[178] Ešte jeden príklad ilúzie vyjadrenej v známom aforizme: «Kto neriskuje, nepije šampanské!» No existuje k nemu aj dodatok: «Kto nepije, neriskuje…» (t.j. dosahuje úspech aj bez zbytočného rizika; a emocionálnu sebestačnosť získava aj bez zbytočného otupovania sa, vrátane šampanským, následkom čoho popíjanie prestáva byť príťažlivým.

[179] Slovo dokonalosť môže niekomu znieť príliš abstraktne a vzdialene. No možno ho lepšie pochopiť pod slovami – pravidlá harmónie. Je životným umením ich nájsť, pretože celý Svet je pretkaný zákonitosťami, a každá situácia si vyžaduje iný kľúč ako riadiť zákonitosti tak, aby z toho vznikol lad – harmónia (najmä v dlhodobej perspektíve). Láska takéto kľúče v sebe má, možno i preto že to nie je len cit, ale aj zodpovednosť. – pozn. prekl.

[180] No uvažujúc o «humanizme», autori učebnice na takúto Lásku akosi „zabudli“, možno preto, že mnohovýznamové slovo «láska» má pre nich prvý a hlavný význam ako — synonymum na označenie sexu. Takže, ak rozprávať o láske ku všetkým ľuďom, to pri takomto stotožnení lásky a sexu by bolo možné naraziť na obvinenia z propagácie rozvratu medzi žiakmi bez ohľadu na pohlavie a vek.

Autori v podstate tým, že v učebnici porozprávali o „humanizme“ bez Lásky ku všetkým ľuďom bez výnimky, prejavili svoje farizejstvo: “Vari vy ľúbite syr?“ — spýtali sa raz farizeja. / „Nie, — odpovedal, — ale baví ma“ (Kozma Prutkov, Epigram № 1, text zvýraznený hrubým písmom nami v citáte).

[181] Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling (1775 — 1854), nemecký filozof idealistického razenia.

[182] Citát je uvedený v „pravopisnom štýle“ skúmanej učebnice. Je to ten prípad, keď odmietanie (autormi a vydavateľmi učebnice) používať ruské písmeno «ё» spôsobuje zmyslovú nejednoznačnosť.

Prečítanie vety: «Človek v určitej miere rastie, keď poznáva  sám seba a svoju moc», — dáva presný zmysel len vtedy, ak sa v texte používa písmeno «ё», pretože v tomto prípade sa uvedené slovo «познает» (poznájet = spozná) aj číta ako je teraz napísané („poznájet“). Ak sa písmeno «ё» vôbec nepoužíva, čitateľ si musí vybrať jeden z dvoch spôsobov prečítania «познает» (poznájet) alebo «познаёт» (poznajót). Pritom «познает» sa viaže k deju, ktorý sa ešte len stane v budúcnosti (poznájet = spozná); ale «познаёт» charakterizuje dej, ktorý sa ešte neukončil, a prebieha v súčasnosti (poznajót = (s)poznáva).

Čo mal teda na mysli F Schelling: «keď spozná»? alebo «keď poznáva»? A takáto nedbanlivosť v 8.vydaní učebnice, ktorá má odporúčací grif Ministerstva vzdelávania... Nie je dobrá. – doplnené prekl.

[183] Položiť takúto otázku ôsmakovi je nečestné, a to z nasledujúcich príčin:

·   Po prvé, v súčasnom školskom kurze sa v žiadnom z vyučovaných predmetov nespomína nič podstatné ani o intelekte ako takom, ani o procese myslenia; ani o funkcii a úlohe myslenia v psychickej činnosti osôb; ani o procese psychickej činnosti vcelku; ani o materiálnych nosičoch tohto procesu; ani o jeho organizácii a obsahu; a tým skôr, ani o vzájomných súvislostiach ľudského myslenia a procesov v okolitom svete.

·   Po druhé, ani jeden školský kurz nehovorí nič podstatné o povahe artikulovanej reči a jej podmienenosti objektívnymi (všeobecno-fyzikálnymi, prírodnými) a subjektívnymi (osobnostnými a spoločensko-kultúrnymi) faktormi.

·   Po tretie, osvojenie si jazykov (jak rodného, tak aj cudzích) nesie charakter osvojenia si zručnosti ovládať jazykové konštrukcie (príslušnú množinu slov a gramatiky, sformovanú spoločnosťou a uzákonenú za normu-štandard hovorenej a písanej reči), no nijako neukazuje, že jazykové konštrukcie (formy v každom jazyku špecifické) sú nástrojom vyjadrenia toho zmyslu, ktorý sám o sebe predstavuje obsah myšlienkového procesu a vzájomného chápania sa ľudí.

Preto vo väčšine prípadov môže žiak, ako odpoveď na túto ozaj životne dôležitú otázku, narozprávať hŕbu bezobsažných banalít, ktoré následne môže učiteľ ohodnotiť tak, ako sa mu hodí, teda v širokom diapazóne od «výborne» až po «veľmi zle — téma neodkrytá». Na potvrdenie správnosti tu povedaného aj akademik sám v skúmanom paragrafe učebnice napísal vyše strany bezobsažných banálností na tému «Myslenie a reč», no pod jeho akademickým titulom sa má chápať nemiestnosť a neopodstatnenosť kritiky, vychádzajúcej od prostého ľudu.

V tejto práci osvetľovať tému «Myslenie a reč» špeciálne nebudeme. Avšak v materiáloch Koncepcie spoločenskej bezpečnosti je dosť solídne vysvetlená v prácach VP ZSSR „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“ a „Jazyk náš: ako objektívna danosť aj ako kultúra reči“. Pohľady na intelekt ako na objektívny prírodný proces sú opísané v dostatočne všeobecnej teórii riadenia, v prácach VP ZSSR „Voda Mŕtva“ a „Dostatočne všeobecná teória riadenia“.  (Osnovné materiály učebného kurzu).

[184] Táto fráza môže byť celkovo klasifikovaná ako propaganda rasizmu v skrytej forme: existuje množstvo ľudí, ktorých uši nemajú lalok a tento príznak je zároveň geneticky daný. Takže, ak «iba človek má mäkký ušný lalok», potom tí, ktorých uši lalok od narodenia nemajú, nie sú ľuďmi?

Isteže, akademik objasnil, že on «mal na mysli» nie toto, a netreba z jeho slov robiť takéto závery. No jeho text je aj prejavom toho, že škola neučí jazyku ako prostriedku na presné vyjadrenie zmyslu.

[185] «V kontaktemedzi ľuďmi»? alebo «v kontakte s inými ľuďmi»? — Vyskúšajte sa kontaktovať «medzi», a nie «s» voľakým. Toľko k otázke o kultúre reči, keď sa nedbanlivosť v myslení prejavuje v «slovesných klišé», čiastočne alebo úplne nezodpovedajúcich tým javom, o ktorých ide reč.

[186] Platón bol sčítaný a inteligentný človek, filozof, a poznámku o tom že „človek, to je dvojnohé zviera bez peria“ povedal s najväčšou pravdepodobnosťou ironicky v kontexte, ktorý nám dnes nie je známy. Takže brať ju vážne a pristupovať k nej seriózne/vedecky, len s ohľadom na Platónovu autoritu, by malo vedeckú hodnotu na úrovni „šklbania sliepok“ (a robenia z nich tak „ľudí“), čo nijako nepomôže objasniť to, kto je to Človek. – pozn. prekl.

[187] Ak by mal celkom jasný  názor v tejto otázke, pravdepodobne by ho popísal sám, t.j. dal by priamu a nie dvojzmyselnú odpoveď na otázku, prečo neradí svojich spoluobčanov k ľuďom.

[188] Nemôže o nej nevedieť, pretože ju zmieňujú nie len univerzitné kurzy histórie filozofie, ale aj mnohí zabávači-humoristi. A človek sa musí veľmi «snažiť», aby sa stal akademikom a nepoznal túto legendu.

[189] Internetový zdroj: http://www.izvestia.ru/science/article28471 [http://izvestia.ru/news/271439]

[190] Ešte raz zopakujeme: Kto nepije — neriskuje...

[191] Tu sú nejaké publikácie na túto tému:

«V Bijske papagáj zachránil byt svojich pánov pred požiarom, oznámila „Interfaxu“ Správa Mestskej Protipožiarnej Služby Altajského kraja. Manželský pár, žijúci v jednom z bytov mnohoposchodového domu, šiel na návštevu k hosťom. Žena v zhone nechala na posteli zapnutú elektrickú kulmu, ktorou si pred odchodom natáčala vlasy.