Preto, stanúc sa dospelým a uvedomiac si tento fakt, človek je schopný vedome silou vôle prejsť od ľubovoľného typu usporiadania psychiky k človečiemu typu ako k osnove pre ďalší osobný a spoločenský rozvoj. Človek je schopný stabilne zotrvávať pri človečom type usporiadania psychiky vo všetkých životných situáciách — práve v stelesnení tejto schopnosti v živote sa prejavuje dôstojnosť Človeka.

A v súlade so skôr o psychike človeka povedanom:

Normálne algo-rytmika psychiky osoby, spájajúc jej vedomú a podvedomé úrovne, nevyhnutne v sebe zahŕňa:

·  dôveru Bohu, prejavenú vo východzom mravnom merítku človeka: «Všedržiteľ sa nemýli vo svojich činoch, je všemohúci a milosť Jeho je bezhraničná. A uvedomenie si tohto musí vyvolať —radostnú vnútornú vyrovnanosť a prianie byť láskavý a užitočný Svetu, rodiace otvorenosť duše Životu — dobrú náladu, určujúcu charakter a výsledky celej psychickej činnosti»,— a toto zabezpečuje so Životom ladiacu jednotu emocionálneho a zmyslového usporiadania duše VŠETKÝCH ĽUDÍ  ВЕZ VÝNIMKY;

·  človečie usporiadanie psychiky;

·  udržateľnosť postupnosti v posune informácie «Rozlíšenie od Boha Þvnímanie samotného človeka Þintelekt»;

·  оporu o mozaikové Bohopočiatočné videnie sveta trojjedinstva mаtérie-informácie-mѣry a vyjadrujúce jeho chápanie sveta.

Iba na tomto základe je možné Životom cieľavedomé odhalenie rôznorodých chýb (jak svojich vlastných, tak aj okolia) v chápaní sveta, vo videní sveta, v algo-rytmike psychiky, a hlavne — chýb morálky, ako príčiny všetkého ostatných chýb.

Avšak z nejednoznačnosti subjektívneho vzťahu ľudí k osobne každému z nich Bohom dávaným dôkazom Svojej existencie vyplýva nepriznanie faktu Božej existencie mnohými ľuďmi. Z pohľadu adeistov to, čo je vyššie pomenované človečím typom usporiadania psychiky, je životu nezodpovedajúca ilúzia Bohu veriacich. Z ich pohľadu človečí typ usporiadania psychiky, objektívne prejavujúci starostlivosť o iných ľudí, prírodu krajiny, Zem, celkovú Stavbu Sveta, existuje, no Boh k nemu žiadny vzťah nemá jednoducho kvôli tomu, že «Boha niet».

No v našom chápaní sveta Boh je a On je Tvorcom a Všedržiteľom, a démonický typ usporiadania psychiky skutočne zahŕňa aj modifikáciu, nositeľom ktorej je vlastný práve starostlivý vzťah k iným ľuďom, k prírode krajiny, v ktorej oni žijú, k Zemi i celkovej Stavbe Sveta – Ves-míru. A hoci takýto dobre mienený démonizmus existuje a vo svojich prejavoch je v mnohom analogický prejavom ľudskosti, aj tak démonizmus je démonizmus: pо prvé – je odsúdený k chybám v dôsledku ohraničnosti jemu dostupných objemov informácií a nepodriadenosti Rozlíšenia nikomu okrem Boha; а pо druhé – kvôli adeizmu je démonizmus nevnímavý k poukázaniam na chyby, dávaných Zhora jak bezprostredne do vnútorného sveta démonickej osoby, tak aj sprostredkovane — prostredníctvom iných subjektov a udalostí Života. Zvláštnosť človečieho typu usporiadania psychiky je v tom, že vo svojom základe má dôveru k Bohu ohľadom Života a, v súlade s tým, život človeka je ozmysleným dialógom s Bohom v životných záležitostiach. V tom sú predpoklady na to, aby vedome nepodnikal chybné činnosti; а v prípade urobenia chýb — nebol nevnímavým k rôznym upozorneniam na ne a na možnosti odstránenia samotných chýb i nimi vyvolaných následkov.

V závislosti od štatistiky rozdelenia ľudí podľa typov usporiadania psychiky každá kultúrne  svojrázna spoločnosť vytvára svoju sociálnu organizáciu a mení svoju kultúru, zúčastňujúc sa určitým spôsobom na globalizácii. Pritom všetky varianty globalizácie podľa ich konečných — vzájomne sa vylučujúcich — cieľov môžu byť zaradené do jednej z dvoch tried:

·  buď tá alebo oná démonická korporácia realizuje «vysoko civilizované» v následnosti pokolení udržateľné otrokárstvo v globálnom rozsahu na základe:

  > kultúry, produkujúcej v spoločnosti nečlovečie typy usporiadania psychiky,

  > zničenia odhalených málopočetných nositeľov človečieho typu usporiadania psychiky,

  > potláčania a ničenia reálne i zdanlivo neloajálnych démonov — jak jednotlivcov, tak aj príslušníkov konkurenčných korporácií;

·  alebo nezvratné dosiahnutie človečieho typu usporiadania psychiky do začiatku mladosti bude uznané spoločnosťou ako jedine normálne pre každého človeka a kultúra ľudstva to zabezpečí v následnosti pokolení.[194]

Мôže sa zdať (a mnohí skutočne sú ovládaní takým názorom), že globálny historický proces plynie sám o sebe a neobsahuje predurčené cieľavedomé smerovanie iba k jednému z dvoch vyššie uvedených vzájomne sa vylučujúcich cieľov zavŕšenia globalizácie. Avšak – nie je to tak.

Nositelia rôznych typov usporiadania psychiky majú rôznu schopnosť konať ohľadom riadenia procesov rôznej dĺžky trvania. Je to následkom toho, že v momentoch výberu alternatív správania na základe inštinktov, tradícií, vlastnej tvorivosti, neoblomného uskutočňovania Zámeru, nositelia ľubovoľného z uvedených typov usporiadania psychiky pravdepodobnostne-predurčene uprednostnia to, čo je charakteristické pre každého z nich vlastný typ usporiadania psychiky[195]. Vo výsledku:

·  volania inštinktov «vytrhávajú» nositeľov zvieracieho typu usporiadania psychiky z procesov, dlhších než časový interval medzi dvoma po sebe nasledujúcimi inštinktívnymi volaniami[196];

·  procesy, podporované v spoločnosti na základe tradícií, majú takisto ohraničenú dĺžku a odmietnutie tvorivosti, charakterizujúce nositeľov usporiadania psychiky zombie, im neumožňuje vstúpiť do procesov, ktorých trvanie je dlhšie, než trvanie procesov, plynúcich v spoločnosti na základe vyskladavších sa tradícií;

·  predstavitelia démonického typu usporiadania psychiky, hoc aj sú schopní tvorivosti, tak nikto z nich nemá moc nad Rozlíšením[197], a oni všetci kvôli svojmu oddeleniu sa od Boha nie sú spoluúčastní na večnosti, následkom čoho pre každého z nich existuje vlastná hranica trvania procesov, po prekročení ktorej on stráca akcieschopnosť;

·  a iba človečí typ usporiadania psychiky, vyjadrujúc Boží Zámer, je schopný riadiť a byť spoluúčastný v procesoch, ktorých doba trvania obopína pásma akcieschopnosti všetkých ostatných typov usporiadania psychiky a dosahuje večnosť.

Okrem toho, pre všetky nečlovečie typy usporiadania psychiky ešte jednym doplňujúcim faktorom «vytrhávania» z dlhotrvajúcich procesov je psychofyziologická závislosť množstva ľudí na rôznych drogách: аlkohol, tabak, narkotiká (základným predpokladom človečieho typa usporiadania psychiky je vylúčenie drog z užívania). Volania k drogovaniu (otupovaniu psychiky)* v dôsledku psychofyziologickej závislosti «sťahujú» množstvo ľudí v škále akcieschopnosti (vo vzťahu k mnohým procesom) do pásma rýchlejšie prebiehajúcich (kratšie trvajúcich)* procesov, než ten, ktorý je charakteristický pre nositeľov zvieracieho typu usporiadania psychiky v triezvom stave.

Aj keď sa globalizácia rodí konaním všetkých ľudí bez výnimky nezávisle od typu usporiadania psychiky a prechodov osoby od jedného typu usporiadania psychiky k iným, tak do procesov riadenia globalizácie vstupujú iba nositelia démonického a človečieho typu usporiadania psychiky (lebo to vyžaduje tvorivosť a videnie perspektív, občas ďaleko prekračujúcich dobu života jednej generácie). A pretože dve skôr uvedené triedy, do ktorých môžu byť zaradené všetky varianty globalizácie v závislosti od ich konečných cieľov, sú podmienené odlišnosťou v nich vznikajúcich globálnych spoločenstiev a kultúr podľa typov usporiadania psychiky a človečí typ usporiadania psychiky zabezpečuje akcieschopnosť jeho nositeľov vo vzťahu k dlhšietrvajúcim procesom, tak rovnaká pravdepodobnosť zavŕšenia globalizácie ľubovoľným náhodným spôsobom z nich nie je možná. V dôsledku prevahy človečieho typu usporiadania psychiky v akcieschopnosti v širšom pásme doby trvania procesov globalizácie prebieha globalizácia smerom k jej zavŕšeniu vznikom globálnej spoločnosti a kultúry, v ktorých človečie usporiadanie psychiky bude normou. Tento proces je objemnejším v porovnaní so všetkými ostatnými variantami globalizácie.