A navyše, ak k jeho výrokom v diskusii pristupujeme s rovnakými kritériami normálnosti, aké ľudia používajú pri hodnotení nimi vytvorených technických prostriedkov spracovania informácií, tak si musíme vybrať jednu z dvoch možností:

·      buď pravoslávny hierarcha sám potrebuje psychiatrickú pomoc;

·      alebo si definitívne vybral satanizmus a už mu nič nepomôže.

Niekto môže vnímať tieto tvrdenia ako typické rúhanie sa – hrešenie, ktorého sa nevedia zdržať mnohí predstavitelia domácej „inteligencie“ v polemike s ich odporcami. Ale my predsa nepolemizujeme, ale navrhujeme pozrieť sa na podstatu veci.

Hovoriac o pravosláví, otec Alexij si buď naozaj nepamätá všetko, alebo je intelektuálne postihnutý, kvôli čomu nechápe zmysel toho, čo je priamo napísané v Písme, ktoré je jeho cirkvou uznávané ako „Sväté“. V lepšom prípade je neznalo naivný, a v horšom prípade otvorene pokrytecký a vierolomný. Ako poznamenal K. Prutkov, «Miluj blížneho, no nedaj sa ním oklamať», a preto nebuď obeťou sebaklamu ponúkajúcej sa pseudomožnosti žiť podľa cudzieho rozumu – vrátane rozumu disciplinovanej pravoslávnej hierarchie.

Všetko nasledujúce je určené tým, ktorým sa nelení a nemajú strach nahliadnuť do Biblie, vydanej s požehnaním patriarchu Moskovského a celej Rusi; do kníh L.R. Hubbarda „Dianetika“, „Scientológia“ a inej literatúry scientológov; do Koránu[32]; spomenúť si na historické mýty, ktorým ich učili v škole a ktoré si sami prečítali v populárno-vedeckej i odbornej literatúre. A následne sami podľa svedomia porozmýšľať o tom, čo je pravdou. Predovšetkým PRAVDA-ISTINA JE VŽDY KONKRÉTNA, a nie všeobecne neurčitá.

A pravda je to, že zo satanizmu a antikresťanstva obviňuje L.R. Hubbarda predstaviteľ cirkvi,

·      ktorej celý symbol viery je výmyslom otcov-zakladateľov kultu, výklad ich vlastnými slovami toho, čo je opísané v nimi scenzurovanom kánone Nového Zákona. Do symbolu viery nie je nimi pripustené ani jediné slovo samotného Krista, dokonca ani z tých, ktoré sa zachovali v texte historicky sformovaného Nového Zákona.

·      z ktorej „svätého“ písma je text zápisu Zvestovania Zhora, daného skrze Ježiša Krista, zlomyseľne vylúčený a nahradený štyrmi biografickými informáciami o živote a činnosti Ježiša medzi ľuďmi, ktoré predchádzajú (takisto vybraným a scenzurovaným) ponaučeniam apoštolov.

·      ktorá nástojčivo trvá na „svätosti“ a „božskom pôvode“ doktríny vybudovania globálneho rasového „elitárno“-otrokárskeho štátu.

Na rozdiel od otca Alexija, my nezostaneme len pri holých slovách v našom obviňujúcom závere (či diagnóze[33]) o tisícročnej činnosti biblickej totalitnej sekty nazývanej «Ruskou pravoslávnou cirkvou» (bez akéhokoľvek k tomu opodstatnenia v ich činnosti) na NA

Š

EJ pôde (no nie ich Vlasti).

Nicejský Symbol viery[34]:

1. Verím v jediného Boha Otca, Všedržiteľa, Stvoriteľa neba i zeme, viditeľného všetkými i neviditeľného.

2. I v jediného Pána Ježiša Krista, Syna Božieho, Jednorodeného, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, zrodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom, skrze Neho všetko existuje.

3. Pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies a stelesnil sa z Ducha Svätého a Márie Panny, a stal sa človekom.

4. Bol ukrižovaný za nás za Pontského Piláta, trpel, a bol pochovaný.

5. A vstal z mŕtvych tretieho dňa podľa Písma.

6. A vystúpil na nebesia, a sedí po pravici Otca.

7. A zasa príde v sláve súdiť živých i m

ŕ

tvych, Jeho Kráľovstvu nebude konca.

8. I v Ducha Svätého, Pána, Oživujúceho, vychádzajúceho z Otca, a klaniame sa Mu a slávime Ho rovnako ako Otca i Syna, On hovoril skrze prorokov.

9. V jedinú Svätú, Súbornú a Apoštolskú Cirkev.

10. Vyznávam jeden krst na zabudnutie hriechov.

11. Očakávam vzkriesenie m

ŕ

tvych,

12. a život budúceho veku.

Amiň.

Ani jediné slovo Krista. «Amiň», stojace na konci symbolu viery, to nie je podpis, ale niečo zmyslovo blízke nasledujúcemu: «Ami-iň! Teba voláme!». Je to tak, lebo «Amiň» — to je ozajstné meno pána, ktorému sa v skutočnosti klania pravoslávna cirkev, no nie je to meno Kristovo – Ježiš – ktorého cirkev nahlas nazýva svojím Pánom. O tom, že Amiň je skutočne pánom tých, ktorí dali kresťanom symbol viery, sa môže presvedčiť každý, ak nahliadne do Zjavenia Jána (Apokalypsa): «A Anjelovi Laodicejskej cirkvi napíš: tak hovorí Amiň, svedok verný i pravdivý, počiatok stvorenia Božieho.» — kap. 3:14.

Amiň, Amen alebo Omen[35] (latinsky), A.Meň, Amun, Amon sú variácie jedného a toho istého mena boha Slnka, ktorému sa klaňali starovekí Egypťania. Dokonca, ak je aj pravdou to, že Amiň je «svedok verný a pravdivý, počiatok stvorenia Božieho», tak stále ešte nie je Bohom Najvyšším, a ani Ježiš Kristus, ktorý prišiel pod svojím menom, a nie pod pseudonymom.

Kristus neučil tomu, čo učia „svätí“ otcovia-zakladatelia cirkví, súčasní hierarchovia, ale niečomu celkom inému. Keď niektorí biblisti vyslovujú myšlienky o existencii v minulosti nejakého „protoevanjelia“, dnes strateného, no ležiaceho v základoch textov novozákonných evanjelistov, tak treba priznať, že jediným «protoevanjeliom» je živé Slovo samotného Krista – Evanjelium Krista, Dobrá zvesť Krista celému Svetu. Ona je ROZTRÚSENÁ v úryvkoch po celom texte kánonu Nového Zákona, ktorý je iba výtvorom učeníkov Krista (no nie samotného Krista – ten ich nepísal)* a ich nasledovníkov, vyjadrujúcim ich svojské chápanie toho, čo ONI VIDELI, POČULI a POCHOPILI.

Historicky sformovaný Nový Zákon nie je Dobrou zvesťou Krista v jej počiatočne čistom a pravdivom obraze, ale druhotné učenie, majúce vlastnosti ECHA; okrem toho, to nie je slobodné horské echo, ale scenzurované echo, o cenzúre ktorého sa jeho čitatelia zamýšľajú veľmi zriedkavo.

A ak začneme (uvedomujúc si to) čítanie Nového Zákona z jeho kľúčových, no zďaleka nie prvých slov v texte – Dobrá zvesť, dobro-zvestuje-sa[36]– stále v ňom prítomných, budujúc od nich zmysel Evanjelia Krista, tak čitateľ získa Učenie, úplne odlišné od bežne známych cirkevných ponaučení i nicejského symbolu viery. My sme získali takéto:

«Od tohto času Kráľovstvo Božie dobro-zvestuje-sa a každý doň (vlastným) úsilím vchádza (Lukáš, 16:16).Hľadajte predovšetkým Kráľovstvo Božie i Pravdy Jeho, a toto všetko (z kontextu: pozemské dobrodenia pre všetkých ľudí)sa vám pridá (Matúš, 6:33). Lebo hovorím vám, ak vaša spravodlivosť neprevýši spravodlivosť zákonníkov a farizejov, tak nevojdete do Kráľovstva Nebeského (Matúš, 5:20).

Hospodin Boh náš je Pánom jediným (Marek, 12:29). Miluj Hospodina Boha tvojho celým svojím srdcom i celou svojou dušou, i celou svojou mysľou: toto je prvé a najväčšie prikázanie; druhé je mu podobné: miluj blížneho svojho, ako seba samého (Matúš, 22:37, 38). Nie každý, kto Mi hovorí „Pane! Pane!” vojde do Kráľovstva Nebeského, ale ten, kto plní vôľu Môjho Otca Nebeského (Matúš, 7:21). Proste, a bude vám dané; hľadajte a nájdete; klopte a otvoria vám; lebo každý prosiaci dostáva, hľadajúci nachádza a klopúcemu otvoria (...) A tak, ak vy, hoc boli zlé(deti), viete dávať dobré veci vašim deťom, tým viac dá Nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo Ho prosia(Lukáš, 11:9, 10, 13).A keď príde On, Duch pravdy, naučí vás každej pravde... (Ján, 16:13)