A hoci sa v Živote Boh tak alebo inak neprestajne obracia ku každému človeku, tak iba prvé a jednorazové uvedomenie si toho človekom na základe nejakých javov v jeho vnútornom a pre všetkých spoločnom vonkajšom svete je pre človeka dôkazom Božej existencie.[101]

Preto odmietnutie «tvrdých» a «pevných» vo viere každému z nich osobne Bohom adresovaných dôkazov Jeho bytia je v skutočnosti v mnohých prípadoch ich principiálne odmietnutie viesť s Bohom životný dialóg. Vo výsledku «tvrdo» a «pevne» veriaci «v Boha», nedbajúci na životné obracanie sa  Boha k nim, sami seba menia na biorobotov-zombie, ktorí pod dogmy svojich povier, náboženstiev s nástojčivosťou, vhodnou pre lepšie využitie, sa zanovito snažia pristrihnúť  Život a diktovať Bohu, čo a ako má byť realizované v Zámere (v Božom Úmysle, Prozreteľnosti)*.

V takomto odmietnutí životného dialógu s Bohom, nech aj rôzne motivovanom, sa spájajú jak tí, čo bezducho veria v to, že Boh existuje, tak aj tí, čo sú presvedčení o tom, že Boha niet. Aj jedno, aj druhé je antiživotným ateizmom (aDeizmom)*.

V súlade s tým, to, čo je (vyššie)* napísané o dôkazoch Božej existencie, nie je dôkazom bytia Božieho ako takým, ale iba uvedomením si možnosti, že takýto dôkaz[102] môže získať každý.

Теraz sa môžme detailnejšie a dôkladne vymedziť v odpovedi aj na druhú otázku. Podľa nás o tom, čo je Svet, v ktorom žijeme, a takisto čo sú jeho fragmenty, najadekvátnejšie rozpráva text, známy v dejinách už viac ako 1300 rokov, dostatočne rozšírený a v súčastnosti dostupný (nech i len v prekladoch) každému, kto si to praje.

Мáme na mysli Korán, ktorý moslimská tradícia charakterizuje ako dôveryhodný zápis dejinne posledného Zvestovania Zhora, daného ľuďom celého sveta skrze Mohammeda - vyslanca Božieho[103]. Avšak aj v tých spoločenstvách, kde bol Korán položený do základov rozvoja ich kultúr, prírodné vedy v ich rozvoji ignorujú oznamy v ňom o usporiadaní sveta. Tejto otázke je zasvätený začiatok súry (hlavy) 25 Koránu, ktorej názov arabsky zvučí ako «аl-Furkan».

Práve tu rozprávanie o Bohu, o stvorení usporiadania sveta Ním, о ľuďoch a v ich prostredí panujúcich náboženstvách má svojho rodu jedinečný charakter.

Uvedieme počiatočné ajáty (verše) súry 25 v niekoľkých prekladoch, ktoré neskôr okomentujeme.

V preklade М.-N.О. Оsmanova:

«1. Blahoslavený ten, kto zoslal «аl-Furkan» («Rozlíšenie»)[104] Svojmu otrokovi, aby on (t.j. Mohammed) sa stal dohováračom obyvateľov svetov; 2. [blahoslavený] ten, ktorému patrí moc <presnejšie úplná moc: — naše upresnenie pri citovaní> nad nebesami a zemou, ktorý pre Seba neporodil dieťa[105] a ktorý sa s nikým nedelil o moc <presnejšie úplnú moc: — naše upresnenie pri citovaní>. Оn stvoril všetko hotové a pridal mu [príslušnú] mieru. 3. [Neverní] sa začali miesto Jemu klaňať iným bohom, ktorí nič nevytvoria, ale sami sú vytvorení. Dokonca ani pre nich samotných im nie je podriadená ani škoda, ani úžitok, im nie je podriadená ani smrť, ani život, ani vzkriesenie.»

Тiе isté ajáty v preklade G.S. Sablukova:

«1. Blahoslavený Ten, kto zoslal Furkan[106] svojemu otrokovi na to, aby on bol učiteľom svetov,  2. — Тen, komu patrí kráľovanie na nebesiach i na zemi; kto nikdy nemal deti, kto nemal spoločníka v kráľovaní; kto stvoril všetky bytosti a predurčujúc predurčil ich bytie. 3. А оni si vybrali bohov, zaprúc Ho, tých, ktorí nič nestvorili, ale sami sú stvorení; 4. Ktorí nemajú silu nič spraviť, ani škodlivé, ani užitočné pre seba, nemajú silu ani nad smrťou, ani nad životom, ani nad vzkriesením.»

 То isté v preklade I.J. Kračkovského:

«1(1). Blahoslavený ten, ktorý zoslal rozlíšenie Svojmu otrokovi, aby sa stal pre svety dohováračom, — 2(2). Ktorý má moc nad nebesami a zemou, a nezobral Si On dieťa, i nemal On spoločníka v moci. Оn vytvoril každú vec a nameral ju mierou. 3.(3). A zobrali si oni namiesto Neho bohov, ktorí nič netvoria, ale sami sú stvorení. 4. Оni nevládnu pre seba samotných ani nad škodou, ani nad úžitkom a oni nevládnu ani nad smrťou, ani nad životom, ani nad vzkriesením».

(To isté v preklade Abdulwahaba Al-Sbenatyho do slovenského jazyka:

«1. Požehnaním oplýva Ten, kto zoslal Rozlíšenie poddanému Svojmu, aby sa stalo pre stvorených varovaním,

2. Ten, ktorému náleží kráľovstvo nebies a zeme, ktorý si neučinil žiadne dieťa, ktorý nemá spoločníka v kraľovaní a ktorý všetko stvoril a predurčil predurčením.

3. Učinili si mimo Neho božstvá, ktoré nič netvoria a ktoré sú samy stvorené, ktoré nemajú moc samy sebe prospech alebo škodu priniesť, ktoré nemajú moc privodiť smrť a ani život dávať a ani mŕtvych oživiť».)*

Tieto fragmenty sú ilustráciou toho, o čom sa už skôr mimochodom poznamenalo:

V posudzovanom prípade text «vie» viac, než vedeli súčastníci jeho objavenia sa v kultúre ľudstva a vyjadruje chápanie sveta - svetonázor oveľa hlbší, než svetonázor vlastný ľuďom (minimálne jeho väčšine) jak v danej historickej dobe, tak aj dnes.

Začneme posudzovanie uvedeného fragmentu súry 25 z fráz,  ktoré sme vyznačili v jeho prekladoch tučnými písmenami.

Rôzne preklady odrážajú rôzne stránky zmyslu[107], zahrnutého v slovách jazyka prvotného zdroja, preto sme aj uviedli viacero variánt prekladov. Ako je z nich vidno,  jedni prekladatelia dali dôraz na to, aby vyjadrili v ruštine zmysel predurčenosti bytia, druhí dali prednosť tomu, aby vyjadrili zmysel miery, rozmeranosti bytia a súrozmernosti[108]v toku udalostí v Živote. А nami v texte tučným písmom zvýraznené — to sú kľúče k vstupu pre chápanie najvšeobecnejších vlastností Sveta ako celku i jeho každého fragmentu.

No, aby sme to zbadali, predtým je potrebné pochopiť, čo to «miera» je. V danom prípade sa pod mierou rozumie nie úkon[109]. Rozumie sa mѢra (мѢрa) ako určenie apredurčenie: číselné určenie, t.j. množstevné a radové, celkovo tvoriace vektorovo-matricové určenie, vrátanie určenia rozdielu pravej a ľavej strany systému koordinátov[110]; а tak isto aj určenie, predchádzajúce aktu tvorenia, t.j. predurčenie.

V súlade s takým chápaním mѢry, porovnávajúc vzájomne rozličné varianty prekladu úvodných aját súry 25 do ruštiny, možno ich mnohostranný zmysel po rusky vyjadriť nasledujúcou súhrnou frázou:

Boh stvoril všetko existujúce v Stavbe Sveta, dajúc vzniknúť všetkému podľa Ním predurčenej množstevno-radovej-matričnej Мѣry.

Všetko existujúce v Stavbe Sveta, ak použijeme terminológiu dnešnej vedy, je matéria v jej rozličných agregátnych stavoch. Еšte raz zopakujeme, že matéria-hmota a energia vzájomne prechádzajú jedno do druhého[111], preto v kontexte prác VP SSSR termín «matéria» (vo všeobecnosti) v najširšom zmysle zahŕňa v sebe aj «energiu». Теrmín «matéria» vo svojom čiastočnom, užšom význame myslí «matériu všeobecne» v jej rozličných agragátnych stavoch: kryštalický, tekutý, plynný, plazma, a takisto polia i vákuum. А termín «energia» pritom myslí «matériu všeobecne» v procese prechodu z jedného agregátneho stavu do druhého alebo parametre vnútornej dynamiky matérie v rámci kvalitatívne nemenného agragátneho stavu.