Изменить стиль страницы

<...>

I inou múdrosťou (v kontexte Dobrej zvesti – odlišnej od múdrosti člena davu-konzumenta) sú naplnené Slová i Zákony Otca Nebeského i Matky-Zeme, než slová a vôľa všetkých otcov vašich po krvi i všetkých materí vašich po tele. A nekonečne väčšie bude dedičstvo Otca vášho Nebeského i Matky-Zeme: Kráľovstvo Života, jak pozemského, tak i nebeského: dedičstvo, uprednostnené pred všetkým tým, čo vám môžu zanechať vaši otcovia po krvi i vaše matky po tele.

Skutoční vaši bratia sú tí, ktorí uskutočňujú Vôľu Otca Nebeského i Matky-Zeme, a nie pokrvní bratia. Pravdivo hovorím vám: Vaši ozajstní bratia podľa Vôle Otca Nebeského a Matky Zeme si vás zamilujú tisíckrát viac, než pokrvní bratia. Lebo od čias Kaina a Ábela, od čias čo pokrvní bratia porušili Vôľu Boha, niet viac ozajstného pokrvného bratstva. A bratia sa správajú k svojim bratom ako k cudzím ľuďom. Preto hovorím vám: Milujte svojich ozajstných bratov, Vôľou Božou tisíckrát viac než svojich pokrvných bratov.

Lebo váš Otec Nebeský je Ľúbosť!

Lebo vaša Mať Zem je Ľúbosť!

Lebo syn človeka je Ľúbosť!

A vďaka Ľúbosti, Nebeský Otec, Mať-Zem i Syn Človeka sú jednotní. Lebo duch Syna Človeka pochádza z Ducha Otca Nebeského a Tela Matky-Zeme. Preto buďte dokonalí, ako Duch Otca Nebeského a Telo Matky-Zeme.

Ľúbte Otca vášho Nebeského, ako On ľúbi vášho Ducha. Ľúbte takisto vašu Mať-Zem, ako ona ľúbi vaše telo. Ľúbte ozajstných bratov vašich, ako váš Otec Nebeský i vaša Mať-Zem ľúbia ich. A vtedy váš Otec Nebeský dá vám Svojho Svätého Ducha a vaša Mať-Zem – svoje Sväté Telo. A vtedy synovia človeka, ako ozajstní bratia, budú ľúbiť jeden druhého takou Ľúbosťou, akú im daruje ich Otec Nebeský a Mať-Zem: a vtedy oni začnú byť jeden pre druhého ozajstnými utešiteľmi. A len vtedy zmiznú všetky biedy a všetok smútok, a začne na Zemi panovať ľúbosť a radosť. A vtedy začne byť Zem podobná Nebesiam a príde Kráľovstvo Božie. A Syn Človeka príde vo všetkej Sláve Svojej, aby si osvojil Svoje dedičstvo – Kráľovstvo Božie.

Lebo Synovia Človeka žijú v Otcovi Nebeskom i Matke-Zemi, a Nebeský Otec i Mať-Zem žijú v nich.

A vtedy spolu s Kráľovstvom Božím príde koniec časom. Lebo Ľúbosť Otca Nebeského dá všetkým večný život v Kráľovstve Božom, lebo Ľúbosť je večná. Ľúbosť je silnejšia než smrť.»

A ďalej cirkvou utajená Dobrá zvesť Ježiša Krista opakuje v trocha inej podobe apoštolom Pavlom vysvetlené napomenutie o Ľúbosti (Prvý list Korinťanom, kap. 13):

«A hoci hovorím jazykom ľudí a anjelov, ak niet u mňa Ľúbosti, tak sa podobám zvuku, vydávanému kovom zvonov alebo rinčiacich činelov. A hoci predpovedám budúcnosť a poznám všetky tajomstvá i všetku múdrosť, mám silnú vieru, podobnú búrke, dvíhajúcej hory, ak niet Ľúbosti u mňa - som nikto.

A dokonca, aj ak rozdám všetko moje bohatstvo biednym, aby som ich nak

ŕ

mil, a dám svetlo, ktoré som dostal od Otca Môjho, ak niet Ľúbosti vo mne, nebudem mať ani dobro, ani múdrosť.

Ľúbosť je trpezlivá, Ľúbosť je nežná, Ľúbosť nie je závistlivá. Ona nerobí zlo, neraduje sa nespravodlivosti, ale svoju radosť nachádza v spravodlivosti.

Ľúbosť vysvetľuje všetko, verí všetkému, Ľúbosť má vždy nádej, Ľúbosť prekoná všetko, nikdy neustávajúc: čo sa týka jazykov — ony zmiznú, čo sa týka poznania — ono bude prekonané.

A teraz disponujeme len kúskami omylov a pravdy, no príde plnosť dokonalosti a všetko neúplné sa zotrie[40].

Keď dieťa bolo dieťaťom, rozprávalo ako dieťa, no keď dospeje, rozlúči sa so svojimi detskými pohľadmi.

Tak veru, teraz všetko vidíme cez temné sklo a pomocou pochybných právd. Naše poznanie je dnes nesúvislé, ale keď predstúpime pred Tvár Božiu, nebudeme vedieť viac útržkovite, ale spoznáme všetko, poznajúc Jeho učenie. A teraz existuje Viera, Nádej, Ľúbosť, no najväčšou z nich troch je Ľúbosť.

A teraz vďaka prítomnosti Ducha Svätého nášho Nebeského Otca, hovorím s vami jazykom Života Boha Živého. A niet uprostred vás ešte nikoho, kto by dokázal pochopiť všetko, čo vám hovorím. A tí, ktorí vám vysvetľujú písma, hovoria s vami m

ŕ

tvym jazykom ľudí, hľadajúcich pomocou ľudí svoje choré a smrteľné telá.»

Pre úplnosť dojmu z povedaného, je treba sa zastaviť a prečítať si kap. 13 Prvého listu apoštola Pavla Korinťanom. Hlavný rozdiel medzi kánonom a apokryfom je v tom, že apokryf zakončuje vysvetlenie o Ľúbosti slovami, ktoré neboli vpustené do kánonu Nového Zákona: «A tí, ktorí vám vysvetľujú Písma, hovoria s vami m

ŕ

tvym jazykom ľudí, hľadajúcich pomocou ľudí svoje choré a smrteľné telá», k čomu zostáva dodať: a zdierajú ľudí pre svoj osoh, pretože niet v nich Ducha Svätého, oživujúceho, a oni sú len paraziti, skrývajúci sa za cirkevné rituály a vyhýbajúci sa reálnemu budovaniu Kráľovstva Božieho na Zemi podľa Zámeru Božieho. A hoci to posledné sa netýka každého kňaza, no spravodlivo karhá všetkých súčasných hierarchov, kompletne prázdnosvätých (jaloví „svätci“*).

Okrem toho, apokryf odporúča:

«Stravujte sa všetkým tým, čo sa nachádza na stole Božom: plodmi stromov, zrnami a užitočnými trávami, mliekom zvierat, včelím medom. Všetko ostatné jedlo je dielom rúk Satana, vedie k hriechu, chorobe, smrti (...) Lebo pravdivo vám hovorím: blažení tí, ktorí jedia jedlo len zo stola Hospodinovho a vyhýbajú sa všetkým ohavnostiam Satana».

Je to prísnejšie, ale blahodarné ohraničenie potravy, než staro- a novozákonné, a taktiež aj koránické: v nich je zakázané zabíjanie drobných zvierat na potravu, čo je mravnou a etickou osnovou civilizácie iného typu.

V aktuálnom súbore tohto apokryfného Evanjelia sme použili pravopis, odlišný od tradičného cirkevného. V hovorovej reči niet veľkých a malých zvukov (tak, ako veľkých a malých písmen v texte). Nový zákon, aj v jeho kánonickej podobe, nikde nedosvedčuje, že by sa Ježiš povyšoval nad svojimi súčasníkmi podľa tela, preto osobné zámeno «Ja», zvyčajne zadávané veľkými písmenami, je v textovom podaní slov Krista nami zadané malými písmenami. Slová «Syn Človeka» (v našom chápaní kontextu), hoc aj majú v sebe odtlačok svetonázoru patriarchátu, ale vzťahujú sa na všetkých ľudí bez výnimky, a nie výlučne na Krista, preto sú tiež zadávané malými písmenami, bez zvýraznenia ich začiatku veľkým písmenom.

Z porovnania týchto fragmentov apokryfnej Dobrej zvesti Krista so skôr uvedenými úryvkami Dobrej zvesti Krista z kánonických Evanjelií je jasné, že zvestujú o jednom a tom istom, aj obsahovo sú jedno a to isté, ale utajenú Dobrú zvesť Krista v apokryfnom texte Jána netreba skladať z roztrúsených fragmentov: táto je celistvá; je iná – nie novozákonná – Ján svedomite zapísal všetko, čo pochopil, na rozdiel od kanonizátorov Nového Zákona, ktorí zlomyseľne odstránili z kánonu všetko, čo usvedčovalo ich a ich pánov. 13. kapitola Prvého listu Pavla Korinťanom reprodukuje zmyslom svojho textu veľmi blízko (aj po mnohonásobných prekladoch) jeden z odsekov apokryfného Evanjelia Krista, čo taktiež významne svedčí o pravosti (originalite) apokryfu a jeho zlomyseľného zámerného odstránenia z kánonu.

No z porovnania apokryfného Evanjelia Krista  s Nicejským symbolom viery je takisto jasné, že v každom z nich je vyjadrená svoja vlastná špecifická zameranosť učenia, viery, života. Apokryfné Evanjelium Sveta Ježiša Krista objasňuje slová apoštola Pavla:«... naša spôsobilosť je od Boha. On nám dal spôsobilosť byť služobníkmi Nového Zákona, nie písmen, ale Ducha, pretože písmeno zabíja, ale Duch oživuje.» — Druhý list Korinťanom, 3:5, 6. A cirkev sama seba usvedčuje z vopred premyslenej cenzúry a odstránenia Dobrej zvesti Krista celému Svetu z kánonu jej Písma aj tým, že vo veršoch kapitoly 3:5, 6, Druhého listu Korinťanom píše «duch», začínajúc slovo malým písmenom[41], hoci Pavol jasne nástojil na Duchu Svätom, oživujúcom, označenom v liste veľkými počiatočnými písmenami.