Na realizáciu režimu «domínia-protektorátu» boli metropoly v epoche kapitalizmu štátov-národov nútené prijať na seba misiu prípravy kádrov z radov domorodcov na realizáciu riadenia v regiónoch, náležitým spôsobom vyškolenými tuzemcami, v záujmoch pohlavárov a majiteľov metropol. V inokultúrnych regiónoch podriadených metropole to umožňuje zaobísť sa s minimom predstaviteľov metropoly pri zachovaní ideologickej a ekonomickej moci[112] metropoly nad spoločnosťami regiónov.

Preto, ak budeme analyzovať typy hospodárskych systémov rôznych národných a mnohonárodných spoločností, aké dejiny poznali, tak možno vyčleniť tri základné typy ich integrácie do globálnej ekonomiky:

·    Hospodárstvo suverénneho štátu. Ono pracuje, predovšetkým, na ekonomické zabezpečenie svojej vnútornej a zahraničnej politiky a potrieb svojho obyvateľstva, spolupracujúc s hospodárskymi systémami iných suverénnych i formálne suverénnych štátov na nejakých (v každej epoche dejín svojich) rovnocenných ekonomických princípoch.

·    Hospodárstvo neskrývane koloniálneho typu. Je podriadené «príkazovo-administratívnym spôsobom» zahraničnému štátu-metropole a správe súkromných zahraničných alebo nadnárodných korporácií[113] a pracuje na ich záujmy, uspokojujúc potreby svojho obyvateľstva na zvyškovom princípe.

·    Kryptokoloniálne[114] hospodárstvo. Vyznačuje sa tým, že štát, na území ktorého sa podarilo kolonizátorom sformovať tento typ hospodárstva, má všetky formálne atribúty suverénneho štátu: hranice, v medziach ktorých funguje výlučne jeho vlastná jurisdikcia; vyššie úradné osoby a orgány moci sa nezodpovedajú úradným osobám a orgánom moci zahraničných štátov; vlastný kreditno-finančný systém a pod. No ono zároveň — podobne ako neskrývane koloniálne hospodárstvo — pracuje na záujmy zahraničných a nadnárodných politických síl. Preto, ak budeme analyzovať štruktúru jeho HDP, exportno-importnú výmenu tovarov a vnútorný maloobchodný obrat, tak parametre jeho hospodárstva budú analogické hospodárstvu neskrývane koloniálneho typu. Následkom toho základná masa obyvateľstva živorí v bezútešnej biede «s právom» byť ekonomickým zdrojom, a súčasne s touto väčšinou existuje ešte určitá málopočetná vládnuca «elita» domorodcov, ktorej spotrebiteľské štandardy zodpovedajú úrovni svetových «elít» alebo sa k nej približujú (minimálne sú na úrovni spotrebiteľských štandardov takzvanej «strednej triedy» ekonomicky vyspelých krajín).

Ak máme hovoriť o súčasnej svetovej ekonomike ako o systéme, tak do nej patrí niekoľko suverénnych štátov[115] a množstvo štátov-kryptokolónií (kolónie, administratívne podriadené štátom-metropolám, zostali prevažne v minulosti).

Pritom mnohé formálne nezávislé štáty existujú v režime kryptokolónie celé desaťročia, a to aj storočia, bez prejavenia akýchkoľvek tendencií k tomu, aby získali reálnu suverenitu, vrátane ekonomickej. V mnohých z nich po celý čas ich existencie fungujú a rozvíjajú sa demokratické inštitúty: široké volebné právo, pluralita politických strán, sloboda slova a pod., ktoré však nezbavujú spoločnosť kryptokoloniálneho charakteru ich ekonomiky[116].

Táto okolnosť nás stavia pred otázku, ako sa realizuje a udržuje kryptokoloniálny režim. Obrátime sa k článku vedúceho Centra prípravy komplexných ekonomických programov «Modernizácia» Jevgenija Giľbo «Technokracia musí menovať kompetentných národných lídrov» (časopis «MOST», № 25, r. 1999). V preambule článku J.Giľbo sa píše:

«Existujú dva systémy poznatkov o svete, a to znamená, aj dva systémy vzdelávania. Prvý systém poznatkov je určený pre široké masy. Druhý, pre úzky kruh, ktorého poslaním je riadiť.

Historicky možno toto rozlíšenie[117] sledovať vo všetkých typoch kultúr, ktorých systémy vzdelávania poznáme. Už v Starom Egypte sa vzdelanie pre úradníkov a nižšie kasty žrecov výrazne odlišovalo od toho, do čoho zasväcovali úzky kruh vyvolených, ktorí tvorili špičku kasty žrecov a okolie faraóna. V Starej Mezopotámii vidíme podobné rozlíšenie».

A v samotnom článku sa J.Giľbo dotýka aj otázky ohľadom obsahu ekonomického vzdelávania našich dní:

«V ekonomickom vzdelávaní ... existuje fundamentálny rozdiel v „ekonomike pre úradníkov/clerkov“ a „ekonomike pre jej vlastníkov“. Také rozdiely v poslednej uvedenej, ako nepriame riadenie na úrovni pravidiel (predpisov), štruktúra peňažného obehu, nepriame stimulovanie, makroriadenie atď., zostávajú v podstate za hranicami základného ekonomického vzdelania. Dôvod je jednoduchý — funkcia „ekonomiky pre úradníkov/clerkov“ spočíva vo vnucovaní určitých stereotypov (veľakrát blízkych čistej mytológii), ktoré vo výsledku programujú predvídateľné správanie ekonomických subjektov. Analogická je, vlastne, aj funkcia verejnej ekonomickej vedy. Existencia predvídateľného správania u týchto ľudí zabezpečuje ideálne podmienky hry v systéme pre tých, ktorí disponujú vedomosťami z oblasti vyššej ekonomiky (zvýraznené hrubým nami v citáte).

Analogicky sa má vec v mnohých oblastiach poznania. (...) on (systém prípravy úradníkov/clerkov: naše spresnenie v citáte) neumožňuje žiadny prístup k tým znalostiam, na základe ktorých skutoční vlastníci západného sveta zabezpečujú efektívne riadenie ekonomiky a stabilnú prosperitu svojich krajín»[118].

V súlade s tvrdením, ktoré vyjadril J.Giľbo:

Obsah sociologicko-ekonomického vzdelania, predurčeného k zabezpečeniu samoriadenia suverénneho štátu vo všetkých aspektoch jeho života, vrátane riadenia jeho hospodárskeho systému — sa musí odlišovať od obsahu vzdelania, predurčeného postrannými politickými silami k zabezpečeniu exploatácie kryptokolónie, formálne riadenej jej vlastnými spoločenskými inštitútmi. V opačnom prípade sa pred kryptokolóniou otvoria možnosti dosiahnutia jej reálnej, a nie len formálnej suverenity, vrátane reálnej ekonomickej suverenity[119].

No predpoklad ohľadom kryptokoloniálneho charakteru sociologicko-ekonomického vzdelávania na základe výsledkov ekonomickej vedy «pre clerkov», vyvinutou na Západe, nutne sprevádza otázka: A prečo si tento jeho charakter nikto neuvedomí ani vo vedecko-pedagogickej komunite, ani medzi študentmi?

Ide o to, že v základe dnešného systému vzdelávania ležia teoretické texty (prevažne — texty učebníc, napísaných v súlade so vzdelávacími štandardmi a tradičnými názormi), a nie praktická práca študentov (a takisto mnohých pedagógov) v príslušnej oblasti na rôznych úrovniach hierarchie riadenia, v ktorej by na základe výsledkov svojej činnosti mohli posúdiť hodnovernosť teórií popisujúcich túto sféru života spoločnosti.

«Pracovná stáž» v období štúdia máva krátkodobý-epizodický charakter a len sčasti dopĺňa osvojenie si textového materiálu. Študentom dáva veľmi všeobecnú a povrchnú predstavu o sfére činnosti, k práci v ktorej ich pripravuje VŠ, k tomu navyše dáva predstavu zo spodných úrovní štátnej hierarchie funkcií a kompetencií, a úlohy kryptokolonizácie sa riešia na nadštátnej úrovni riadenia, o ktorom sa v kurzoch sociologicko-ekonomického vzdelávania a histórie nič nehovorí; a také traktáty ako «Protokoly sionských mudrcov» dávajú zámerne lživú predstavu o procesoch tejto úrovne, čo tiež neumožňuje získať reálnu a plnú suverenitu na základe traktátov tohto druhu.