy vystúpil v rádiu «Echo Moskvy», o čom sa hovorí v článku „Historický škandál s učebnicou histórie. Názor autora“[68]:

 «Hľa, ako Dolucký vysvetlil príčiny hnevu ministerských úradníkov: «Môj vydavateľ, ktorý sa náhodne ocitol na kolégiu Ministerstva, si vypočul od ministra v bode «rôzne» o tom, že moja učebnica nezodpovedá zámerom Ministerstva vo veci vzdelávania detí v oblasti histórie...

V učebnici sú dva citáty od Jurija Burtina a Grigorija Javlinského, ktoré hodnotia to čo prebieha v Rusku od roku 2000 ako «štátny prevrat s perspektívou ustanovenia autoritárnej moci prezidenta». Javlinský to hodnotil ako «policajný režim»[69]…

… Je prekvapivé že učebnica, ktorá získala grif od ministerstva s týmito citátmi v júny roku 2001 a vydávala sa dva roky, sa náhle stala tak neprijateľnou[70]. Čiže, očividne sa niečo stalo, no nie s učebnicou, ale v krajine a s ministrom...».

Pritom autor prízvukuje, že učebnica získala stanovisko Expertnej rady. Dolucký je odhodlaný v najbližšom čase sa kvôli tomu obrátiť na Komisiu národného vzdelávania Štátnej dumy RF. Informuje o tom NTV».

Prešiel mesiac a pol, a stránka «inoSMI.RU» 14.januára 2004 opublikovala preklad článku z britských novín “The Guardian” „Putin, rozhorčený inzultáciou v učebnici histórie“ s podtitulkom „Kremeľ sa postaral vybaviť revíziu učebníc, ako želanie národa“. Uvedieme tento článok celý[71].

«Moskva, 14. Január 2004. Knihy o histórií budú možno prepísané ešte raz. Prezident Vladimír Putin dal príkaz zrevidovať všetky učebnice histórie, potom čo vyšlo najavo, že v jednej spornej učebnici sa žiakom navrhuje posúdiť otázku, či náhodou nie je diktátorom, ktorý riadi policajný štát.

Ruský prezident napísal list prezidentovi Ruskej Akadémie Vied so žiadosťou vykonať do 1. februára revíziu učebníc histórie, ktoré sa používajú v celom Rusku. Zámienkou k tomuto listu, datovaného minulým mesiacom, sa stala odpoveď na sťažnosti veteránov druhej svetovej vojny. Jednako, z neoficiálnych rozhovorov vyšlo najavo, že kremľovských úradníkov rozhorčila konkrétna učebnica „Vlastenecká história 20.storočia“,  v ktorom je dotknutá téma autoritárnej administrácie bývalého zamestnanca KGB.