[605] Tento aspekt je zachytený vo filme N.S.Michalkova «Vyčerpaní slnkom» historicky hodnoverne. Takáto medzivrstva «bývalých» (*„elitárov“ spred r. 1917, strativších po VOSR svoj status*) a potomkov «bývalých» v «orgánoch» existovala, a bola dostatočne vplyvná. Ona vniesla svoj primeraný vklad do zneužitia moci v tej epoche (čo «humanisti» nazývajú «stalinskými represiami») presne tak isto, ako aj absolventi «chederov» (*súkromných židovských škôl*), ktorých v «orgánoch» od čias občianskej vojny (pre ich osobitú revolučnosť) bolo tiež nemálo, a ktorí pre zdôvodnenie svojej existencie v názoroch (mentalitou rovnakého) vyššieho vedenia, sfabrikovali «z ničoho» množstvo káuz «nepriateľov ľudu». Napríklad, šéfom NKVD v Rostove na Done a ak nie iniciátorom, tak organizátorom fabrikácie «z ničoho» prípadu obvinenia spisovateľa M.A.Šolochova z prípravy «bielo-kozáckeho povstania» v r. 1937 — bol žid-internacista akýsi Kogan — dnes, podľa všetkého, «nevinná obeť stalinských represií» (jedna z publikácií o tejto epizóde zo života M.A.Šolochova a krajiny v tých rokoch:                http://tortuga.angarsk.su/fb2/kuzncf02/Tihiy_Don_sudba_i_pravda_velikogo_romana.fb2_47.html).

[606] Príkladom toho sú — bratia I.B. a A.B. Čubajsi, bratia A.N. a B.N. Strugackí (spisovatelia-fantasti), S.V.Kirijenko (Izraiteľ), I.D.Kobzon, B.A.Berezovskij, A.V.Abramovič, V.A.Gusinskij a ďalší.

[607] Záujem prostého ľudu v ZSSR k tejto téme bol pre vedenie marxistov-internacistov krajne nepríjemný, čo aj vyvolalo potrebu poskytnúť svoje vlastné pravdepodobné objasnenie otázky, vo výsledku čoho v r. 1929 sa aj objavila už spomínaná kniha J.Larina (Lurje) «Židia a antisemitizmus v ZSSR».

[608] Viď úryvky spomienok veliteľa pancierovej lode «Andrej Pervozvannyj» v poznámke pod čiarou 4. kap.

[609] Viď prácu VP ZSSR «Ford a Stalin: o tom, ako žiť Ľudsky» (r. 2002).

[610] Takýto postoj k životu mnohých ľudí v podstate stiera rozdiel medzi človekom a pracujúcim dobytkom, ktorého pán nesie zodpovednosť za konanie dobytku aj starostlivosť o dobytok.

[611] To ich aj odlišuje od disidentov sovietskej epochy a dnešnej opozície: tvrdošijne sa snažia «predviesť» v oblasti, v ktorej nie sú kompetentní.

[612] Toto je jednou z hlavných príčin, prečo skutočná demokracia v ZSSR nebola možná. No je to tiež jednou z hlavných príčin, prečo skutočnej demokracie niet ani v buržoázno-liberálnych štátoch Západu.

[613] Scéna, keď Ostap Bender v kupé vlaku ukazuje svojim spolucestujúcim — študentom, vracajúcim sa z praxe — kufor plný peňazí, po čom následne naráža na obštrukciu a ocitá sa sám: je psychologicky hodnoverná vzhľadom na túto sociálnu skupinu, dostatočne mnohopočetnú v tých pokoleniach.

[614] Niektorí z nich, ktorí sa dožili prestavby, verili M.S.Gorbačovovi až do toho posledného dňa 25. decembra 1991, keď sa tento zradca «vzdal právomocí» hlavy štátu ZSSR.

V tejto súvislosti sa oplatí spomenúť Čingizchána. V jeho zbierke zákonov — Jasse (Yasse) — bol aj taký druh zločinu, ako «oklamanie dôverujúceho». Bol jedným z najťažších zločinov, nepoznajúcich premlčaciu lehotu, za ktoré bolo ukladané prostým ľuďom sťatie hlavy, a predstaviteľom «elity», vrátane nositeľov moci, zlámanie chrbtice.

[615] Ako už bolo spomenuté skôr, obdobie, keď na čele KSSZ a štátu stál J.V.Andropov, bolo krátke. Za ten čas sa nestihli sformovať žiadne tendencie, z ktorých by časom mohlo vyrásť niečo, čo by pomohlo prekonať zotrvačnosť byrokracie chruščevsko-brežnevsko-gorbačovského typu.

[616] Žiaľ, prestať sa spoliehať na akcieschopnosť tajných služieb a vziať na seba zodpovednosť za osud krajiny a sveta sa ukazujú byť rovnako neschopní aj mnohí «patrioti» našich dní.

[617] Deti XX zjazdu, potomkovia „sovietskej inteligencie“ (t.j. prevažne tých, z ktorých sa sformovala byrokracia, bývalá predrevolučná šľachta). Deti, ktoré sa narodili počas vojny a do dospelosti (a politiky) vstupovali v ére Chruščova. Samotný pojem „šesťdesiatnici“ podľa Wikipédie siaha do 19. storočia, označovali ním ešte tzv. nihilistov a buržoázno-liberálnych revolucionárov („narodniky“ – A.I.Gercen). – pozn. prekl.

[618] Pritom je nutné dodať, že humoristický charakter a hravosť I.Iľfa a J.Petrova v «Dvanástich stoličkách» a v «Zlatom teliatku» zaclonil (v domácej kultúre a v jej vnímaní a chápaní, najmä u tínedžerov) varovania N.V.Gogoľa, ktoré vyjadril v poéme «Mŕtve duše». Ináč povedané, materialistický ateizmus «mraksizmu» svojim vplyvom na tínedžerov ZSSR zanechal väčší dojem, než idealistický ateizmus pravoslávia: «Mŕtve duše» preberali v rámci školského kurzu literatúry, a diela I.Iľfa a J.Petrova «O Ostapovi» čítali v rámci svojej vlastnej iniciatívy «na zapitie», bez toho aby sa zamysleli, či sa bude dobre žiť pod mocou režimu «veľkého kombinátora».

Túto reálnu hrozbu si mnohí, dokonca svetové autority-intelektuáli, neuvedomili ani potom, keď na postsovietskom priestore zavládol režim «veľkého kombinátora»: «Navrchu (podľa kontextu ide reč o hierarchii moci — naše spresnenie v citáte) môže sedieť gauner, podliak, môže tam sedieť karierista, no ak je to inteligentný človek, už je mu veľa odpustené , pretože on pochopí, že to čo robí, krajina potrebuje» — akademik AV ZSSR, a neskôr akademik RAV N.N.Mojsejev (1917 — 2000), jeden z popredných špecialistov svetovej úrovne 1970-tych — 1990-tych rokov v oblasti mechaniky, matematiky a matematického modelovania biosférno-ekologických procesov, zakladateľ fakulty riadenia a aplikovanej matematiky Moskovského fyzikálno-technického inštitútu (z publikácie «Gorbačov-fondu» «Prestavba. Po desiatich rokoch». — M.: Apríl-85. 1995 — str. 148).

[619] V našom regióne boli deti najskôr „iskričky“, potom „pionieri“, neskôr „zväzáci“, a ako dospelí mohli vstúpiť do komunistickej strany. – pozn. prekl.

[620] K začiatku 1980-tych rokov vec zašla až tak ďaleko, že sa vyskytovali prípady nespustenia trestného konania za valutové trestné činy, páchané členmi výborov Komsomolov VŠ, nakoľko títo mlčali, že nitky vedú do ÚV VLKSM (*Ústredný výbor všezväzového leninského komunistického zväzu mládeže*), ktorých robotníci, ako aktivisti budovateľských oddielov, sami organizovali systém korporatívneho obohacovania pri výmene budovateľských oddielov so zahraničím, ktorý odhalení vinníci zdedili od nich v hotovej podobe.

[621] Mnohí z nomenklatúry toto nedokázali pochopiť ani keď už zostarli, podobne ako dvaja generáli z rozprávky M.J.Saltikova-Ščedrina, ktorých on opísal takto: «Generáli slúžili celý život v akejsi registratúre; tam sa narodili, tam boli vychovaní a aj zostarli, čiže, nič nechápali. Dokonca nepoznali žiadne iné slová, okrem: „Prijmite ubezpečenie o mojej absolútnej úcte a oddanosti“».