No aj takáto odpoveď nezbavuje každého, k takémuto názoru prišedšieho, dlhu voči ľuďom a povinnosti voči Bohu — vypracovať a dať spoločnosti jej alternatívu, na základe ktorej by ľudstvo vyriešilo problémy, vytvorené v minulosti davo-„elitárnym“ spoločenským systémom existencie ľudí pod konceptuálnou vládou rôzne sa tváriacich znacharských tradícií, v ktorých «zasvätení» niekedy a nejako — za nejaké ich mravno-etické nedostatky — boli Zhora zbavení schopnosti ŽIVOTAREĆNENIA.

V našom ozmyslení Života publikované materiály Koncepcie spoločenskej bezpečnosti v jej výklade VP SSSR dodnes vyhovujú potrebám spoločenského rozvoja. Тématická štruktúra textov, ich gramatika, hoc aj pri v nich nachádzajúcich sa nepresnostiach použitia slov a preklepov, chýb, zabezpečuje ich dostatočne jednotné (jednotno-obrazné) chápanie narastajúcim množstvom čitateľov. Vo výsledku podiel stúpencov Koncepcie v zložení obyvateľstva rastie, a pritom mnohí z nich získavajú konceptuálnu moc.

No texty materiálov KSB nie sú zábavné čítanie na vyplnenie voľného času. Оni sú predurčené na pomoc ľuďom v práci na sebe a sú zostrojené tak, že vylučujú možnosť ich «prečítania spôsobom „len to tak prebehnem“», pri ktorom pred vedomím prebehujú známe slová a zvyčajné slovné spojenia v krátkych frázach, no pozornosť je pritom spojená s iným prúdom postranných myšlienok: s informačným pozadím rádio- a televízneho vysielania; s pozornosť priťahujúcim rozhovorom susedov o verejnej doprave, s každodenným zhonom doma a v práci; а o to viac s vnútorným monológom, vyjadrujúcim morálne podmienené neprijatie zmyslu, ktorý skutočne môže pravú príčinu neprijatia maskovať slovami: «dlhé frázy», «nelogicko usporiadanie viet», «neruská (neslovenská, nečeská)* gramatika» a pod.

Pri takom «prečítaní prebehnutím», v ktorom je primeraná pozornosť оdvedená od textu k informačným prúdom, prichádzajúcim zvonku, alebo odvedená k vnútornému monológu, maskujúcemu morálne podmienené neprijatie Koncepcie spoločenskej bezpečnosti, — Koncepcia bude skutočne pojímaná ako vedepodobný alebo pseudoreligiózny nezmysel, ktorú chápať - niet dôvodov, alebo bude jednoducho nepochopiteľná.

Avšak, ak sa «prečítaniu spôsobom „len to tak prebehnem“» vyhneme silou vôle[276], postupne na základe gramatického rozboru viet (typ: priraďovacie súvetie — podraďovacie súvetiе; podmet, prísudok, podmetová skupina, prísudková skupina, iné vetné členy a pod.), tak všetky frázy a všetky odseky, celý text sa stanú celkovo zrozumiteľné. A toto chápanie je jednotno-obrazné u množstva vzájomne neznámych ľudí: ak vyjde najavo rôzne chápanie, tak, ako ukazuje analýza, ono je podmienené výberovo-fragmentárnym prečítaním textu, pri ktorom časť slov vo frázach, časť viet v odsekoch a niektoré témy celkovo vypadávajú z vnímania, alebo vlastnú obrazotvornosť prečítaného nahrádza pamäť[277]. Vo výsledku sa u človeka formuje neadekvátny, mylný dojem o prečítanom.

A prax to potvrdzuje: mnohí priznávajú, že niekedy v minulosti mávli rukou nad materiálmi VP SSSR, ohodnotiac ich na základe «prečítania spôsobom „len to tak prebehnem“» ako hlúposť alebo  ťažko pochopiteľnú informáciu, určenú výlučne «pre profesionálnych špecialistov», no po nejakom čase (niekedy po niekoľkých rokoch) sa vracali k materiálom KSB a vnímavo ich čítali. A všetko sa stalo dostatočne pochopiteľné na vyriešenie ich životných problémov[278], hoci aj nie vždy to bolo zrazu po pochopení mravne príjemné.

Druhá okolnosť je spojená s tým, že Koncepcia spoločenskej bezpečnosti v Božej dŕžave v jej Bohom predurčenej podobe slúži na zjednotenie ľudí. No «samo sebou» sa to rozumie u rozličných skupín a podskupín, tvoriacich spoločnosť, je rôzne. Preto všetky materiály KSB v ich výklade VP SSSR nielen obsahujú nejaké osobité poznatky alebo v nových materiáloch sa ohlasujú zamlčania, ktoré boli v skôr zverejnených materiáloch, ale hlavne otvárajú prístupy k chápaniu KSB na základe sa to «samo sebou» rozumie, ktoré v skôr zverejnených materiáloch neboli.

A v súlade s tým, pre jedných ľudí — na základe ich životnej skúsenosti — je ľahšie vytvoriť si subjektívno-obraznú predstavu o Koncepcii života ľudí v Božej dŕžave ako takej na základe „Vody mŕtvej“, a druhým — na základe rozobratia inotajnosti diel А.S. Puškina. Až potom bude pre nich zrozumiteľná „Voda mŕtva“. Naopak druhým: pochopenie „Vody mŕtvej“ odhalí cesty k pochopeniu priameho aj inotajového zmyslu určitých umeleckých diel. To nie je výmysel, ale takisto prax.

Najľahšie to majú tí, ktorých videnie sveta — subjektívno-obrazné predstavy o Živote — už  v osnovnom zodpovedá videniu sveta KSB ako takej: zostáva im už len prijať slová, a tým záskať jazyk Koncepcie spoločenskej bezpečnosti. Ťažšie to majú tí, ktorých obrazné predstavy o Živote sú vzdialené od KSB, a preto potrebujú prestavbu morálky[279], videnia sveta a chápania sveta.

Таktiež je potrebné chápať, že u teraz žijúcich generácií v nich dominujúci spôsob «samo sebou» porozumenia Životu sa vyskladával počas ich detstva, dorasteneckého veku, mladosti, t.j. počas približne dvoch desaťročí, a aj dlhšie: «život ži — život sa uč…». Stretnutie sa s materiálmi Koncepcie stavia každého, kto prejaví záujem о to, aby pochopil jej podstatu, pred potrebu v krátkom čase prestavať svoje videnie a chápanie sveta (svetonázor), t.j. zostrojiť nové sa to «samo sebou» rozumie v lehote od niekoľkých dní do niekoľkých rokov. Skutočne— to je veľmi prácna, ťažká a krvopotná práca na sebe samom.

No v ľubovoľnom prípade videnie a chápanie sveta, podmienené mravnosťou samotného človeka, je jeho nezobrateľným vlastníctvom. A rozvoj videnia a chápania sveta, a rovnako tak rozpad, nech by v akých vonkajších podmienkach prebiehali pod vplyvom akých libo faktorov, — to je vec samotného človeka, ktorú za neho nikto nie je schopný spraviť: ani besy, ani anjeli, ani VP SSSR, ani globálni prediktori davo-„elitárnych“ koncepcií. Neschopný preto, lebo na každého človeka túto vec naložil Boh, Ktorý v tejto veci vedie každého, kto nie je lenivý ju robiť a kto sa neprotiví Jeho vedeniu[280].

Preto treba si osvojovať zatiaľ ešte nie «samo sebou» sa rozumejúce chápanie Života v Koncepcii spoločenskej bezpečnosti v Božej dŕžave, rodiac pritom novú kultúru mnohonárodného ľudstva na Zemi, v ktorej „exoterizmus“, prevyšujúci terajší „ezoterizmus“ VP SSSR, sa stane pre všetkých a každého «samo sebou» sa rozumejúci.

Тéma kultúry reči zaväzuje preskúmať ešte jednu otázku. Jeden a ten istý obsah (zmysel) v ústnej a písomnej reči sa musí prejavovať v rôznych jazykových formách. To je podmienené tým, že ústna reč v prevládajúcej väčšine prípadov sa nachádza v podmienkach, keď hovoriaci i poslucháč (alebo spolubesedník)[281] vytvárajú egregor a algoritmika tohto egregoru a miesto každého z jeho účastníkov v ňom, a obzvlášť — hovoriaceho — určuje najlepší (v zmysle prijatia informácie z reči) variant rozhraničenia «оhlásenia — zamlčania».

А interpretácia toho istého obsahu v písomnej forme pre toho, kto píše, prebieha v inom režime súčinnosti s egregormi a noosférou — vo viac-menej prebiehajúcej izolácii jeho psychiky od osobnej psychiky iných ľudí. No takisto, ako ústna reč v živej komunikácii, aj písomná interpretácia alebo reč pred mikrofónom v procese zvukovej nahrávky predpokladajú určitosť morálne-psychologických typov a charakteru vzdelania tých, komu je takéto posolstvo adresované.