Mnohí s týmto hodnotením veľa storočí trvajúceho, strastiplného charakteru dejín regionálnej civilizácie Rusi V.O.Ključevským nesúhlasia. Značná časť žien nesúhlasí preto, lebo je im axiomaticky vlastné zastávať pozíciu vyjadrenú K.I.Šuľženko v romanci «Tri valčíky» (r. 1947, text A.I.Faťjanova, hudba V.I.Solovjova-Sedova): «Ako to, že vraj nemám pravdu? Ani ma nenapadne sa hnevať! (zvýraznené nami hrubým v citáte) Ach, ako sa mi len točí hlava, ako sa mi hlava točí...». Mnohí (jak muži, tak aj ženy) nesúhlasia s V.O.Ključevským preto, lebo láska a starostlivosť ich matiek je pre nich nesporná, a nepopierateľná úcta k svojim matkám, k ich životu a konaniu, je im vlastná od detstva.

Napriek tomu, tento druh zmyslovo-emočného nesúhlasu s týmto hodnotením V.O.Ključevského je pre budúcnosť nebezpečný, pretože všetky absolventky škôl RF zachytené na fotografiách nižšie počali a porodili takisto mamy; a mamy v ich výchove zohrali takú rolu, že nižšie zobrazené výsledky výchovy sa stali nevyhnutné. Uvedený súbor fotografií nie sú zinscenované zábery. Snímky boli urobené v Moskve na konci školského roka a počas absolventských večierkov prevažne v r. 2012. Z obdobia rokov 1920 až do prvej polovice 1980-tych rokov sa nezachovali žiadne obsahovo podobné fotografie — nie preto, že fotoaparát bol vtedy zriedkavý[630], a dnes majú vo vrecku skoro všetci mobilný telefón aj s fotoaparátom a kamerou, a počítače aj internet[631] sú široko dostupné — ale pretože mravy v tých časoch boli iné, a bola aj iná etika správania — jak osamote, tak aj na verejnosti. Isteže, ani dnes nie sú všetky absolventky a absolventi takí, ako je to zachytené na fotografiách, no «tvár sviatku» určili práve takýto.

Absolventky začiatku 21. storočia. V podstate všenárodný sviatok — vstupu do života nového dospievajúceho pokolenia — sú oni vnútorne mravne odhodlaní premeniť na opileckú žúrku, postupne prerastajúcu do váľajúceho sa hriechu. Zdržiavajúcim faktorom sú ešte vonkajšie obmedzenia v podobe polície a rodičovského hnevu, hoci mnohé hranice mravnej degradácie oni už úspešne prekonali. A ak by sa vonkajšie obmedzenia dali preč, tak sa pod vplyvom fajčiva, alkoholu a bezstarostnosti predvedú ako zmyslov zbavení «banderlogovia» plní energie.

V 1920-tych rokoch za objavenie sa na ulici «v zľahka opitom stave» bolo možné vyletieť z Komsomolu i zo strany. Ak by v ľubovoľnom z miest ZSSR v 1950-tych až 1970-tych rokov oslávili absolventský večierok tak, ako je to zachytené na zábere vyššie, tak celé vedenie mesta, a hlavne, mestského odboru vzdelávania ľudu, a tiež riaditeľ a zástupcovia škôl, ktoré sa najviac „vyznamenali“ flámovaním — by prišli o svoje funkcie.

Neraz bol publikovaný fakt, že uprostred Veľkej Vlasteneckej vojny nemecký lekár, ktorý vyšetroval dievčatá vo veku 16 — 20 rokov — unesené zo ZSSR do Nemecka na nútené práce, bol veľmi prekvapený a rozhodol sa obrátiť na Hitlera s výzvou okamžite začať mierové rokovania s našou krajinou. Zarazilo ho, že 90 % ním vyšetrených boli panny, a on napísal Hitlerovi, že nemožno poraziť ľud s tak vysokou mravnosťou. To aj bolo dokázané v praxi Víťazstvom, dosiahnutým týmito pokoleniami.

V RF začiatku 21. storočia približne 65 % žiačok vo veku do 16 rokov už malo pohlavný styk. A RF sa dostáva na prvé svetové miesto v detskej prostitúcii. Podľa údajov ankety z druhej polovice 1990-tych rokov:

«Anketový prieskum chlapcov-tínedžerov[632], uskutočnený v mnohých veľkých mestách, ukázal, že sexuálnu skúsenosť malo 48 percent opýtaných. Najväčší počet začína pohlavný život vo veku 14 — 15 rokov (46 percent) a pomerne veľa (36 percent) vo veku 12 — 13 rokov. Väčšina sexuálne aktívnych tínedžerov fajčí (71 percent), 82 percent požíva alkoholické nápoje, a približne polovica stihla vyskúšať narkotiká. Väčšina opýtaných nemala stáleho sexuálneho partnera, a odrazom tohto sa medzi tínedžermi a mládežou stal nárast chorôb prenášaných pohlavnou cestou»[633].

T.j. reálne z takýchto «chlapcov» vyrastú dospelí «muži» — schopní jedine: nasávať pivo a chlastať vodku, kaziť dievčatá[634] a flámovať (dostatočne často pod vplyvom alkoholu, fajčiva a ťažších narkotik) dokonca aj po svadbe, «sledovať futbal» v telke atď.; avšak byť profesionálmi, svedomitými ľuďmi v práci aj v živote, sociálne zodpovednými — to nie je pre nich: oni majú dôležitejšie starosti. A ich, tiež rodili mamy, ktoré mali účasť na ich výchove jak priamo, tak aj vnesením svojho vkladu do «morálnej klímy» rodiny. Vo vyššie citovanej publikácii sa tiež píše:

«K momentu skončenia školy počet absolútne zdravých dievčat-tínedžeriek tvorí 6,2 percent, a mladíkov 29 percent, čo predstavuje zdravotnú hrozbu pre detskú populáciu a v prvom rade pre dievčatá-tínedžerky — reprodukčný potenciál RF».

Kam sa chystajú:

na absolventský bál?

alebo na «kasting» k džigolovi?

Dodáme, že ľavý horný záber je navonok kompozične blízky obrazu J.A.Ingresa «Zdroj». Avšak vnútorná podstata absolventky, jej zámer? — presne opačný...

Na pravej hornej fotografii — snímanie priestoru pod sukňou je vykonávané bezočivo na verejnosti, bez kohokoľvek námietok či pokarhania..

Cez médiá presiakli informácie, že matka akoby oblečenej absolventky na ľavom dolnom zábere je učiteľkou, a nehanbí sa ani za svoju dcéru, ani za jej výchovu v rodine…

A perspektívy značnej časti absolventiek — tých, ktoré nedokážu prestať a budú aj naďalej viesť alkoholicko-tabakový a sexuálne nemravný spôsob existencie — sú antisociálne, antiľudské. Pochopiteľne, veď osoby zobrazené v pravej časti nižšie uvedeného snímku sa len sotva stanú matkami, dokonca ak aj vynosia a porodia plod od analogických im subjektov akoby mužského pohlavia. A nie všetky, ktoré dnes vedú alkoholicko-tabakový a sexuálne nemravný spôsob existencie dospejú do štádia degradácie dosiahnutého týmito bezdomovkyňami, bez toho aby stihli počať a porodiť. Niektoré pod vplyvom zhýralosti stratia schopnosť mať deti (pohlavné choroby, biochemické antikoncepcie a potraty), no mnohé stihnú počať a porodiť predtým, než sa stanú takýmito. No ak máme hovoriť o medicko-biologických ukazovateľoch ich potomstva, tak v drvivej väčšine prípadov ich deti budú zaťažené problémami. A nie je vôbec dôležité: či sa to stane v rodine, a samotná rodina sa udrží, a unesie bremeno starostlivosti o problémové dieťa alebo bude naďalej degradovať pod vplyvom alkoholu, tabaku a ďalších hlúpostí, vrátane televízneho vysielania; alebo sa dieťa narodí mimo manželstva; alebo rodina vznikne a čoskoro sa rozpadne, a matka zostane s postihnutým dieťaťom sama alebo presúloží plody svojich a «oteckových» hriechov aj so starosťami, ktoré ostanú na pleciach štátu, starších príbuzných alebo adoptívnych rodičov.