Pretože my považujeme za normálne videnie sveta — videnie sveta Bohopočiatočné, pod ktorých chápeme mozaikové videnie sveta trojjedinnosti matérie-informácie-miery, formované človekom na základe toho, čo mu je priamo Bohom dávané v Rozlíšení, tak pre nás sú nevyhnutné rozdiely v zmyslovom obsahu rôznych slov v porovnaní s „Výkladovým slovníkom živého veľkoruského jazyka“ V.I. Daľja, vyjadrujúcim Ja-centrické videnie sveta a, v určitých aspektoch, kaleidoskopické. А každý jazyk, vrátane Ruského v jeho historickom rozvoji, žije tým, že sa mení v špirálovitom procese: chápanie sveta a udalosti Života zaväzujú ľudí preskúmať a zmeniť morálku, čo, čo sa toho týka, prináša aj novú zmenu chápania sveta, a to je začiatkom nového závitu špirály rozvoja. А morálka i chápanie sveta v procese svojho špirálovitého vývoja rodia kvalitu života každého človeka, spoločnosti, až po ľudstvo ako celok.

V súlade s touto okolnosťou štandart chápania sveta, vyjadrený v Slovníku V.I. Daľja, pre nás:

·  v praktických aspektoch nášho života nie je ideálom používania slov, o ktorý sa treba snažiť vo svojej osobnej jazykovej kultúre;

·  no má drahocenný význam vlastníctva historickej pamäte ľudstva, ležiacej v základoch prehodnotenia zmien, prebehnuvších v jazyku počas smutného obdobia 20. storočia, kedy mnohé slová boli zabudnuté a zmysel druhých bol zmenený.

A posledné zďaleka nie vo všetkých prípadoch vyjadrovalo rozvoj chápania sveta smerom k Pravde-Istine-Skutočnosti vo všetkých jej aspektoch, ale v mnohom je dôsledkom politiky «svetového zákulisia», nasmerovanej na stieranie významových hraníc a ochudobnenie «slovnej zásoby» s cieľom ohlupovania «más obyvateľstva» a vykorenenie, zničenie národa — nositeľa živého jazyka ozmyslenej reči a životarečnenia (reči života) globálneho významu.

3.3.3. Kultúra reči v Koncepcii spoločenskej bezpečnosti

Ako je možné pochopiť zo všetkého skôr povedaného:

V jazykovej kultúre Koncepcie spoločenskej bezpečnosti musí reč, jak písomná, tak aj ústna vyjadrovať konkrétnosť zmyslu. А «mágia jazyka» vo všetkých jej aspektoch sa stáva dostupnou pre subjekt v závislosti od toho, nakoľko je jeho reč ozmyslená a nakoľko jeho život a konanie prebiehajú v riečisku Zámeru.

A my začneme skúmanie tejto témy kultúry reči v Koncepci spoločenskej bezpečnosti z otázok:

·  о «sestre talentu» — krátkosti výkladu;

·  о tom, že «všetko geniálne je prosté»,

— posudzujúc ich v riečisku Koncepcie spoločenskej bezpečnosti v tej podobe, v akej je predstavená v materiáloch VP SSSR.

Koncepciu spoločenskej bezpečnosti — CELÚ VO VŠETKEJ JEJ ÚPLNOSTI — možno vyjadriť v jednej fráze, smerovanej ku všetkým a každému:

Poďme sa stať ľuďmi!

— Nо či táto fráza zabezpečuje vnímanie KSB v celej jej plnote a detailnosti ak nie všetkými, tak aspoň väčšinou tých, ktorí počúvajú a čítajú podobnú frázu počas celej histórie? — Historická skúsenosť mnohých storočí ukazuje, že takéto výzvy nie sú prevládajúcou väčšinou chápané tak, ako treba, následkom čoho ľudstvo aj žije tak, ako žije.

Еšte Diogenes (оkolo 400 — 325 pred n.l.) chodil po vtedy ešte helénskom meste Sinope[266] cez deň so zažatým lampášom a na rozpačité otázky spoluobčanov: „Prečo cez deň s lampášom?“, — оn jednoducho odpovedal: „Hľadám človeka…“ A toto je treba chápať v tom zmysle, že on uprostred nich nenachádzal nikoho, kto by zodpovedal jeho predstavám o tom, akými majú byť ľudia[267]. No čo konkrétne Diogenés rozumel pod dokonalým človekom? A kto pochopil hoc aj nie jeho, ale objektívny význam ním postavenej otázky a nevyhnutnosť svojim ozmysleným životom dať na ňu odpoveď?

Тí, ktorých detstvo pripadlo na roky 1950 — 1980 si musia pamätať kreslený film, v ktorom žiak-darebák Barankin vyčíňa so svojim priateľom, takým istým, ako je on sám, darebákom. V kreslenom filme názorne-vzorové dievča-premiantka s príkladným správaním sa nepretržite obracala na Barankina s návrhom: «Barankin, buď človekom!» No Barankin s priateľom sa ulievali z výučby aj zo spoločnej práce v škole, a v hľadaní ľahkého bezstarostného života sa menili tu na motýľov, tu na vrabce, tu na mravcov, no nakoniec, pod tlakom okolností, hroziacich existencii nimi získaných tiel (a ako bolo chápané v kultúre adeizmu — ich samotných), si zborovo zaželali: «Ja chcem byť naveky človekom!»

Ak tento kreslený film bol deťmi pochopený (prvou generáciou divákov), ktorým sa podarilo do dnešných dní sa stať rodičmi, dedkami a babkami iných detí (nasledovných pokolení jeho divákov), ktoré v súčasnosti sú tiež dospelé, — tak prečo my žijeme tak, ako žijeme? A prečo sa spoločnosť nachádza v dlhoročnej kríze?[268]

Odpoveď na tieto otázky spočíva v tom, že:

«Stručnosť je sestrou talentu» iba vtedy, ak v kultúre spoločnosti, v psychike ľudí sa nachádza svetonázorová osnova – videnie sveta – pre automaticky-podvedomé sa to «samo sebou» rozumie a chápe to, čo je v krátkosti povedané alebo ukázané na základe všeobecne uznaných pojmov, ktoré zabezpečujú bezproblémové vzájomné chápanie sa v komunikácii dostatočne širokého okruhu ľudí na princípe sa to «samo sebou» rozumie.

А talent v takýchto situáciach sa prejavuje v schopnosti človeka niekoľkými slovami (alebo prostriedkami iných «jazykov»[269], podporovaných spoločnosťou) vzbudiť v psychike iných ľudí čo najplnšie a najjasnejšie predstavy, vzťahujúce sa ku týmito jazykovými prostriedkami v krátkosti dotknutej problematike. Ale vo vzťahu k pojmom oddeľujúcim v spoločnosti, od ktorej rôzne konkrétne pojmy odeľujú jej nositeľov, princíp «stručnosť je sestrou talentu» nefunguje, pretože auditórium nemá svetonázorovú osnovu – videnie sveta – pre automaticky podvedomé sa to «samo sebou» rozumie. Маximum, čo môže v tomto prípade stručnosť zabezpečiť, je — emocionálne prebudiť, vyvolajúc záujem o tú ktorú problematiku. No vypracovávať chápanie tejto problematiky v detailoch a vzájomných väzbách, nevyhnutných pre jej vyriešenie v Živote — to musia spraviť len tí, ktorí sú do nej zainteresovaní.[270]

A v tejto etape zisťujeme, že aforizmus «všetko geniálne je jednoduché», vyjadruje Ja-centrické kaleidoskopické videnie sveta, a preto je takisto neudržateľný.

Po prvé – niet absolútnych merných jednotiek intelektuálnej sily: intelektuálna sila je vždy buď dostatočná alebo nedostatočná vo vzťahu ku konkrétnej záležitosti, ktorou sa zaoberá ten ktorý konkrétny človek. Inými slovami, ak si niekto myslí, že jeho intelekt prevyšuje intelekt druhých ľudí podľa nejakých absolútnych ukazovateľov, tak to značí, že sa on zaoberá:

·  buď hlúposťami[271];

·  alebo nie svojou vecou, ak porovnáme to, čím sa zaoberá, so Zámerom.

Vo vzťahu k dielu-záležitosti v riečisku Zámeru je intelekt (ako aj iné kvality každej osoby) vždy dostatočný[272], no nijako prebytočný. Т.j. pre protiklad v zamlčaní «génius – to je priemer» v Bohopočiatočnom chápaní sveta a primerane tomu — v spoločnosti, žijúcej na jeho osnove — miesta niet.

Po druhé - zhodnotenie «všetko geniálne je jednoduché» je ohodnotenie, spravené postrannými «odhadcami» na základe všeobecne uznaných pojmov alebo pojmov, ktoré sa stali všeobecne uznanými aj kvôli činnosti nimi do rangu «génia» vyzdvihnutého jedinca. Pre samotného jedinca, vyzdvihnutého okolím do rangu «génia», je ním dosiahnutý výsledok:

·  buď prirodzený pre jeho život, nakoľko sa v ňom prejavil jeho osud (predurčenie v tomto Svete), pred ktorým on neutekal a nehľadal si iný osud;