V súvislosti s tým V.O.Ključevskij ocharakterizoval úlohu RPC v dejinách Rusi nasledovne: «Vyššia hierarchia z Vizancie (*Byzancie*), mníšska, usadla ako čierne nešťastie na ruské veriace svedomie a doteraz ho zastrašuje svojou čiernotou» (str. 437). «Ruské duchovenstvo nikdy neučilo svoje ovečky poznávať a milovať Boha, len sa báť čertov, ktorých ono samo aj rozmnožilo so svojimi ženami» (str. 434) (V.O.Ključevskij. Diela v 9-tich zväzkoch. — M.: Myšlienka. Zv. 9).

[588] v zmysle arabského výrazu „Inšalláh“ (ak si to Alah bude želať). Ekvivalent nášho „urobíme to a to... ak Boh dá/ak dožijeme“. – pozn. prekl.

[589] V dnešnej dobe sa to osobitne týka drvivej väčšiny takzvaných «moslimských fundamentalistov» a ich vodcov vo všetkých krajinách sveta, pracujúcich na tom, aby sa všetci klaňali modlitebnému koberčeku, platili vedeniu «fundamentalistov» daň a boli jeho nevoľníkmi (pracantmi a bojovými zombi), miesto toho, aby sa ľudia učili žiť, vyznávajúc Boží Zámer a uvádzajúc jeho zmysel vlastnou vôľou do života podľa svojho svedomia.

[590] O tom, že pomsta je prinajmenšom zbytočná vo vzťahu k dosiahnutiu vytýčených cieľov, nakoľko odčerpáva zdroje, a preto Boh nie je pomstychtivý; o tom, že duši sa dáva vtelenie kvôli jej rozvoju v rámci riešenia úloh v riečisku Zámeru — o tomto «odborníci» na karmu a jej «čistenie» mlčia: pokorne znášajte karmickú odplatu, kajajte sa z pre vás neznámych hriechov vašich minulých životov a neznečisťujte karmu novými hriechmi — a v tomto spočíva zmysel vašej pozemskej existencie.

[591] Ruský a Burjatský názov pre budhistické kláštory. – pozn. prekl.

[592] Ako už bolo spomenuté skôr, sovietsky genetik a akademik N.P.Dubinin (1907-1998) bol v rokoch občianskej vojny jedným z množstva túlavých detí.

[593] Napríklad, L.P.Berija počas rokov 1920-tych až 1930-tych chcel neraz zanechať prácu v stranícko-štátnom aparáte a vrátiť sa k architektúrno-stavebnému dielu.

[594] Táto časť dejín Vlasti ani v oficiálnej historickej vede, ani na internete nebola náležite objasnená.

[595] «Robfak» — skratka dvoch slov «robotnícka fakulta». Sieť stredných škôl, ktorá bola spustená po roku 1919, kde mladí robotníci a roľníci (s prerušením aj bez prerušenia práce vo výrobe) mohli získať stredné vzdelanie, ak ho nestihli získať v detstve. Vo väčšine prípadov ich absolventi, po ukončení robfakov, pokračovali na VŠ a získavali vyššie vzdelanie. K školskému roku 1932/33 bolo v ZSSR približne 1000 robfakov, na ktorých študovalo okolo 350 000 ľudí. V 1930-tych rokoch úmerne rozvoju vzdelávacieho systému sa robfaky začali rušiť, a ich misia bola postupne prenesená na večerné školy.

[596] Pre nich je Vlasť iba socialistická: v zmysle, opísanom v 3. kapitole; text «socialistická Vlasť» je nedeliteľný «hieroglyf». Ruské impérium a postsovietská buržoázno-liberálna RosSiónia je len geografickým rodiskom, ale nie Vlasťou. Vlasť je nutné oslobodiť spod moci kryptokolonizátorov a znovuzrodiť.

[597] O tom viď prácu VP ZSSR «Od antropoidnosti k Ľudskosti» (r. 1997, názov prvej redakcie bol chybný - «Od matriarchátu k Ľudskosti»).

[598] Ako už bolo spomenuté skôr v jednej z poznámok pod čiarou, po reštaurácii Mejdži (v rokoch 1867 — 1868) Japonské impérium realizovalo taký scenár rozvoja («cestnú mapu»), ktorý sa pre dynastiu Romanovcov stal nedosiahnuteľným.

[599] Napríklad, práve toto Sovietskej moci neodpustil F.I.Šaljapin.

Keď 8. decembra 1918 obnovila svoju činnosť Akadémia Generálneho štábu, tak sa na počesť tejto udalosti rozhodli zorganizovať slávnostný koncert. Poslucháčom Akadémie bol vtedy aj budúci generál–poručík Georgij Pavlovič Sofronov (1893 — 1973; od apríla 1942 zástupca veliteľa Západného frontu, od r. 1944 zástupca veliteľa 3. Bieloruského frontu). Velenie Akadémie vyslalo jeho — ešte len budúceho plukovníka — na byt už vtedy vynikajúceho speváka F.I.Šaljapina, aby ho pozval zúčastniť sa koncertu. F.I.Šaljapin si zapýtal vrece bielej múky: Akadémia generálneho štábu mu pre chudobu tých rokov nemohla nadeliť múku, a oslavný koncert sa odohral bez účasti F.I.Šaljapina. (O tejto epizóde zo života F.I.Šaljapina píše G.P.Sofronov vo svojich pamätiach «Nepodriadené času» kap. 6; internetová publikácia: http://militera.lib.ru/memo/russian/sofronov_gp/index.html).

F.I.Šaljapin — človek z prostého ľudu, celý život snívajúci votrieť sa medzi «elitu» Ruského impéria, nechcel urobiť radosť budúcim veliteľom Armády svojho ľudu, ktorých čakala úloha chrániť jeho Vlasť, jeho ľud v budúcnosti; chrániť, a pritom sa podriadiť tvrdej disciplíne a sebadisciplíne, neľutujúc svoje zdravie, ani zdravie svojich blízkych, ani života, stratu ktorých nemožno v pozemskom živote nahradiť ani dvoma pudmi (*pud=16,4 kg*) pšeničnej múky, ani žiadnymi peniazmi; nehovoriac už o tom, že smrteľný boj, na vedenie a účasť v ktorom sa chystali velitelia, je činnosť spoločensky oveľa významnejšia, než ľubovoľné vystúpenie na scéne alebo iný akt umeleckej tvorby, a objatia vojny nie sú tak láskavé ako objatia múz. — Nevoľník a skupáň, hoc aj vynikajúci umelec a spevák...

[600] V každej dobe sa deti hrali na to, čo videli v živote dospelých. Dnes sa toho veľa nezmenilo. Okrem toho, čo deti vidia bezprostredne, začali vidieť mnohé aj na obrazovkách televízorov. Preto sa dnes deti hrajú na to, čo vidia v živote dospelých, aj na to, čo vidia na obrazovke televízora. Práve preto sú politici povinní premýšľať nad tým, čo ukazovať v televízii, aby mravnosť a celková psychika budúcich pokolení nebola zmrzačená televíziou.

[601] Alebo aspoň tí členovia rodiny, ktorí mali v ich očiach najväčšiu autoritu, pretože stávalo sa aj také, že v jednej a tej istej rodine šiel jeden syn ako dobrovoľník do Červenej armády, a druhý syn ako dobrovoľník do bielej. Jedni rodičia vydávali druhých rodičov bielej kontrarozviedke, a druhí, keď sa zmenila vláda, vydávali ich a aj svojich rodičov-bielych — červenej ČeKe, ak tých nenapadlo alebo nestihli utiecť s ustupujúcimi bielymi.

[602] Organizácie typu «Zväz meča a pluhu», vysmiateho I.I.Iľfom a J.P.Petrovom (pravé priezvisko Katajev — brat spisovateľa V.P.Katajeva) v «Dvanástich stoličkách», niesli iluzórne perspektívy zvrhnutia Sovietskej vlády, avšak celkom reálne perspektívy byť zastreleným alebo poslaným do GULAGu, nakoľko VČK-OGPU sama úspešne vytvárala podobné «ilegálne» organizácie podľa rôznych potrieb.

[603] KomSoMol — skratka pre «Komunistický zväz mládeže» (*zväzáci*), názov mládežníckej politickej organizácie v ZSSR.

[604] Výkonný výbor (IspolKom) — permanentne fungujúci orgán Sovietskej vlády, realizujúci riadenie v intervaloch medzi zasadaniami sovietov (*soviet=rada (vládny orgán)*) príslušnej úrovne, ktorým sa aj zodpovedá.