Inými slovami, je potrebná alternatívno-objemnejšia koncepcia globalizácie a v podstate — koncepcia spoločenskej bezpečnosti mnohonárodnostného ľudstva.

A takýto prístup k problému historicky reálnej globalizácie a jej možných alternatív, vrátane vykoreňujúco-objemnejších alternatív k neprijateľným variantom globalizácie, bezprostredne privádza k otázke o objektívnom — t.j. Zhora pre človeka a celé ľudstvo predurčenom — Dobre a rovnako tak — о оbjektívnom Zle. А toto — to sú otázky mravne podmieneného chápania sveta, ktoré nemôžu byť vyjavené a riešené bez pomoci jazykových prostriedkov.

Organizácia samoriadenia ľudí, kolektívov, celej spoločnosti a organizácia riadenia lokálne i celospoločensky významných záležitostí[184] — všetko to, čo vytvára globalizáciu a je jej podstatou — má takisto vo svojich základoch funkcie jazyka[185], ktoré už v tejto práci boli spomenuté skôr:

·  prostriedok formovania v spoločnosti panujúcej normatívnej morálky a ju vyjadrujúcej etiky;

·  prostriedok predania a uchovania informácie v procesoch rozvoja kultúry a samoriadenia spločenstiev;

·  prostriedok realizácie «mágie jazykа»;

·  funkcie priameho riadenia čiastkových matríc existencie a riadenie egregorov, objemnejšie vo vzťahu ku všetkým vyššie uvedeným funkciám jazyka.

Vlastne vzťah nositeľov každého z teraz živých jazykov ľudstva k tej alebo onej konkrétnej globalizácii a spôsobom zosobnenia tejto globalizácie do života, ich vernosť ideálu nimi vybranej globalizácie, potvrdzovaná záležitosťami života, určuje budúcnosť každého z jazykov. V podstate to znamená, že je nutné:

·  preskúmať otázku o rozličných variantoch globalizácie a

·  vyhraniť sa v chápaní termínu «čistota jazyka» v prúde realizácie vybraného variantu globalizácie.

3.2. Varianty globalizácie[186]

Na to, aby sme videli objektívne rôzne varianty globalizácie a vybrali z nich ten, ktorý je podporovaný Zhora, je potrebné prihliadnuť na mnohokrát v materiáloch Koncepcie spoločenskej bezpečnosti prejednávané оbjektívne fakty, že každá osoba biolologického druhu „Človek rozumný“ môže byť nositeľom v jeho dospelom živote jedného zo štyroch[187] viac-menej stabilných usporiadaní psychiky:

·  Zvierací typ usporiadania psychiky — keď všetko správanie osoby je podriadené inštinktom a uspokojeniu inštinktívnych potrieb, neberúc ohľad na okolnosti. Pritom subjekt môže byť vysokovzdelaným a intelektuálne rozvitým.

·  Usporiadanie psychiky biorobota, «zombie» — keď vnútorný psychologický konflikt «inštinkty — kultúrne podmienené automatizmy» v situáciach správania sa vo väčšine prípadov vyrieši v prospech kultúrne podmienených automatizmov. No ak meniace sa spoločensko-historické podmienky vyžadujú zbaviť sa v tej či onej kultúre tradičných noriem správania sa a vypracovať nové, tak «zombie» dá prednosť vyskladavšej sa tradícii a slobodne alebo mimovoľne odmieta možnosti tvorby.

·  Démonické usporiadanie psychiky je charakterizované tým, že jeho nositelia silou vôle môžu prekročiť i diktát inštinktov i diktát «spoločenskej mienky», zotrvačne podporujúci historicky sa vyskladavšie normy kultúry. Оdmietajúc v určitých situáciach i diktát inštinktov i diktát v spoločnosti sa vyskladavších tradícií, realizujú svoje tvorivé schopnosti a vypracuvávajú nové spôsoby správania sa a riešenia problémov, vznikajúcich v ich osobnom živote i živote spoločnosti.

è    Či bude ich tvorivosť dobrom alebo zlom v bežnom chápaní týchto javov okolím — závisí od ich reálnej mravnosti. No nezávisle od bežného chápania dobra a zla v davo-„elitárnej“ spoločnosti, získavajúc určitú moc, démonizmus vyžaduje bezvýhradné slúženie sebe, rodiac nielen neskrývane kruté, no aj vycibrene delikátne spôsoby potláčania okolitých osôb. Jednym z najvycibrenejších variantov prejavu démonizmu je prinútenie okolia k dobročinnosti cestou psychologického tlaku i na základe rôznorodých praktík preniknutia do cudzej psychiky, umožňujúcich si podriadiť správanie iných ľudí prostredníctvom prekrútenia ich chápania sveta-svetonázoru a vôle alebo prostredníctvom nimi si neuvedomovaného vplyvu na podvedomé úrovne psychiky každého z nich[188].

·  Človečie usporiadanie psychiky je charakterizované tým, že jeho každý nositeľ si uvedomuje misiu človeka — byť námestníkom Božím na Zemi. Primerane tejto okolnosti sa na základe človečieho typu usporiadania najplnšie rozvíja tvorivý potenciál človeka, pretože on ozmyslene vytvára svoje osobné vzájomné vzťahy s Bohom podľa Života a silou vôle úprimne napomáha uskutočneniu Božieho Zámeru tak, ako to vníma a chápe. Spätné väzby (v zmysle poukázania človeku na jeho chyby) sa uzatvárajú Zhora tým, že človek sa dostáva do rôznych situácií a podmienok, zodpovedajúcich zmyslu jeho modlitieb, zámerov a nim dopúšťaných sa chýb, ktoré môže človek zavčasu napraviť, t.j. dovtedy, pokiaľ jeho rôzne chyby privedú do útrap jeho samotného i okolie. Inými slovami, Boh hovorí s ľuďmi jazykom životných okolností.

è    Pre človečí typ usporiadania psychiky je normálna neformálna, nedogmatická a nerituálna viera/dôverovanie Bohu podľa Života a konanie v riečisku Božieho Zámeru z vlastnej dobrej vôle, t.j. pre človeka je normálne jazyčníctvo v Jednoboží[189].

Odlišnosť typov usporiadania psychiky a odlišný prejav každého z nich v živote spoločnosti je objektívny biologický a spoločensko-historický fakt. Je to fakt objektívny v tom zmysle, že nie je závislý ani od názoru a vôle členov VP SSSR, ani od prečítania jeho textov kýmkoľvek.

Ak priznávate predstaviteľom biologického druhu «Človek rozumný» prítomnosť inštinktov, pamäte, intelektu, intuície[190], osobnej vôle, tak sa otázke o spôsoboch vypracovania človekom jeho línie správania a jej realizácie vo všetkých životných situáciach nevyhnete. А pri rozobratí tejto otázky nevyhnutne vyvstane otázka aj o uprednostnení v konkrétnych životných situáciach tej alebo onej informácie a algoritmiky, vyvierajúcich[191] z uvedených svojim charakterom nerovnorodých zložiek psychiky (inštinktov, pamäte, rozumu, «intuície») v tých prípadoch, keď rôzne komponenty psychiky predkladajú svojim charakterom sa vzájomne vylučujúcu informáciu a algoritmiku. Pri skúmaní variantov odpovede na otázku o uprednostnení – preferencii informácie a algoritmiky, predkladaných uvedenými nerovnorodými komponentami psychiky, pojmy o rozličných typoch usporiadania psychiky netreba obchádzať nezávisle na tom, ako sú odhalené odlišnosti v organizácii psychiky pomenované.

No dôjduc k predstave, poňatiu o typoch usporiadania psychiky, sa nevyhnutne dostaneme k otázkam:

·  Pri akom type vlastného usporiadania psychiky je lepšie ďalej žiť?

·  Aký typ usporiadania psychiky odráža dôstojnosť Človeka, a preto musí byť garantovane reprodukovaný kultúrou spoločnosti v nástupnosti pokolení?

A aj keď pri dvoch posledných otázkach možno mávnuť rukou[192], no či to treba robiť: či sa to «oplatí»? — Podľa nášho názoru, sa to skutočne «oplatí», a preto je lepšie pokračovať v v rozoberaní otázky o podmienenosti variantov globalizácie typmi usporiadania psychiky.

Typ usporiadania psychiky je podmienený výchovou v detstve a ďalšou sebavýchovou osoby. Т.j. nedosiahnutie osobou do začiatku mladosti človečieho typu usporiadania psychiky je výsledkom  skazenosti kultúry spoločnosti a nepravednej[193] výchovy zo strany rodičov. Nie je výsledkom geneticky podmienenej nedokonalosti jedných a biologickej prevahy iných nad nimi – z takýchto názorov vyplývajú teórie rôzneho rasizmu a nacizmu.