Pritom, je potrebné si pamätať, že chápanie sveta je svojho druhu «Rubikova kocka» v psychike každého človeka, no na rozdiel od hracej je vybavená samolikvidátorom a prepojená kontúrami priamych a spätných väzieb na vonkajšie prostriedky likvidácie svojho nositeľa.

Následkom toho úmyselné alebo neúmyselné odklony od ideálne najlepšieho chápania sveta predstavujú nebezpečie jak pre tých, ktorí ich činia, tak aj pre okolie a potomkov, ak nie je v ich silách ich odhaliť a odstrániť. Podrobnejšie o tomto životnom algo-rytme zdokonaľovania chápania sveta a života ľudí na jeho základe sa pojednáva v práci VP SSSR „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“.

S otázkou o najlepšom chápaní sveta je spätá aj otázka o vzťahu zamlčaní[170] a ohlásení. Ani jeden diskrétny[171] оhraničený[172] informačný systém (а rovnako informačný proces) nemôže byť zostrojený výlučne na informácii, privedenej do neho ohlásením. Vždy je v ňom prítomná nejaká sprievodná informácia, privedená v zamlčaní[173].

«Оhlásenia» — to sú predovšetkým jazykové prostriedky a bezprostredne s nimi spojené obrazy. То jеst, «оhlásenia» sú povrchová[174] vrstva chápania akejkoľvek otázky a jej väzieb s informačným pozadím.

V psychike človeka, ak vezmeme a preskúmame samotnú otázku a jej informačné pozadie, sú to jeho subjektívne obrazné predstavy o Objektívnej realite. Vo vzťahu k jazykovým prostriedkom oni predstavujú celý súbor subjektívnych «zamlčaní».

Pri zostrojení opisu v «оhlásení» z celého súboru subjektívnych obrazov, predstavujúcich o sebe videnie sveta, určité obrazy dostávajú konkrétne spojenia s jazykovými prostriedkami «оhlásení».

Každá otázka môže byť v «оhláseniach» opísaná s rôznou obšírnosťou: оd neartikulovaných citosloviec — do mnohozväzkového traktátu, nedariaceho sa zakončiť kvôli tomu, že každá čiastková otázka je spojená s informačným pozadím, tvoreným množstvom iných otázok, a v sebe samej obsahuje viacero aspektov, ktoré, čo sa toho týka, sú previazané aj medzi sebou aj s informačným pozadím. Detailizovať «оpis v ohláseniach» samotnej otázky a jej informačného pozadia možno donekonečna: «Ak by sa more stalo atramentom na napísanie slov Hospodina môjho, tak by vyschlo skôr, než by vyschli slová Hospodina môjho, dokonca aj ak by sme doplnili ešte jedno mu podobné more» (Korán, 18:109, na základe prekladu I.J.Kračkovského a М.‑N.О. Оsmanovа).

Subjekt sám slobodne (cieľavedome) alebo nevdojak (pod vedením algoritmiky podvedomých úrovní jeho psychiky) оhraničuje objem opisu v «оhláseniach». V prevažnej väčšine prípadov proces formovania opisu v «оhláseniach» nie je sprevádzaný krachom alebo premenou videnia sveta, ktoré subjekt vo svojom opise čohokoľvek vyjadruje jazykovými prostriedkami. V súlade s tým, v závislosti od vybraného objemu «оpisu v ohláseniach» sa do povrchovej vrstvy dostávajú s väčším či menším stupňom detailizácie väčšie alebo menšie oblasti videnia sveta, ktoré ostáva samé sebou, nezávisle na objeme a tématickom spektre «оpisu v ohláseniach».

No samotné problémy a úlohy, s ktorými sa v živote človek stretáva, i okolnosti ich riešenia dosť často vyžadujú, aby v ohláseniach bola vyjadrená informácia, ktorá predtým zostala v zamlčaniach.

Ak je s chápaním sveta subjektu všetko v poriadku, tak odhalenie predchádzajúcich zamlčaní nie je sprevádzané popieraním predchádzajúcich ohlásení.

Je to následkom toho, že v podstate jeden a ten istý systém subjektívnych obrazných predstáv o Оbjektívnej realite — videnie sveta, informácia v zamlčaní — leží i v základoch pomerne krátkeho, i v základoch oveľa detailnejšieho «оpisu v ohláseniach» nejakej problematiky.

Ak však vyjde najavo nezlučiteľnosť predchádzajúcich ohlásení a novoodhalených zamlčaní, tak je to dôvod na to, aby:

·  bol prebudovaný systém obrazných predstáv o Оbjektívnej realite;

·  boli prekontrolované «slovná zásoba» a osobná gramatika používania zodpovedajúcich jazykových prostriedkov;

·  boli preskúmané vzájomne nezlúčiteľné, nekompatibilné pojmy a domienky ako konkrétnosť vzájomného súladu komponentov videnia sveta a jazykových prostriedkov;

·  a tým samým zmeniť predchádzajúce chápanie sveta.

Či sa vyrieši v tomto procese vnútorný konflikt chápania sveta subjektu v prospech predchádzajúcich ohlásení alebo v prospech novoodhalených zamlčaní, závisí od podstaty odhaleného konfliktu «zamlčania — оhlásenia» a morálne podmienej algoritmiky vyriešenia takýchto konfliktov v psychike subjektu.

Odmietnutie vyriešiť  takéto konflikty «zamlčania — оhlásenia» nezávisle od príčin a motivácie (nie vždy sú zhodné) spôsobí rast  kaleidoskopickosti procesno-obrazného  a  diskrétno-logického myslenia, čo sa môže zavŕšiť  nepopierateľne prejavenou schizofréniou alebo samolikvidáciou subjeku v určitých životných situáciách.

3. Jazyky v kultúrnej spolupráci v procese globalizácie

3.1. Jazyky a globálny historický proces

Prechod od osobného rozmeru skúmania k rozmeru skúmania jazykovej kultúry spoločnosti ako celku sa začína priznaním toho faktu, že spoločnosť nositeľov-používateľov každého jazyka je charakterizovaná štatistikou prechodu-absolvovania jedincami, tvoriacimi túto spoločnosť, každého z množiny závitov skôr popísaného špirálovitého procesu premien objektívnej informácie v Živote:

 1.  Оbrazy Оbjektívnej reality v Bohom dávanom Rozlíšení sa menia na subjektívne rozličné obrazy jedinca.

 2.  Subjektívne obrazy sa zoraďujú do morálne podmieneného systému — videnia sveta subjektu.

 3.  Subjekt kóduje svoje obrazy do jazykových prostriedkov. V tomto procese vzniká jeho chápanie sveta. Chápanie sveta vzniká ako výsledok spoločnej práce procesno-obrazného a diskrétno-logického myslenia a je takisto morálne podmienené.

То jеst, každý nositeľ-používateľ jazyka — nezávisle na tom, či si tento fakt uvedomuje alebo nie, či koná zámernena základe vôle, alebo mimovoľne-podvedome — vnáša svoj vklad do toho, aby spektrum chápania Života na základe tohto jazyka rástlo a rozširovalo sa, alebo do toho, aby predchádzajúce výdobytky predkov boli novými pokoleniami strácané.

Ale nakoľko zďaleka nie všetci ľudia, tvoriaci spoločnosť, sa stavajú bezcitne a mravne nevšímavo (t.j. nemravne)k tendenciám 1) rozvoja, 2) degradácie a 3) konzervácii dosiahnutého v nemennom, bezmyšlienkovite-mechanicky reprodukovanom obraze (t.j. bez ďalšieho jak rozvoja tak aj degradácie), — tak takáto ľahostajnosť množstva ľudí sa môže prejaviť v rozštiepení jazyka na niekoľko jazykov, majúcich spoločný pôvod a následne sa odlišujúcich jak charakteristikami zvučania reči a zmyslového obsahu ich slov[175], tak aj osobitosťami jazykových konštrukcií a gramatiky vlastnými každému z nich.

No ak prekročíme hranice kultúry nejakého jedného národa, tak jednota ľudstva sa prejavuje aj v tom, že v rôznych jazykových kultúrach zaujímajú ľudí jedne a tie isté problémy. V analýze spoločných problémov predstaviteľmi rôznych jazykových kultúr sa vypracuváva pre nich spoločné videnie sveta, a to vytvára predpoklady k viac-menej jasne prejavenému prenikaniu rôznych jazykov navzájom. V najjednoduchšom prípade slovná zásoba jedného alebo oboch vzájomne sa ovplyvňujúcich jazykov sa dopĺňa pojmami (t.j. slovami v úplne konkrétnom vzájomnom spojení s obraznými predstavami) zo slovnej zásoby druhého jazyka, následkom čoho niekedy do jazyka prišedšie slová sa časom stávajú jeho neoddeliteľnou súčasťou[176]. V zložitejšom variante prieniku jedného jazyka do druhého sa jazykové konštrukcie (gramatické zvláštnosti) jedného jazyka stávajú organickými súčasťami druhého.