Po nejakej dobe od odchodu domácich sa kulma rozpálila, a pokrývka na posteli začala dymiť. Byt zachránil domáci miláčik — hovoriaci papagáj. Po tom čo zacítil dym, začal kričať: „Požiar! Požiar!“ Krik začuli susedia, ktorí aj zavolali hasičov» (citované z článku v internete: http://www.apus.ru/site.xp/049056124050056051124.html ).
Ďalšia podobná správa:
«Tento týždeň informačné agentúry obletela senzačná správa: sivý africký papagáj menom N’kisi, žijúci v New Yorku, sa naučil rozprávať s ľuďmi. Majúc slovnú zásobu 950 slov, vták zmysluplne rozpráva, odpovedá na otázky, je schopný asociatívneho myslenia a okrem toho všetkého, má aj fotografickú pamäť. Fenomén N’kisi-ho teraz intenzívne študujú vedci. Jeden z nich, profesor Donald Broom z Univerzity v Cambridge povedal, že zvieratá vo svojom vývoji nestoja na jednom mieste, že výskumníci sa stretávajú s čoraz múdrejšími pokusnými zvieratami a prvenstvo v intelektuálnych schopnostiach medzi zvieratami patrí papagájom» (“Kurská pravda”, № 22 (23539), 5. február 2004, štvrtok, http://pravda.kursknet.ru/news-print.php?article=396).
Isteže, tieto publikácie nepochádzajú z akademických zoologických časopisov; a neobsahujú presné bibliografické odkazy na vedecké vydania, ktoré by si bolo možné overiť. A keďže informácia ktorú obsahujú nepatrí medzi to, čo je dostupné vnemom u väčšiny ľudí v ich každodennej všednosti, tak informácia vzbudzuje nedôveru. Potom ale treba klásť tie isté požiadavky i autorom učebnice, aby dávali odkazy na publikácie zoológov, ktorí informujú o experimentoch, potvrdzujúcich, že myslenie je výlučne údelom človeka. Debatovať o životných problémoch s papagájmi a inými vtákmi v ľudskom jazyku sa nám nepodarilo, ale vidieť, že aj zvieratá rozmýšľajú podobne ako človek, že na osnove myslenia predvídajú následky svojich činov a takým spôsobom riešia svoje problémy, — to bolo.
Akademik v učebnici píše o výlučnom monopole človeka na myslenie:
«Spoločne s prácou a sociálnymi vzťahmi je najdôležitejším rozdielom medzi človekom a zvieraťom schopnosť myslieť. (...) Pokus naučiť opicu myslieť podobne ako človek, cestou mnohoročných cvičení s ňou, nebol korunovaný úspechom» (skúmaná učebnica, str. 9).
Napriek tomuto názoru, domáca mačka Faňka (skrátené meno) stará jeden rok mala dostatok tvorivého a intelektuálneho potenciálu na to, aby sa sama bez nejakej drezúry a tréningu dovtípila, že: ak potrebuje vyjsť z izby do chodby, pozrieť sa pánskym pohľadom čo sa tam deje, je potrebné podísť ku dverám, vyskočiť hore a zavesiť sa prednými labami na kľučku (pod ťarchou jej váhy sa kľučka otočí a západka zámku sa otvorí), po čom sa treba odraziť zadnými nohami od rámu dverí a vlastnou silou otvoriť dvere.
[192] Názvom diela „Príbeh o skutočnom človeku“ (B.Polevov) o pilotovi-stíhačovi A.Maresjevovi, ktorý počas bojov Veľkej Vlasteneckej vojny prišiel o obe nohy, ale vrátil sa do stroja a získal hodnosť Hrdinu Sovietskeho Zväzu za zostrelené lietadlá nepriateľa, a nie za to, že sa naučil lietať bez nôh, sa má na mysli aj to, že v spoločnosti sú aj nie skutoční ľudia [na rozdiel od hrdinu príbehu – pozn. prekl.], teda človekupodobné tvory utvrdené v tom, že sú ľuďmi.
[193] Ezopova bájka – o líške, ktorá dostala chuť na hrozno, ale keďže strapce boli vysoko, tak z jej snahy nakoniec nič nebolo. Svoje znechutenie si ale osladila tým, že samu seba presvedčila o tom, že to hrozno bolo aj tak kyslé... – pozn. prekl.
[194] Tu je obsažnejšou, a preto aj v rámci reči používanejšou gramatickou formou množné číslo: «obrysy», vrátane aj ohľadom tváre.
[195] Okrem toho biopole — počas sna i počas bdenia, pri oddychu i pri práci, v hneve i pri radostnom upokojení, v zdraví i v chorobe — disponuje svojim špecifikom, charakteristickým pre každý zo stavov.
[196] Tu ale treba dôsledne rozlišovať medzi termínmi „hmota“ a „matéria“. Jednou z troch limitných kategórií definujúcich zloženie Vesmíru je matéria (matéria, informácia, miera). Niet nemateriálneho súcna vo Vesmíre, čiže všetko v ňom je materiálne (i energia). No nie všetko je nevyhnutne hmotné, pokiaľ hmotu chápeme ako špecifickú vlastnosť matérie. Termín hmota, hmotný je, zdá sa, odvodený od slova „hmat“/„hmatný“, teda hmotným nazývame prevažne tie veci, ktoré dokážeme zmyslovo vnímať skrze hmat. – pozn. prekl.
[197] Napríklad, Korán rozumnú formu poľového života na Zemi nazýva «džinmi».
[198] «ANGSTROM (Ångström, označuje sa А), jednotka dĺžky, ktorá nepatrí medzi jednotky SI, 1 А = 10-10 m = 10-8 cm = 0,1 nm, zaviedol ju A.J. Ångström (1868). Používa sa v optike, v atómovej fyzike, vo fyzike pevných látok atď.
MIKRÓN (z gréc. mikrón — malý), zastaraný názov dĺžkovej jednotky, rovnej 10-6 m; (označovala sa mk, µ) pozri tiež Mikrometer.
MIKROMETER, podielová jednotka dĺžky SI, rovná 10-6 m; označenie: µm»
(“Veľký encyklopedický slovník”, elektronická verzia na kompaktnom disku, r.2000).
[199] «BIOLOGICKÉ MEMBRÁNY, bielkovinovo-lipidové štruktúry molekulárnych rozmerov (nie viac ako 10 nanometrov hrubé), rozprestierajúce sa na povrchu buniek (cytoplazmatická membrána) a vnútrobunkových častíc — jadra, mitochondrií a iných. Disponujú selektívnou priepustnosťou a týmto regulujú v bunkách koncentráciu soli, cukrov, aminokyselín a iných produktov látkovej výmeny» (“Veľký encyklopedický slovník”, elektronická verzia na kompaktnom disku, r.2000).
[200] Od polovice 1950-tych rokov je známe, že ak sa zrkadlový teleskop navedie nie na opticky viditeľné súradnice hviezdy [sprostredkované svetlom, ktoré sa šíri konečnou rýchlosťou. Teda to čo vidíme na hviezdnom nebi je jej dávna minulosť — pozn. prekl.], ale na jej reálne, vypočítané súradnice na oblohe v daný okamih, tak torzné váhy, umiestnené do hlavného ohniska teleskopu, reagujú na prúd akejsi energie: pozri N.A.Kozyrev, „Vybrané práce“, vyd. LGU, Leningrad, r.1991, str. 379, 380. Čiže jedno zo základných tvrdení „teórie relativity“ o rýchlosti svetla ako najvyššej možnej rýchlosti vo Vesmíre bolo experimentálne vyvrátené, z čoho možno urobiť závery o tokaní hlucháňov a slepote osobností teoretickej fyziky (vrátane A.D.Sacharova).
V tej istej práci (str. 403) N.A.Kozyrev, odkazujúc sa na astrofyzické pozorovania, neakceptuje ako celovesmírnu dogmu nielenže druhé, ale ajprvé ohraničenie termodynamiky: «prvý termodynamický zákon» je zákonom zachovania energie, ktorý v jeho známych formuláciách má tiež iba ohraničenú oblasť použitia.
Napriek tomu učebnice fyziky o rôznych experimentoch, ktoré do klasických teórií «nepasujú», zaryto mlčia.
[201] «Matéria, je filozofická kategória na označenie objektívnej reality, ktorá je podávaná človeku cez jeho vnímanie, ktorá sa kopíruje, fotografuje, zobrazuje našimi vnemami, existujúc nezávisle od nich» („Materializmus a empiriokriticizmus“, samostatné vydanie, Moskva, «Politizdat», r.1986, str. 140).
[202] T.j. môže byť biopole prostriedkom účelového nemechanického vplyvu človeka na okolité prostredie?