Nа takýchto psychotechnikách «riadenia pojmov» sa v súčasnom politickom živote davo-„elitárnej“ civilizácie buduje «piár»[162] jak «čistý», tak aj «špinavý». «Špinavý piár» takého druhu je opísaný v rozprávke H.Ch. Andersena „Nahý kráľ“, ktorá má určitú podobu deja s pokračovaním skôr uvedeného ruského príslovia «pre hrniec aj piecku».

Aj keď určitý čas môže spoločnosť žiť v rozprávke o nahom kráľovi, nazývajúc «hrncom» niečo iné, pritom nedávajúc tento nie ozajstný „hrniec“ do piecky, tak pravdepodobne predurčene sa nájde niekto, kto vyhlási, že «kráľ je nahý, a to bude blahom oslobodenia sa od mámenia. Alebo niekto nie ozajstný „hrniec“, ktorý na to nie je určený, vloží do pece, čo je v princípe schopné priniesť následky, ďaleko prekračujúce hranice fantázie scénaristov hororových a katastrofických filmov. V tom, že niekto zahlási  «kráľ je nahý!» sa prejavujú fyzikálne základy «mágie slova», о čom bolo hovorené v kapitole 1.2. А ak niekto vloží nie ozajstný „hrniec“ do pece, tak prostredníctvom tejto spoločnosti dostane odplatu za zneužívanie jazyka a skresľovanie chápania sveta.

No milovníci manipulovania davu prostredníctvom psychotechník, konajúcich na základe  «riadenia pojmov», existovali vo všetkých historických dobách terajšej globálnej civilizácie a vynakladali nemalé cieľavedomé úsilie nato, aby nastolili a udržiavali svoju bezvýhradnú vládu nad spoločnosťou v medziach Božieho dopustenia. Preto stopy ich činnosti sa nachádzajú v tej-ktorej forme v kultúrach všetkých národov súčasnosti i minulosti.

Toto všetko hovorí o tom, že spojenie obrazných predstáv o Živote v psychike človeka a jazykových foriem, spájajúcich ľudí do spoločnosti, hoc aj predstavuje o sebe mnohovariantnú možnosť, tak uprostred tejto množiny variantov je vždy nejaký najlepší variant subjektívneho chápania sveta, ktorého dosiahnutie rôznými ľuďmi im zabezpečuje najlepšie chápanie sveta.

Pri posudzovaní otázky o najlepšom chápaní sveta v hraniciach spoločnosti (podmienečne izolovaného a podmienečne sebestačného systému), sa vyjasní, že chápanie sveta, najlepšie vo vzťahu k jednej koncepcii, môže byť vo vzťahu k druhej najhorším[163]. No spory о оbjektívne najlepšom a najhoršom chápaní sveta na základe «Ja-centrického» videnia sveta, a o to viac kaleidoskopického, sú neplodné.

Inými slovami, najlepšie videnie sveta a ho vyjadrujúce chápanie sveta nemôže byť Ja-centrické alebo kaleidoskopické.

Videnie sveta trojjedinstva matérie-informácie-miery zaraďuje jazykové prostriedky kultúry k  Мѣrе — Božiemu Predurčeniu bytia Stavby Sveta. Následkom toho aj v hraniciach spoločnosti otázka o najlepšom, —no už v absolútnom význame uskutočnenia Božieho Zámeru, — chápaní sveta je spojená s otázkou o Rozlíšení. Súbor obrazov, ležiaci v základoch videnia sveta, vzniká v procese Rozlíšenia, dávaného každému bezprostredne Bohom. Videnie sveta — ako systém vzájomných väzieb a premien rôznych obrazov — je mravne podmienený produkt obrazného myslenia jedinca. Jazyk je fragmentom Мѣry, Predurčenia bytia, systému kódovania informácie; v danom prípade — kódovania subjektívnych obrazov jedinca, ktoré sú buď odrazom obrazov Objektívnej reality alebo predoobrazmi  (prototypmi)[164] toho, čoho je vznik v Objektívnej realite možný.

V súlade s tým sa nachádza algoritmika — špirálovitý proces premeny objektívnej informácie v Živote Objektívnej reality, časťou ktorej je každý človek:

 1.  Оbrazy Objektívnej reality v Bohom dávanom Rozlíšení sa menia na rozličné subjektívne obrazy jedinca.

 2.  Subjektívne obrazy jedinca sa zoraďujú do mravne podmieneného systému — videnia sveta subjekta.

 3.  Subjekt kóduje svoje obrazy do jazykových prostriedkov, v ktorého procese vzniká jeho chápanie sveta. Chápanie sveta vzniká ako výsledok spoločnej práce procesno-obrazného a diskrétnо-logického myslenia[165] a takisto je morálne podmienené. Pritom jazykové prostriedky:

  > po prvé, viac-menej zjednocujú množstvo subjektov do spoločnosti[166] vo vzájomnom chápaní na základe zhody ich chápania sveta;

  > а po druhé, súc fragmentom celovesmírnej Мѣry, оni, odrážajúc chápanie sveta subjektov (jak osôb, tak aj spoločností), bezprostredne riadia čiastkové matrice-predurčenia bytia, možnosťou alebo nemožnosťou (aj vrátane NETECHNOGÉNNEJ[167]) realizácie tých či oných udalostí v Objektívnej realite; riadia energetické zásobovanie egregorov, fungujúcich na základe zodpovedajúcich matríc.

Тýmto 3‑tiе završuje závit špirály a otvára sa možnosť prechodu k začiatku nasledujúceho závitu: оbrazy Оbjektívnej reality v Bohom dávanom Rozlíšení sa menia na subjektívne rôzne obrazy jedinca…

V tomto procese, ktorý jedinec podmieňuje svojimi morálnymi merítkami, riadiacimi celú algoritmiku jeho psychickej činnosti, sa on buď vzdiaľuje, alebo približuje k najlepšiemu v zmysle Вožieho Predurčenia chápaniu sveta – stanoveniu súboru vzájomných väzieb videnia sveta a ho vyjadrujúcich jazykových prostriedkov.

О tom, či sa vzdiaľuje alebo približuje, môže súdiť on sám na základe udržateľnosti podľa predpovedateľnosti tých procesov riadenia a samoriadenia, v ktorých je on v živote spoluúčastný: ak jeho konanie sprevádzajú náhle nepredpovedateľné nepríjemnosti, tak má problémy v celkovej organizácii psychiky a samozrejme problémy — v mravnosti, videní sveta, v chápaní sveta.[168]

Tento proces nastolenia najlepšieho súladu videnia sveta (jeho je tiež potrebné zobrať z rôznych izolovaných obrazov) a jazykových prostriedkov (ktoré treba gramotne ovládať, aby zodpovedali vnútornej miere-logike jazyka ako takého) možno prirovnať skladaniu «Rubikovej kocky»[169]:

·  najlepšie «videnie sveta» — jedna správne zložená strana kocky.

·  najlepšia «ladnosť jazyka» («pôvab, elegancia» prúdu slov) — správne poskladaná opačná strana kocky.

·  no existujú ešte štyri steny, ktoré môžu zostať viac-menej neusporiadané aj pri správne poskladaných stenách, nazvaných «videnie sveta» a «ladnosť jazyka».

Napriek tomu v ľubovoľnom variante, vždy existujú nejaké spojenia medzi ako tak zostrojeným videním sveta a ako tak osvojenými návykmi používania jazykových prostriedkov.

A preto najlepšie videnie sveta možno prirovnať k «Rubikovej kocke» so 6‑timi jednofarebnými stenami: správne zložené jednofarebné steny «videnie sveta» a «jazykové prostriedky», správne spojené zostavenými druhými štyrmi jednofarebnými stenami-spojeniami.

V súlade s tým:

·  Niekto dokáže poskladať najlepším spôsobom stenu «videnie sveta», nedokážuc dať s ním do súladu všetko ostatné — týchto považujú za nevýslovne múdrych, «pre seba, vo svojej mysli».

·  Niekto dokáže poskladať najlepším spôsobom stenu «ladnosť jazyka», nedokážuc vyskladať ani videnie sveta, ani pojmový aparát — týchto volajú naprázdno brešúcimi psami.

No človek musí zmontovať najlepšie videnie sveta a vyjadriť ho v najlepšej ladnosti slov, t.j. stať sa, ako sa hovorí, krasorečníkom (toto slovo stratilo svoj skutočný zmysel a stalo sa synonymom naprázdno brešúceho psa (táraja)).

Tým viac sa človek nesmie podobať skôr spomínanej skutočnej (alebo vymyslenej) gorile zo zologickej záhrady, ktorá v rozčúlení rozbila o stenu jej danú Rubikovu kocku.