Základom pre tvrdenie, že ide o jedného zo systémových «chrobákov» medicínskej subkultúry «pokrokového Západu» je tá okolnosť, že od polovice 20. storočia v takzvaných «vyspelých krajinách» prebieha nárast štatistiky genetických ochorení a nárast štatistiky ochorení, ktoré vznikajú pod vplyvom vonkajších faktorov na organizmus, avšak na základe vlastnej genetickej predispozície organizmov práve k týmto ochoreniam[469].
Tento nárast štatistiky nesie taký charakter, že v dohľadnej perspektíve zdravých ľudí (v zmysle absencie genetických chorôb a genetických predispozícií ku vzniku určitých ochorení pod vplyvom faktorov prostredia v ktorom jedinec žije) vo vysoko-civilizovaných spoločnostiach podľa západného vzoru jednoducho nebude.
To znamená, že Západná civilizácia kráča k medicínsko-biologickej katastrofe, s ktorou si jej medicína nedokáže poradiť ani prostredníctvom farmakológie, ani prostredníctvom chirurgie, protetiky, transplantácie darcovských a umelo vypestovaných orgánov.
Ak má jej medicína zdravý rozum, tak je povinná o tom denno-denne hovoriť aj profesionálnym politikom, aj zvyšnej spoločnosti, nakoľko východisko z tejto medicínsko-biologickej slepej uličky (vytvorenej liberálno-trhovým ekonomickým modelom), ktorá má pred sebou perspektívu mučivej samovraždy civilizácie — je len jeden jediný: prechod k inému spôsobu života, ktorý by vrátil Prírodu človeku, a Človeka Prírode — cestou zmeny ekonomického modelu, ktorý leží v základoch civilizácie.
To si vyžaduje politickú vôľu a vedecko-metodologické zdôvodnenie. Avšak komerčná medicína Západu a celkovo veda o tomto probléme mlčia, v čom sa aj odráža ich systémová intelektuálna neadekvátnosť, jedným z prejavov ktorej je tvrdenie, že príslušnosť k «LGBT»-komunite nie je narušením psychickej normy u biologického druhu «Homo Sapiens».
Avšak realita je taká, že príslušnosť ku «LGBT»-komunite je narušením psychickej normy, a v mnohých prípadoch v jej základe leží genetická naprogramovanosť (t.j. narušenie biologickej normy) alebo genetická predispozícia (t.j. neprítomnosť geneticky naprogramovaného odporu k zvrátenému pohlavnému správaniu).
Ak budeme hovoriť o príčinách nárastu rôznorodej štatistiky chorobnosti predháňajúcej pôrodnosť behom posledných desaťročí (vrátane rozšírenia podielu «LGBT»-komunity v zostave obyvateľstva takzvaných «vyspelých krajín»), tak príčiny ležia vyslovene v spôsobe ich života.
V pamätiach sovietskeho genetika N.P.Dubinina (1907 — 1998) «Večný pohyb»[470], prvýkrát publikovaných ešte v r. 1973, sú zaznamenané dva fakty, ktoré majú principiálny význam pre vypracovanie stratégie prekonania globálnej biosférno-sociálnej krízy a ďalšieho rozvoja všetkých (bez výnimky) spoločností tvoriacich ľudstvo.
FAKT PRVÝ. Výskumy populácie ovocnej mušky „Drosophila funebris“ vo Voroneži v r. 1944[471] a v r. 1946[472] ukázali, že mestské životné prostredie je citeľne mutagénnym faktorom (str. 241).
FAKT DRUHÝ. Chromozómový aparát vyšších primátov (v biologickej klasifikácii sa k nim radí aj biologický druh «Homo Sapiens») je o 40-50 ráz citlivejší k vplyvu (skúmaných jeho skupinou) mutagénnych faktorov, než chromozómový aparát mušky-drosophily (str. 351).
Vyjadrený názor o mutagénnom vplyve mestského životného prostredia na živé organizmy sa potvrdzuje vo výskumoch ľudskej genetiky, uskutočnených v zahraničí. Takto podľa výsledkov jedného z nich stačí popracovať iba tri dni v zlievarenskom podniku, aby organizmus na to zareagoval vznikom mutácii[473]. Okrem toho, americkí výskumníci dokázali, že mestské deti zaostávajú ukazovateľmi IQ za deťmi, ktoré žijú v dedinskom prostredí, priemerne o 3-5 bodov[474], [475]. A podľa hodnotenia hlavného hygienika RF G.G.Oniščenko, megapolis môže «ukrojiť» do 5 rokov života[476].
V súčasnosti je mutagénny vplyv technosféry na ľudí mnohonásobne silnejší, než tomu bolo v minulosti — do polovice 20. storočia. Ten dosiahol takú úroveň, že v mestách sa stala reprodukcia biologicky zdravého obyvateľstva prakticky nemožnou. Pritom však do 95 % obyvateľstva «vyspelých krajín» tvorí mestské obyvateľstvo, vytrhnuté z prírodného prostredia a v dôsledku toho vedúce neprirodzený spôsob života, v tom najširšom zmysle tohto termínu.
Práve v dôsledku tohto imunitný systém biosféry pracuje na likvidácii civilizácie tohto typu, a «LGBT»-komunita je obeťou (*výsledkom vplyvu*) imunitného systému biosféry, a jedným z faktorov jeho vplyvu na spoločnosti, ktoré nemajú záujem sa spamätať a prejsť na iný — pre biosféru prípustný — spôsob života civilizácie.
Ak sa pozrieme do ďalekej minulosti, tak «LGBT»-komunita v sebe zahrňovala v drvivej väčšine predstaviteľov sociálnej «elity», a predstavitelia obyčajného ľudu v nej boli natoľko zriedkaví, že vo folklóre rôznych ľudov sa tento jav vôbec neodrazil.
Príčiny takejto vnútrosociálnej lokalizácie «LGBT»-komunity v minulosti spočívali v tom, že v «elite» bola oveľa vyššia frekvencia príbuzenských sobášov, poškodzujúcich genetiku «ušľachtilých rodov»; «elita» vo svojom ničnerobení mala vyšší sklon k nezdravému spôsobu života a vyhľadávaniu «príjemných dobrodružstiev»; medicína bola «elite» dostupnejšia, vďaka čomu v nej prežívali také biologicky defektné deti, ktoré by nutne zomreli, ak by sa s týmito ukazovateľmi genetického zdravia narodili v prostredí bežného ľudu. Okrem toho, ako už bolo spomenuté skôr, niektoré tajné spoločenstvá púšťali do svojich radov nových členov po uskutočnení s nimi homosexuálnych pohlavných aktov a praktizovali takúto rituálno-mystickú homosexualitu[477] vo svojom prostredí aj naďalej, hoci verejne takéto obvinenia popierali, nakoľko v mnohých štátoch im za to hrozil trest smrti. Obeťami takýchto subkultúr sa stávali aj predstavitelia vládnucej «elity», keďže tajné spoločenstvá sú jedným z nástrojov riadenia štátov z nadštátnej úrovne, a vydieranie členov tajných spoločenstiev ohlásením faktu ich «LGBT» príslušnosti, v spoločnosti kde panuje «homofóbia», je jedným zo spôsobov udržania si ich v podriadenosti.
Preto «LGBT»-komunita bola veľmi málopočetná a zahrňovala v sebe prevažne biologicky defektných, posadnutých besom a zasvätených do «veľkých tajomstiev» členov tajných spoločenstiev. Táto kategória biologicky defektného a psychicky zmrzačeného obyvateľstva sa napokon stala generátorom kultúrne podmieneného začleňovania ku «LGBT»-komunite ďalších jedincov — zachvátilo bohému a inteligenciu «slobodných profesií», hľadajúcich pôžitky, aby vyplnili svoj čas slobodný od práce.
No úmerne tomu, ako narastal podiel mestského obyvateľstva a narastal mutagénny a patogénny tlak technosféry, začal narastať aj podiel «LGBT»-komunity v zostave obyvateľstva «vyspelých krajín». Keď sa tento podiel stal dostatočne veľkým, tak dovtedajšia kultúrna mravno-etická norma karhania «LGBT»-príslušnosti a subkultúra skrytosti, formovaná uprostred «LGBT»-komunity, sa stali pre «LGBT»-komunitu prekážkou. A začala bojovať za transformáciu spoločenskej morálky, aby odstránili biľag spoločnosťou karhanej necnosti z predstaviteľov «LGBT».
Avšak tento proces nebol spustený ako «živelný proces». Keď sa «LGBT»-komunita stala dostatočne početnou, tak sa fakticky stala «sociálnou sieťou» kozmopolitického charakteru, nesúcou špecifické «LGBT»-subkultúry (so svojimi slangami, obyčajami a pod.), ktoré sa reálne stali nadnárodnými a beznárodnými subkultúrami. Toto vytvorilo podmienky, umožňujúce manipulovať spoločnosti v globálnych rozmeroch cez «sociálnu LGBT-sieť». Pri tom je nutné poznamenať, že biologicky podmieneného predstaviteľa «LGBT» nemožno prerobiť na «naturála» prostriedkami modernej medicíny, a toto ho odlišuje od ideového internacistu a iných obetí totalitných ideológií, ktorí sú predsa len schopní rozšíriť si svoj obzor a spamätať sa. Inými slovami, «LGBT»-sieť je stabilnejší systém manipulovania spoločností, než ideový internacizmus a ním zotročení ľudia rôznych národností.