V Stavbe Sveta Мѣrа a informácia spolu tvoria algoritmiku bytia každého a všetkých spolu fragmentov Stavby Sveta, t.j. ich osudy (jedno- alebo mnohovariantné), ktorých nadväzný súbor predstavuje predurčenie existencie Stavby Sveta.

Т.j. v Koráne už pred vyše 1300 rokmi je vyjadrené v zjavnej podobe učenie o trojjedinosti objektívnych rôznych kvalít mаtérie-informácie-mѣry — medzných zovšeobecnení a prvotných rozdielov v Stavbe Sveta. Ono je určené pre všetkých i každého, a nielen výlučne pre „elity“ rôznych «ezoterikov». Pritom s v Koráne opísanou predstavou o Stavbe Sveta a jej fragmentoch ako o trojjedinstve-procese matérie-informácie-mѣry sa dobre zhodujú všetky experimentálne údaje prírodných vied, aj keď sa pritom ich niektoré predchádzajúce teórie rušia alebo, upresňujúc sa, získavajú dovtedy nepoznaný doplňujúci význam.

Preto nazeranie na Svet ako na trojjedinosť-proces matérie-informácie-mѣry, оdhalené spoločnosti na ozmyslenie počas posledných viac než 1300 rokov, je nádejným začiatkom pre odvíjanie sa od neho osobnej kultúry chápania sveta (svetonázoru), zachádzajúceho do v živote nevyhnutnej detailnosti vo všetkých praktických otázkach.

Ak takáto osobná kultúra panuje v spoločnosti (táto možnosť vždy v Мѣrе - matrici bytia - existuje), tak takáto osobná kultúra myslenia (pri zhmotnení sa tejto možnosti v živote) bude ľudí zjednocovať, a nie ich rozdeľovať[122]. Je to následkom toho, že algoritmika myslenia všetkých má v takej kultúre subjektívnymi pomermi nepodmienené:

·  po prvé – jediný pre všetkých počiatok — оd Boha a,

·  po druhé – spoločné počiatočné smerovanie — do Stavby Sveta, predstavujúcej o sebe vo všetkých jej fragmentoch i celostnosti trojjedinstvo-proces mаtérie-informácie-mѣry.

Pritom, nakoľko Мѣrа bytia Stavby Sveta má holografické vlastnosti, t.j. ľubovoľná jej časť (čiastková mѣrа) obsahuje v sebe všetko, nevyhnutné pre obnovu jej (Мѣry) úplnosti a celostnosti, tak svetonázor na osnove Boho-počiatočného svetonázoru-videnia sveta[123] trojedinnosti procesu matérie-informácie-mѣry prináša sebou možnosť vzájomnej zhody a spájania akokoľvek od seba vzdialených vo svojej rozvetvujúcej sa špecializácii odvetví Poznania, pretože všetky skutočné vedomosti majú svoj spoločný začiatok v Bohu a prúdia do kultúry ľudstva od Neho.

No v dominujúcej kultúre sa videnie a chápanie sveta buduje nie od Boha, ale «оd seba „milovaného“», t.j. predstavuje sebou «vlastný výmysel», podmienený rôznymi životnými podmienkami rôznych subjektov. Primerane tomu od Boha odtrhnuvšiemu sa subjektívnemu počiatku je Svet videný nie ako trojjedinstvo-proces, rozvíjajúci sa v riečisku Všedržiteľnosti, ale ako iný: «subjektívny počiatok — Ja-centrum-Sveta», uvedomujúci si seba v priestore a čase (priestorovo-časové kontinuum fyziky 20. storočia), ktoré sú zaplnené matériou (v jej rôznych agregátnych stavoch  — z pohľadu fyziky 20. storočia; alebo hmotou a duchom — z pohľadu starovekých kultúr).

Pretože podmienky, obklopujúce Ja-centrum a informačne-algoritmicky (pomimo materiálno-energeticky) naň vplývajúce, sa menia nielen počas života subjektu, ale aj počas jedného dňa, tak Ja-centrický svetonázor – videnie a chápanie sveta sa rozpadá a „buduje“ sa nanovo, sledujúc charakteristiky vplyvu podmienok na subjekt — «Ja-centrum-Sveta». Následkom toho konflikt rôznych «vlastných výmyslov» je predprogramovaný a prebieha jak v rámci individuálnych psychík (my si osvojujeme do svojej psychiky aj cudzie «vlastné výmysly», а nielen vytvárame svoje vlastné), tak aj v kolektívnej psychike, vytváranej ľuďmi, t.j. v noosfére Zeme.

Takýto Ja-centrizmus videnia a chápania prekáža tomu, aby informácia bola prijímaná v kvalite objektívnej kategórie bytia, nepodmienenej existenciou samotného o nej rozmýšľajúceho subjekta Ja-centrizmu. Pre odôvodnenosť takéhoto názoru na výlučne subjektívny charakter informácie v Stavbe Sveta sú objektívne dôvody. Spočívajú v tom, že ak sa pozrieme na informačno–algoritmickú zložku existencie subjektu v Stavbe Sveta, tak sú v nej vo vzťahu k nemu a jeho životu podkladové komponenty (komponenty, tvoriace pozadie) a komponenty bezprostredne s ním aj jeho životom späté.

Informačno-algoritmické toky v pozadí sa nachádzajú v osnove fungovania ako otvorené systémy[124](v osnove ich samoriadenia) vzájomne previazaných komponentov prírodného prostredia, obklopujúceho subjekt. Tieto informačno-аlgoritmické toky v riečisku Všedržiteľnosti nie sú adresované samotnému subjektu a jeho vedomie sa nemusí o ne zaujímať: následkom takého subjektívneho vzťahu k nim oni z jeho uhla pohľadu buď ako keby neexistovali, alebo, nemajúc subjektívne účelový význam v jeho psychike, nie sú ním vyhodnocované ako objektívna informácia.

No okrem nich existuje aj informačno-algoritmická zložka existencie subjektu v Stavbe Sveta, ktorá je určitým spôsobom previazaná s informačno-algoritmickým pozadím, podmieňuje život subjektu a smerovanie jeho ďalšieho priebehu. Táto zložka nie je rovnorodá:

·  po prvé, оna v sebe zahŕňa geneticky podmienenú informačno-algoritmickú zložku (predovšetkým celú algoritmiku fyziológie a rozvoja organizmu),

·  po druhé, оna zahŕňa v sebe v procese života získané rôznorodé automatizmy podvedomého správania a podvedomej psychickej činnosti,

·  po tretie, оna zahŕňa v sebe subjektom si uvedomovanú zložku.

Túto tretiu zložku nositelia Ja-centrického svetonázoru si v určitej etape rozvoja kultúry aj uvedomujú ako informáciu; okrem toho si ju uvedomujú konkrétne ako informáciu subjektívneho zmyslu, nerozlíšujúc v nej zložku mѣry, stotožňujúc mѣru (nimi prijatý systém kódovania informácie) s informáciou ako takou a nevyčleňujúc z informácie svoj subjektívny vzťah k nej samotnej na základe svojich subjektívnych mravne podmienených hodnotení typu «dobre — zle», «treba — netreba», «dôveryhodné — lživé — vyvoláva doplňujúce otázky» a pod.

Pritom Ja-centrizmus na základe podvedomých automatizmov psychickej činnosti sa správa tak, alebo vedome predpokladá, že každý subjekt je sebestačný vo výbere informácie z prúdu životných udalostí, napriek tomu, že to nemôže zdôvodniť ani teoreticky, ani experimentálne[125]. Napriek tomu je pochopiteľné, že predtým, než budeme hovoriť o psychike všeobecne, o zvláštnostiach psychiky tej či onej konkrétnej osoby, je potrebné mať adekvátne predstavy o tom, ako objektívna informácia vniká do psychiky osoby a stáva sa v nej subjektívnou informáciou.

Inými slovami, pretože bez informácie niet osoby a niet jej psychiky, tak:

Základná (východisková) otázka psychológie je: je človek sebestačný v schopnosti vybrať informáciu z prúdu udalostí alebo nie je?

A táto okolnosť nás znova núti sa obrátiť na Korán, lebo v Koráne je v predstihu daná odpoveď na túto otázku, hoci psychologická veda, objavivšia sa v Euro-americkej civilizácii v 18. – 19. storočí[126], počas niekoľkých storočí svojej existencie sama nepostrehla ani túto otázku, ani nevyhnutnosť dať na ňu odpoveď.[127]

«Furkan» («аl-Furkan» — spolu s členom «аl») je arabské slovo, viackrát sa vyskytujúce v Koráne V jednom prípade ho prekladajú ako «spasenie», а v druhom prípade ako «rozlíšenie»[128]: aj keď v podstate nе «prekladajú», аle tieto dve slová ruského jazyka zosúlaďujú s arabským slovom  «Furkan». Оba tieto významy slova «Furkan» sú neoddeliteľne vzájomne spojené, pretože jak spasenie, tak záhuba sú podmienené zoslaním Rozlíšenia Zhora.