Majte vieru Božiu, lebo pravdivo hovorím vám, ak niekto povie tejto hore: zdvihni sa a vrhni sa do mora, a nezapochybuje v svojom srdci, ale uverí, že sa stane podľa jeho slov – bude mať, čokoľvek povie. Preto hovorím vám: všetko, o čokoľvek budete prosiť v modlitbe, verte, že dostanete, – a budete mať. (Marek, 11:23, 24). A modlite sa takto:

“Otče náš, ktorý si na nebesiach! Nech sa svätí meno Tvoje; nech príde Kráľovstvo Tvoje; nech je vôľa Tvoja aj na zemi, ako je na nebi; chlieb náš nevyhnutný daj nám na tento deň; a odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom; a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Lebo Tvoje je Kráľovstvo i moc, i sláva na veky!” (Matúš, 6:9 - 13). Kráľovstvo Božie nepríde vo viditeľnej podobe (...) lebo, hľa, Kráľovstvo Božie je vo vašom vnútri (Lukáš, 17:20, 21).»

Toto sa mohlo stať symbolom viery každej Kristovej cirkvi, ale prostredníctvom Krista dané Učenie bolo nevhodné pozemským pohlavárom a pred nimi sa skláňajúcim cirkevným pohlavárom. Preto je v pseudokresťanských cirkvách iný symbol viery, v ktorom niet ani slovo z toho, čo povedal Kristus. Inými slovami, historicky sformované kresťanstvo zvíťazilo nie vďaka tomu, že naplnilo Kristove prikázania, ale vďaka tomu, že ich zavrhlo.

Odstránenie reči samotného Krista zo symbolu viery nemôže nemať religiózne a vnútrospoločenské následky pre spoločenstvá, ktorých duchovná i všetka ostatná kultúra vyrástla z nicejskej dogmatiky.

Symbol viery, hoc aj existuje v jednej a tej istej cirkvi spoločne s kánonom Novozákonných písiem, ktoré priamo neodmietajú Dobrú Zvesť Kristovu, no napriek tomu nie je celkom neškodný, ako sa to mnohým zdá. Evanjelia a písma apoštolov sa počas cirkevných bohoslužieb čítajú v malých rozkúskovaných fragmentoch (rádovo 10 - 15 veršov), ale nie po jednotlivých kapitolách (aspoň keby); čítajú sa pomiešane počas celého cirkevného roku (viď. v pravoslávnej synodálnej Biblii kalendárny register evanjeliových a apoštolských čítaní). Je to podobné tomu, ako keby z mnohodielneho filmového seriálu vysielali nie všetky diely, a dokonca ešte pozmenili pri vysielaní ich poradie: je samozrejmé, že „dej“ takéhoto „filmu“ sa bude odlišovať od pôvodného scenára. Toto špecifikum zoradenia cirkevných bohoslužieb vytvára podmienky, v ktorých farník, stretávajúci sa v cirkevných bohoslužbách s úryvkami písiem apoštolov, musí sám obnovovať úplnosť a celistvosť Kristovho evanjelia, Jeho Dobrej Zvesti, roztrúsenej po všetkých bohoslužbách v ich ročnom cykle.

A samotnou cirkevnou hierarchiou je nútený to robiť nie v chráme, nie v cirkvi spoluveriacich a rovnako mysliacich, ale vo „svetskom“ zhone. No v davo-„elitárnom“ spoločenstve u prevládajúcej väčšiny farníkov, zaujatých prácou od rána do večera, jednoducho niet času striasť zo seba záťaž svetského zhonu a porozmýšľať nad tým, akou bola prvotná Dobrá Zvesť povedaná ústami samotného Krista, aby obnovil jej zmysel v celej jej úplnosti a celistvosti — a získal tak znova stratenú jednotu emočného a významového zladenia svojej psychiky a na tomto základe obnovil lad Života na Zemi.

Práve toto je pre človeka životne dôležité. A v Rusku už tisíc rokov k tomuto zakrýva cestu pred prostým človekom — totalitná biblická sekta, nazývaná Ruská Pravoslávna Cirkev, a takisto aj jej aktívni prázdnosvätci, takí ako otec Alexij, ktorý vystúpil v „Ekonomických novinách“, i popredný hierarcha Alexij II.[37]

Takisto je nesporné aj to, že “svätí“ otcovia-zakladatelia cirkví po nanebovstúpení Krista nepripustili do kánonu Nového zákona zápis pravdivého Učenia, skrze Neho Zhora daného. Apokryf (apokryf: tajný v preklade), kedysi cirkvou utajovaný pred ovečkami, neskôr ňou zabudnutý, pre vymretie hierarchov pri zmene pokolení, — sa priamo nazýva «Evanjelium Sveta Ježiša Krista od učeníka Jána»[38]. My ho citujeme z publikácie vydavateľstva „Tovariščestvo“ (Rostov na Done, 1991, na základe starovekých textov, aramejského a staroslovanského, preložené z francúzštiny); názov druhého ruského vydania „Evanjelium Sveta od essejov“ (Moskva, „Sattva“, 1995)[39]. Staroslovanský text – preklad z aramejského – vyvezený z Kyjevskej Rusi do Európy, orientačne v období nájazdov Batuchána, sa ochraňoval (do vojny v rokoch 1939 — 45, maximálne) v Kráľovskej knižnici Habsburgov, ako vlastníctvo Vlády Rakúska. Aramejský text je chránený vo Vatikánskej knižnici. Na ich základe dr. Edmond Bordeaux Székely vydal anglický preklad, z ktorého dr. Edmond Bertholet (Lausannská univerzita) urobil preklad do francúzštiny, a z tohto prekladu bol urobený preklad do ruštiny, vydaný „Tovariščestvom“. Teraz uvedieme jeden svetonázorovo najvýznamnejší fragment Učenia Krista, utajeného otcami-zakladateľmi cirkví:

«Vtedy si Ježiš sadol uprostred nich a povedal: Pravdivo vám poviem: nikto nemôže byť šťastným, ak nenasleduje Zákon. Ale iní Mu odvetili: My nasledujeme zákony Mojžiša: to on nám dal zákon taký, ako je napísaný vo Svätom Písme.

A Ježiš im odpovedal: Nehľadajte Zákon vo vašom písme. Lebo Zákon – to je Život, a v písme je m

ŕ

tvo. Pravdivo hovorím vám: Mojžiš nezískaval svoje zákony od Boha napísané, ale zo Živého Slova.

Zákon – to je Slovo Života, odovzdané živým prorokom pre živých ľudí. Vo všetkom čo existuje je zapísaný Zákon. Nájdete ho v tráve, v strome, v rieke, v horách, vo vtákoch, v nebi, v rybách, v jazerách i moriach, no predovšetkým ho hľadajte v sebe samých.

Lebo pravdivo hovorím vám: Všetko jestvujúce v čom je život, je bližšie k Bohu, než písma zbavené života. Boh vytvoril život a všetko jestvujúce takým, že sú Slovom večného života, a slúžia človeku ako Učenie o Zákonoch skutočného Boha. Boh napísal Svoje Zákony nie na stránkach kníh, ale vo vašom srdci a vo vašom duchu.

Ony sa prejavujú vo vašom dychu, vo vašej krvi, vo vašich kostiach, vo vašej koži, vo vašich vnútornostiach, vo vašich očiach, vo vašich ušiach a v ľubovoľnej najbezvýznamnejšej časti vášho tela.

Ony sú prítomné vo vzduchu, vo vode, v zemi, v rastlinách, v lúčoch slnka, v hlbinách i výšinách. Všetky sú obrátené k vám, aby ste mohli pochopiť Slovo i Vôľu živého Boha. Nanešťastie ste si zakryli oči, aby ste nič nevideli, a zapchali ste si uši, aby ste nič nepočuli. Pravdivo hovorím vám: Písmo je dielom rúk človeka, zatiaľ čo život a všetky jeho stelesnenia sú dielom Božím. Prečo nepočúvate Slová Boha, zapísane v Jeho výtvoroch? A prečo študujete písma, ktorých písmena sú m

ŕ

tve, súc dielom ľudských rúk?

— Ako môžeme čítať Zákony Božie, ak nie sú v Písmach? Kde sú napísané? Prečítaj nám ich Ty, tam, kde ich vidíš, lebo mi nepoznáme iné písma, okrem tých, čo sme zdedili od našich predkov. Objasni nám Zákony, o ktorých Ty hovoríš, že sa môžeme vyliečiť a polepšiť, ak ich začujeme.

Ježiš im povedal: Vy nemôžete chápať Slová života, pretože prebývate v smrti. Temnota zakrýva vaše oči, a vaše uši sú hluché. Aj tak vám hovorím: Netreba upierať svoj zrak na písmo, ktorého písmena sú m

ŕ

tve, ak svojim konaním odmietate Toho, Kto vám dal písma. Pravdivo hovorím vám: V dielach vašich niet ani Boha, ani Zákonov Jeho; nie sú ani v obžerstve, ani pijanstve vašom, ani v obraze života vášho, ktorý utrácate v prebytku a rozkoši; a ešte menej – v hľadaní bohatstva, a predovšetkým v nenávisti k svojim nepriateľom. To všetko je veľmi ďaleko od skutočného Boha a anjelov Jeho. To všetko ale vedie ku kráľovstvu temnoty a vládcovi všetkého zla. Bo všetky tieto chtíče nosíte v sebe; a preto Slovo Božie a Jeho Moc nemôžu do vás vojsť, kvôli tomu, že živíte v sebe mnoho zlých myšlienok, a tiež ohavnosti hniezdia vo vašom tele i vašom vedomí. Ak chcete, aby Slovo Živého Boha i Jeho Moc mohli do vás preniknúť, nepoškvrňujte ani vaše telo, ani vaše vedomie, lebo telo je Chrámom Ducha a Duch je Chrámom Boha. Preto musíte očistiť tento Chrám, aby sa Vládca Chrámu mohol v ňom usídliť a zaujať miesto, dôstojné Jeho. Aby ste sa vyhli všetkým pokušeniam svojho tela i vedomia, ktoré pochádzajú od Satana, uchýľte sa pod klenbu Neba Pánovho.