Podľa nášho názoru absolútni odporcovia prevzatí nechápu, prečo mnohé prevzatia z druhých jazykov, uskutočnené v minulosti, v Ruskom jazyku v jeho historickom vývoji sa ujali a zrusovateli; rovnako tak oni nechápu ani to, prečo zďaleka nie všetky prevzatia, uskutočňované dnes a ktoré budú uskutočnené v budúcnosti, nie sú v jazyku odpadom, a najmä prečo neničia náš jazyk, ale ho obohacujú, rozširujúc jeho vyjadrovacie možnosti.

No najhoršie to je so stúpencami „očisty“ jazyka od prevzatí, uskutočnených v minulosti.

·  Po prvé - okamžite vyvstanú neurčitosti - otázky:

  > do akého historického obdobia existoval jazyk v pôvodnej čistej podobe?

  > aká to bola podoba?

  > čo bolo vyjadriteľné v tom starobylom štandarte čistoty jazyka, a čo bolo nevyjadriteľné?

·  Po druhé – ak predsa len začneme zavádzať do života politiku „očistenia“ jazyka od prevzatí, tak naša kultúra sa okamžite zbaví skoro celej terminológie vedy[247]. Теrminológia vedy je spoločným majetkom celej globálnej civilizácie. Оna sa vypracovávala vekmi v historickej minulosti rôznymi národmi, používavšími rôzne jazyky: celoeurópsku latinčinu stredoveku a obdobia renesancie, gréčtinu, arabštinu; mnоhé termíny prišli z jazykov zakladateľov rôznych vedeckých disciplín buď v podobe prevzatia termínov v jazyku originálu, alebo v podobe, keď sa konštrukcia termínu vytvárala zo slov vlastného jazyka, opakujúc gramatické konštrukcie jazyka originálu.

·  Okrem toho, bude potrebné odmietnuť mnohé nami v bežnom živote používané slová, а takisto slová, už dávno považované za ruské, no niekedy v minulosti prišedšie do ruského jazyka z turkických, ugrofínskych jazykov, a takisto z jazykov iných národov, ktoré sa začlenili do ruského národa spolu so svojou kultúrou, vrátane jazykových prostriedkov.

Vo výsledku vznikne situácia «niet slov», z ktorej vyjsť cestou svojej vlastnej slovotvorby na osnove koreňového systému ruského jazyka «horlitelia za jeho čistotu» sotva zmôžu, predovšetkým[248] preto, lebo nositeľom jazyka je celá spoločnosť.

А spoločnosť vôbec necíti životnú potrebu sa vzdať slov, na ktoré si ľudia zvykli: plyn, benzín, diesel, špiritus, alkohol, metro, elektrina, trolejbus, аutomobil, mašina, traktor, kompjuter, televízor, rádio, magnetofón, telefón a množstvo iných. То jеst, ak od všeobecných, — významovo nekonkrétnych —  deklarácií o podpore čistoty jazyka a jeho očiste od prevzatí sa prejde k činu — selekcii slov vo výkladovom slovníku podľa formálne-lexikálnych a historických znakov ich pôvodu — tak sa stane očividným, že:

Otázka o čistote jazyka nemôže byť redukovaná len na súbor slov a gramatiku: preskúmaniu, pochopeniu a premysleniu-prehodnoteniu otázok videnia a chápania sveta na základe tohto jazyka v jeho historickom rozvoji sa vyhnúť nedá.

A v krízových obdobiach života spoločnosti preskúmanie tejto problematiky a vypracovanie nového štandartu čistoty jazyka — to je jeden z prostriedkov prekonania krízy, pretože všetky krízy v živote spoločnosti sú prejavom defektnosti morálky, videnia a chápania sveta (svetonázoru)*, ktoré boli charakteristické pre spoločnosť v predkrízovom období dejín.

No počas kríz mnohí ľudia riešia svoje osobné a spoločenské morálno-psychologické neistoty v nesprávnom emocionálne zmyslovom nastavení ich psychiky, t.j. sú demoralizovaní, predovšetkým nechápaním toho, čo prebieha a možností ďalšieho priebehu udalostí. Následkom toho vždy vyjde najavo, že jazyková kultúra mnohých a mnohých nie je zrovna najlepšia.

Tak aj teraz v Rusku: v bežnom živote je reč mnohých nesúvislá a málo premyslená; vyplnenie tlačív (na pošte, v sporiteľni, v personálnych oddeleniach a pod.) je pre mnohých ťažké jak kvôli tomu, že oni sami sú «funkčne nevzdelaní»[249], tak aj kvôli tomu, že formy nimi vypĺňaných dokumentov sú spracované takými istými «funkčne negramotnými» ľuďmi; а oznamy a vývesné tabule — tо je osobitá téma a pastva pre satirikov[250]. A počas takýchto období dejín sa v spoločnosti vždy nachádzajú takí, ktorí hľadajú oporu vo viac alebo menej blahobytnej minulosti. Toto hľadanie opory v minulosti sa takisto dotýka i celej problematiky života jazyka i jeho perspektív.

3.3.2. Jazykový štandard „Výkladového slovníka živého veľkoruského jazyka“ V. I.Daľja

Ruská klasická literatúra 19. storočia je uznávaná na celom svete ako nesporný úspech Ruskej kultúry i z hľadiska v nej rozoberanej problematiky (najmä morálka a psychológia), i z hľadiska vyjadriteľnosti jazyka. А «štandard čistoty jazyka» epochy velikej ruskej klasickej literatúry je všeobecne dostupný, pretože je zaznamenaný vo „Výkladovom slovníku živého veľkoruského jazyka“ V.I. Daľja.

Preto, ustanúc od množstva nezrozumiteľných, jednoducho nezmyselných, alebo ešte horšie — uvádzajúcich do omylu — rečí a textov súčasnosti, mnohí by radi znovuzrodiť dnes alebo v najbližšej budúcnosti jazykovú kultúru velikej ruskej klasickej literatúry. Avšak — toto je túžba nielen neuskutočniteľná (nie je možné vrátiť sa do minulosti), ale aj nebezpečná: videnie sveta a chápanie sveta, v nej vyjadrené, by bolo zlým základom na to, aby mnohonárodnostná civilizácia Ruska sa dokázala vyhnúť katastrofe kultúry a štátnosti roku 1917, čo so sebou prinieslo všetky nešťastia 20. storočia[251]. Preto, ak by sa milovníkom klasickej ruskej literatúry podarilo znovuzrodiť v súčasnosti alebo v najbližšej budúcnosti jej jazykovú kultúru, spraviac ju dominantnou v spoločnosti, tak by to bolo programovaním novej epochy nešťastí, v dôsledku neefektívnosti videnia sveta a chápania sveta, prejavivších sa v ruskej literatúre 19. storočia.

Ak začneme skúmať otázky videnia sveta a chápania sveta v historickom rozvoji jazyka[252], spraviac to na základe toho, čo je o tom uvedené v materiáloch KSB, vrátane predchádzajúcich kapitol tejto práce, tak vysvitne, že pod celkovým slovným súborom a gramatikou nositeľov jazyka sa môžu skrývať minimálne tri základné typy videnia sveta:

·  Ja-centrické, mozaikové;

·  Ja-centrické[253], prevažne kaleidoskopické so zahrnutím do celkového kaleidoskopu častí nejakých úzko špecializovaných mozaík (prevažne bežného, každodenného významu a profesionálnych);

·  Bohopočiatočné, vyjadrujúce trojjedinnosť matérie-informácie-miery.

Každý z uvedených typov videnia sveta má ešte množstvo podtypov, podmienených pôvodom (kultúrnym dedičstvom osoby) a získanou výchovou, vrátane vzdelania.

V psychike osoby všetky tri typy vyššie uvedených základných typov videnia sveta môžu byť zastúpené súčasne, majúc nejaké spoločné fragmenty; ich rozdiel nemusí byť uvedomovaný ani osobou, ani okolím, buď celým alebo určitou časťou; а osoba vo svojom živote môže buď podporovať režim nejednoznačnosti videnia sveta, alebo ho riešiť v prospech mozaičnosti jak Ja-centrického, tak aj Bohopočiatočného typu.

V súlade s tým, každý výkladový slovník je opisom toho, ako subjektívne obrazy v psychike zostavovateľa slovníka sa zhodujú:

·  na jednej strane — s jazykovými formami, spoločnými pre všetkých ľudí, tvoriacich spoločnosť alebo nejakú sociálnu skupinu, nachádzajúcu sa v spoločnosti;

·  na druhej strane — s objektívnymi obrazmi javov Života, vo vzťahu k ktorým subjektívne obrazy v psychike osoby sú buď informačnými duplikátmi («kópiami») toho, čo už v Živote existuje, alebo predobrazmi toho, čo sa v Živote prejaví (no netreba zabúdať, že medzi subjektívnymi obrazmi v psychike je aj to, čo predstavuje o sebe báchorky, ktorých prejavenie-stelesnenie v Živote objektívne alebo subjektívne nie je možné);