Toto nevyhnutne štatisticky predurčene mimovoľne[207] robí rozmýšľajúceho úzkeho profesionála sociológom, do ktorého sféry kompetencie, starostlivosti a zodpovednosti sa dostáva celá planéta Zem, celé ľudstvo.

Otázka spočíva iba v tom, za aký čas, potom ako človek vnikne do sociológie (vrátane globálnej), spočiatku nevedomky získajúc obrazné predstavy o nej, sa on vedome vyhlási za sociológa, vedome oddaného v každodennosti konkrétnej koncepcii spoločenského zriadenia z ich celého množstva.

No tvorivo rozmýšľať je vlastné aj démonizmu, aj človečenstvu. Pre démonizmus, na rozdiel od človečnosti, je chrakteristické nútene budovať hierarchie vzťahov medzi jedincami; а každému jedincovi s démonickým usporiadaním psychiky je vlastné úsilie pozdvihnúť svoj hierarchický status; uhájiť dosiahnuté postavenie pred úkladmi konkurentov; pоnížiť mnohých zo svojho okolia, aby sa sám nad nimi vyvýšil. Таkéto automatizmy správania sú charakteristické aj pre časť nositeľov zvieracieho typu usporiadania psychiky a zombie, len s tou odlišnosťou, že na rozdiel od démonov títo pri realizácii svojich ambícií konajú nie tvorivo, ale šablónovito-mechanicky.

A aj keď sa jedinec preberie zo svojho predchádzajúceho zvieracieho alebo zombie stavu v démonickom type usporiadania psychiky, jeho prebudivší sa rozum je odsúdený položiť si otázku o tom, či ho baví táto ničiaca vojna všetkých človekupodobných proti všetkým, ako spôsob existovania, alebo má alternatívu, plnú ladnosti života.

Pretože alternatíva existuje, ako o tom oddávna zvestujú Zvestovania, dané skrze Mojžiša, Ježiša, Mohammeda, tak vyhnúť sa posúdeniu tejto alternatívy je pre rozum (vrátane démonický) v celej problematike sociológie takisto nemožné. I na tejto etape zanovitý démonizmus bude sám seba ničiť  «mechanizmom» prirodzeného výberu vo vojne démonických osôb proti všetkým démonickým osobám a ostatným nevnímajúcim podľuďom: jak fyzicky, počas ich rozbrojov medzi sebov, tak aj na úkor neprestajne sa prehlbujúceho “stresového“ stavu všetkých účastníkov vojny všetkých proti všetkým: následkami „stresov“ sú psychosomatické choroby a alkoholicko-narkotická degradácia v pokuse «zbaviť sa stresu» pomocou vplyvu drog a iných psychotropných vecí..

Toto všetko hovorí o tom, že:

Маtrica možného priebeho globálneho dejinného procesu je v terajšej civilizácii predurčene Zhora nastavená tak, aby ľudstvo vykorenilo zvieracie usporiadanie psychiky, usporiadanie psychiky robota, a takisto všemožné démonické sklony, smerujúce k potláčaniu iných s cieľom parazitovať na živote všetkých.

U niekoho môže vyvstať otázka: А ako sa týka téma tejto práce globalizácie vo všetkých jej variantoch? Оdpoveď je jednoduchá:

V dejinách terajšej globálnej civilizácie o tom všetkom a predovšetkým o koncepcii globalizácie, vedúcej k čelo-večnosti, je prvykrát pojmovo konkrétne napísané a povedané ruským jazykom[208] v tej jeho podobe, ktorá sa dejinne vyskladala ku koncu 20. storočia, pre všetkých, ktorí prejavia záujem o svoj vlastný osud i osud celého ľudstva.

A táto okolnosť je spätá so všetkými funkciami jazyka:

priameho riadenia čiastkových matríc existencie a riadenia egregorov, čo je funkciou, objímajúcou vo vzťahu k iným, skôr nazvaným:

·  jazyk — prostriedok formovania v spoločnosti panujúcej normatívnej morálky a ju vyjadrujúcej etiky;

·  jazyk — prostriedok realizácie «mágie slova»;

·  jazyk — prostriedok predania a uchovania informácie v procesoch rozvoja kultúry a samoriadenia spoločenstiev.

Dosiahnutá konkrétnosť v chápaní tohto súhrnu okolností umožňuje prejsť k preskúmaniu otázky o čistote jazyka: skutočnej i zdanlivej.

3.3. Čistota existujúceho jazyka: zdanlivá a skutočná

3.3.1. Podstata problému dneška

Pretože Koncepcia spoločenskej bezpečnosti v jej interpretácii VP SSSR sa objavila v krízovom období histórie ľudstva a Ruska, keď spoločnosť vo svojom rozvoji rieši morálno-svetonázorové a, primerane tomu, konceptuálne neurčitosti, tak existujú ľudia, ktorí  vznášajú námietky nielen proti jej existencii, ale aj proti tej jazykovej kultúre, ktorá je vlastná VP SSSR a je odrazená v textoch KSB. Počas mnohých rokov rôzni ľudia vyslovovali výčitky:  Napísané je nie rusky, nie ruským jazykom; dlhé frázy, mnoho nepochopiteľných slov; vyžaduje preklad do ruštiny a pod.

Uvedieme fragment jedného z posledných (07.01.2004) vystúpení[209] na túto tému (v poznámkach pod čiarou k textu sú naše komentáre (vysvetľujúce očividné gramaticko-štylistické a faktologické chyby textu)*):

«V preambule[210] je napísané[211] že KSB je súčasťou Ruskej kultúry v skutočnosti že pri prečítaní[212] že texty krajne slabo pripomínajú Ruskú reč[213] pri všetkom pri tom, že v «strohý lexikálnych» formách[214] je možné napísať to samé a po Rusky[215]. Pri prečítaní niektorých prác vzniká dojem[216] že autori sa opíjajú svojou schopnosťou kvetnato sa vyjadrovať,[217] prepáčte[218] súdruhovia, no váš jazyk potrebuje doplňujúci preklad do ruského jazyka[219], а zatiaľ základné teoretické práce áno aj analytika[220] sa podobajú na smutne známy talmud[221] ktorý bez sĺz sa nedá čítať v podobe[222] mrzutej kvetnatosti a nudnej jednotvárnosti štýlu[223] majú 30 zväzkov[224]. Za nejaký čas sa u nás objavia vlastní «Rabíni»[225] ktorí budú vykladať KSB.[226] Еxistuje niekoľko dobrých prísloví na tento účet typu «všetko geniálne je prosté»,[227]

Položte si otázku[228] či môžete napísať to samé, no prostým jazykom? Ak nedokážete, tak to značí  toľko, že buď ste všetko napísali podľa nečej[229] predlohy, alebo to[230] čo ste sami nedokázali v plnej miere si uvedomiť a precítiť to[231] čo predkladáte na súd verejnosti[232] ako Pravdu v Prvej inštancii[233]»[234].

Samozrejme, hojnosť rôznorodých jazykových chýb v uvedenom fragmente textu je možné z väčšej časti vysvetliť tým, že, ak jeho autor vystupoval na internetovom fóre v «emocionálnom poryve», tak ho «unášalo» pomimo jeho ozmyslenej vôle. Preto, konajúc na základe podvedomých automatizmov, on písal rýchlejšie, než si uvedomoval to, čo píše. Pritom niektoré klávesy „zabúdal“ stláčať, niektoré netrafil a mimovoľne automaticky preposlal svoj príspevok na publikáciu hneď po ukončení písania, ani raz sa nepokúsiac pochopiť, čo napísal, neskontrolujúc štylistiku, pravopis a interpunkciu textu, vytvoreného jeho podvedomými úrovňami psychiky[235].