·    prvopočiatočne defektívna (z rôznych dôvodov) genetika jednotlivca;

·    biologicky vyjadrené následky poruchy práce (inak bezchybného) genetického programu rozvoja organizmu zapríčinené vonkajšími faktormi;

·    mravná zaostalosť a psychická nestabilita pri absencii geneticky naprogramovaného odporu k zvrátenému pohlavnému správaniu;

·    prekonanie geneticky naprogramovaného odporu k zvrátenému pohlavnému správaniu na základe inštinktívnych programov stádovito-svorkovitého správania alebo silou vlastnej vôle pod vplyvom «túžby po dobrodružstve»;

·    trvalé zmeny psychiky pod vplyvom tráum a psychotropných látok, ktoré sprevádzala informácia vyvolávajúca «LGBT»-správanie;

·    posadnutosť besom alebo egregorom, v ktorom existujú programy «LGBT»-správania[456].

Osobitne medzi všetkými variantmi stojí rituálne-povinná homosexualita niektorých tajných spoločenstiev, siahajúca až do vzdialeného staroveku[457]. Absolventi homosexuálneho zasvätenia sa napokon delia na tri kategórie: prví sa stanú homosexuálmi, dávajúcimi prednosť homosexuálnym stykom a vyhýbajúci sa heterosexuálnym; druhí sa podriadia «straníckej disciplíne», ale pohlavné akty uskutočňujú bez pôžitku; tretí sú najcennejší pre ďalšiu prácu v tajných spoločenstvách — stanú sa bisexuálmi, ktorým nezáleží na partnerovom pohlaví a vlastnej roli pri pohlavnom akte. Táto ľahostajnosť je dôsledkom zablokovania prirodzených inštinktívnych programov pohlavného správania sa, ktoré prebehlo v ich psychike. Ich cennosť pre tajné spoločenstvá spočíva v tom, že takýto muži-bisexuáli sa zbavujú psychologickej závislosti od žien, charakteristickej pre všetkých mužov-heterosexuálov, ktorí nedosiahli nevratne Ľudský typ režimu psychiky. Takýmto spôsobom dosiahnutá nepodriadenosť voči «ženskej moci»(o tomto viac v kapitolách 6 a 8.20) z nich robí kádrové rezervy pre ďalší postup na vyššie stupne zasvätenia a otvára pred nimi také možnosti kariéry, o akých sa rádovým politickým[458] «pederastom» a «naturálom»[459] ani nesnívalo.

Poslaním rituálne-povinného homosexualizmu v subkultúrach niektorých tajných spoločenstiev je pripojiť psychiku (naverbovaného pre prácu v ňom) zasväcovaného jednotlivca na algoritmiku príslušného egregoru.

Preto, ak budeme «LGBT»-komunitu klasifikovať nie podľa zvonku viditeľných prejavov zvráteného pohlavného správania, ale podľa príčin, v dôsledku ktorých sa pohlavné správanie stáva zvráteným, tak je potrebné urobiť záver:

Tí, ktorí hovoria, že predstavitelia «LGBT»-komunity sú rovnakí ľudia ako aj všetci ostatní; že každý jednotlivec má právo «sa usilovať dosiahnuť orgazmus» tak, ako sa jemu viac páči a pod., — sa v lepšom prípade buď nevyznajú v problematike, alebo v horšom prípade, zlomyseľne klamú, aby ľudí ktorí im dôverujú voviedli do omylu a namočili do hriechu, aby tak neprekážali rozširovaniu «LGBT»-komunity a sami sa zúčastňovali v tomto procese.

No okrem príčin existujú ešte aj následky, o ktorých prívrženci takýchto názorov buď nevedia, alebo vedia, no snažia sa ich pred spoločnosťou zamaskovať.

Existuje jedna ľudí-oblbujúca téza — akoby vraj osobitný vklad na rozvoji kultúry dnešnej globálnej civilizácie mali práve predstavitelia «LGBT»-komunity minulých storočí; vraj nebyť «LGBT»-komunity v minulosti, tak dodnes by sme žili v dobe kamennej atď.[460]

Začneme tým, že existuje určitá hranica medzi Oscarom Wildom (ktorého príslušnosť k «LGBT»-komunite je historicky nespochybniteľným faktom) a «LGBT-šumu» našich dní:

·    Pre O.Wilda (ako aj pre drvivú väčšinu predstaviteľov «LGBT»-komunity minulých čias — samozrejme tých, ktorí neboli vtiahnutí do rituálno-povinného homosexualizmu niektorých tajných spoločenstiev) bola zvrátenosť jeho pohlavnej orientácie a pohlavného správania osobnou tragédiou, problémom, ktorého sa nedokázal zbaviť; no v jeho osobnej tvorbe[461] sa nenachádza propaganda homosexualizmu (samozrejme, ak v nej nebudeme nasilu vyhľadávať, t.j. vymýšľať si, «skryté» «belasé»[462]motívy, ktoré sú akože pochopiteľné len «zasväteným», t.j. vtiahnutým do «LGBT»-komunity), kvôli čomu ona skutočne disponuje všeľudským významom, nakoľko učí dobrote.

·    A u dnešných účastníkov «LGBT-pochodov» a bojovníkov za OSOBITÉ práva «sexuálnych menšín» niet vôbec ničoho, okrem zvráteného pohlavného správania, znásobeného túžbou prijímať nadšené poklony od zvyšnej spoločnosti (ináč by «pochody gejov» neboli potrebné), a pokusov ukradnúť ľudstvu belasú a ružovú farbu, ako i celú dúhu[463].

T.j. v základe zvráteného pohlavného správania predstaviteľov «LGBT» a ich celkového chovania — spočívajú neĽudské typy režimu psychiky: dobytčí[464], zvierací, zombi, démonický a ich do neprirodzenosti spustené modifikácie. Z týchto okolnosti «LGBT»-komunite nevyplýva nárokovať si na ľudské práva.

Čo sa týka vkladu «LGBT»-komunity do rozvoja kultúry ľudstva v minulosti, tak tlak ľubovoľného problému na psychiku jednotlivca v mnohých prípadoch (hoci nie nutne) aktivuje jeho tvorivý potenciál, ktorý je schopný sa realizovať nielen v úzkom duchu pokusov vyriešenia samotného problému, ale aj v druhých oblastiach činnosti, vrátane rozvoja ľudskej kultúry všeobecne.

Okrem toho, ak «LGBT»-problém nie je jednotlivcom chápaný práve ako osobný problém, tak psychika (chápaná ako informačno-algoritmický systém) nemôže «nehaprovať» (lebo algoritmika spracovania informácie je podmienená mravnými štandardmi konkrétnej osoby), čo sa nevyhnutne nejakým spôsobom prejaví vo výsledkoch tvorby ako ich defektnosť; ak je chápaný ako osobný problém, tak «LGBT»-príslušnosť sa tiež môže prejaviť ako «chrobáky»[465] vo výsledkoch tvorby, následkom určitej defektnosti reálnej mravnosti jednotlivca.

Preto, ak «LGBT»-príslušnosť pre dnešných predstaviteľov «LGBT»-komunity a špeciálne — pre aktivistov — borcov za jej osobité práva prestala byť problémom tlačiacim na ich psychiku, tak aj na realizáciu tvorivého potenciálu v ľudskej kultúre blahodarným spôsobom by mali zabudnúť: hoci gejzír ich grafománie môže byť nevyčerpateľným, a čosi z tejto grafománie môže mať význam výlučne v rámci samotnej «LGBT»-komunity[466].

Ešte jedna osobitosť historickej minulosti spočíva v tom, že určité tajné spoločenstvá zapájali do «LGBT»-správania svojich členov, a aby takáto tajná organizácia bola funkčne spôsobilou, tak začleňovala do svojich radov nie kohokoľvek, ale ľudí, ktorých tvorivý potenciál bol hodnotený ako vysoký. A to, že pri vstupe do takýchto spoločenstiev boli začleňovaný k «sexuálnej menšine» — to bolo dôsledkom vysokého hodnotenia ich tvorivého potenciálu vedením týchto tajných spoločenstiev. No a po tomto začlenení sa ich tvorivý potenciál naďalej realizoval, hoci nie celkom bez «chrobákov», spôsobených takýmto druhom zasvätenia do «veľkých tajomstiev».

Uhol pohľadu západnej medicíny o tom, že príslušnosť k «LGBT»-komunite nie je poruchou psychickej normy u biologického druhu «Homo Sapiens»[467], vrátane aj kvôli tomu, že homosexualita a bisexualita sa vyskytujú u zvierat vo voľnej prírode, je jedným z mnohých prejavov takéhoto druhu «chrobákov»[468], čo núti ešte raz sa vrátiť k otázke o neĽudských typoch režimu psychiky tých, ktorí praktikujú «LGBT»-správanie v spoločnosti ľudí.