Изменить стиль страницы

·      to, čo je dôležité pre prežívanie (no nie pre život v hojnosti[63]),

·      a to, čím možno pohrdnúť, ignorovať to,

- tým samým určiac aj obsah dianetiky podľa Hubbarda.

A v závislosti od toho, čo sa považuje za pravdivé: «Prežívaj!» alebo «Žite!», dostávame obsahovo také alebo onaké Učenie o duševnom zdraví človeka a spoločnosti, i o spôsoboch jeho získania a udržiavania jak počas života jedinca, tak aj v nadväznosti pokolení v spoločnosti. «Prežívanie» v dianetike – to je termín, definujúci jediný cieľ existencie jedinca. Ale v Objektívnej realite sa nevyhnutnosť prežívania objavuje u niekoho iba vtedy, keď sa odkloní od cesty normálneho toku Života, následkom čoho je nútený nejakým spôsobom prekonávať Božie dopustenie voči nemu.

Vychádzame z toho, že normálne nie je «Prežívaj!», ale «Žite!». Nevyhnutnosť «prežívania» a «Prežívaj!» pri takomto pohľade je havarijný režim existencie, v dôsledku porušenia prikázania «Žite!».

Teraz sa pozrieme na obsah dianetiky podľa Hubbarda. Predovšetkým sa treba oboznámiť s jej špecifickou terminológiou a zmyslovým obsahom týchto termínov. Musíme chápať, že terminologické novotvary dianetiky nie sú samoúčelné, ale sú prostriedkom pre označenie jedným slovom tých javov, na opísanie ktorých by bolo potrebné bez zavedenia špeciálnych termínov mnoho slov, čo by sťažovalo výklad. Keďže v definícii jedného termínu sú prítomné aj iné nové termíny, je potrebné sa oboznámiť s celým základným súborom terminologických novotvarov dianetiky naraz. Následne bude každý z termínov pochopený.

«V Dianetike sa človek v jeho optimálnom stave nazýva klír. V knihe sa s týmto slovom budeme stretávať často, jak vo forme podstatného mena, tak aj slovesa («klírovať»).» - „Dianetika“, str. 13.

Je tam daná poznámka, ktorá ešte raz objasňuje termín «klír»:

«Klír: to je človek bez aberácií. Je racionálny, pretože nachádza najlepšie možné riešenia, opierajúc sa o údaje, ktoré má k dispozícii a na vlastný uhol pohľadu. Klír nemá ingramy [z angl. „engrams“*], ktoré by mohli byť opakovane stimulované a narušovali by správnosť jeho riešení, vnášajúc do nich skrytú a nepravdivú informáciu. Stav klír je cieľom Dianetickej terapie. Trpezlivosť a trocha učenia pomôžu tento cieľ dosiahnuť. Termín má pôvod v anglickom slove «clear», čo znamená «jasný», «čistý».»

Inými slovami, «klír» je z pohľadu dianetiky normou psychického zdravia človeka, pri dosiahnutí ktorého sa realizuje najlepšie riadenie jak fyziológiou organizmu, tak aj okolnosťami, tvorenými človekom-klírom v spoločenskom živote. Pritom «klír» je norma, definovaná nie podľa priemerných štatistických údajov odhalených v sociologických prieskumoch, ale podľa objektívnych ukazovateľov konkrétnej osoby:

«Normálny – psychologický termín označujúci normálneho jedinca, tzv. priemerného človeka. Intelektuálna úroveň a správanie „normálneho“ človeka je priemerom správania všetkého obyvateľstva. V takomto „normálnom“ ale nie je nič dobré, pretože je silne aberovaný.» - poznámka spravená L.R. Hubbardom, „Dianetika“, str. 201.

«Akýkoľvek človek môže byť klírom, ak nestratil časť mozgu následkom operácie[64] alebo nešťastnej náhody, alebo sa nenarodil s vážnym defektom nervového systému.» - „Dianetika“, str. 24.

«Aberácia (biol.): 1) v morfológii[65] a fyziológii predstavuje každý odklon v stavbe a funkciách od typického obrazu; zvyčajne sa používa pri označení individuálnych odchýlok od normy.» - „Veľká Sovietska Encyklopédia“, tretie vydanie (v ďalšom texte pri odkazoch na ňu «VSE»), zv.1, str. 20.

Nielen v biológii, ale aj v mnohých iných oblastiach poznania sa termín «aberácia» používa v zmysle odklonu od normy, a takisto pre označenie reálnych odchýlok od teoretického alebo predpokladaného výsledku pri realizácii nejakej teoreticky podloženej činnosti v praxi a pod.

V kontexte dianetiky je «aberácia» odklonom psychickej činnosti jedinca od jej najlepšieho možného režimu. Aberácia sa v živote prejavuje vo forme psychických chorôb, psychosomatických[66] chorôb, a tiež ako pokles možností intelektu človeka. Aberácie následne vyúsťujú do chybovosti v ľudskom správaní, presnejšie, do štatistiky chýb — vykonaných v rôznych životných situáciách, následkom čoho utrpí škodu aj aberovaný, aj jeho okolie. Všetko to vytvára nepríjemnosti – ako minimum, a ako maximum – je nebezpečím pre okolie.

Celý život človeka sa v dianetike skúma ako súhrn «dynamík». Ak máme byť textovo presní, tak «Prežívanie, prijaté za jediný cieľ sa rozdeľuje na štyri dynamiky.» — «Fundamentálne axiómy Dianetiky», umiestnené na prednej predsádke knihy.

Termín «dynamika» má nasledujúci význam:

«Dynamika: snaha k životu, energickosť a vytrvalosť v prežívaní.» - „Dianetika“, Slovník, str. 516.

Inými slovami, všetky dynamiky sa v dianetike vzťahujú k vedomému kladeniu cieľov a k vedomej činnosti zameranej na realizáciu zvolených cieľov. Dianetika vyčleňuje štyri dynamiky („Dianetika“, str. 43). Ale aby sme sa v ďalšom texte nevracali k ich vymenovávaniu, obrátime sa rovno na scientológiu, v ktorej počet vyčlenených, rozlišovaných dynamík je rozšírený na osem. Prvé štyri dynamiky dianetiky a scientológie sú zhodné.

«Prvá dynamika - to je snaha jednotlivca existovať v úlohe seba samého (...)

Druhá dynamika – to je snaha existovať pomocou sexuálnej činnosti. Táto dynamika sa v skutočnosti skladá z dvoch častí. Druhá dynamika – to je a) samotný pohlavný akt a b) rodina, vrátane výchovy detí. Túto dynamiku možno nazvať dynamikou sexu.[67]

Tretia dynamika – to je snaha existovať v skupinách jedincov. (...) Túto dynamiku možno nazvať dynamika skupiny.

Štvrtá dynamika – to je snaha existovať v kvalite ľudstva (ľudstvo ako také)*. (...)

Piata dynamika – to je snaha o to, aby existoval živočíšny svet. (...) Túto dynamiku možno nazvať dynamikou živej prírody.

Šiesta dynamika – to je snaha o existenciu v kvalite fyzického vesmíru. (...)

Siedma dynamika – to je snaha o existenciu duchovných bytostí (ducha) alebo snaha existovať ako duchovná bytosť (duch). (...)

Ôsma dynamika – to je snaha existovať v úlohe nekonečnosti. Nazývajú to tiež Najvyššou Bytosťou. Je treba dodať, že veda Scientológia nezasahuje do dynamiky Najvyššej Bytosti. Táto dynamika sa volá ôsmou preto, lebo číslica 8 – to je vertikálne postavený symbol nekonečnosti[68]. Táto dynamika sa môže nazývať dynamikou nekonečnosti alebo Boha.» - „Scientológia“, str. 42, 43 v úryvkoch; tu aj ďalej pri odkazoch na „Scientológiu“ sa opierame o vydanie L.R. Hubbard „Scientológia. Základy mysle“, vydanie „New Age“, Moskva, rok 1998.

Nakoľko každý jedinec prejavuje v živote vo vzťahu ku každej z dynamík rôznu aktívnosť, tak súbor dynamík, charakteristický pre jedinca sa nazýva spektrom. Aberácie – to sú poruchy prirodzených, normálnych životných «dynamík».

Dianetika tvrdí, že po dianetickej terapii, nazývanej «klírovanie», aberácie miznú a spolu s nimi miznú neurózy, psychické choroby (vrátane ťažkých foriem schizofrénie), psychosomatické choroby; zvyšujú sa možnosti intelektu človeka[69], následkom čoho ten robí menšie množstvo chýb jak v osobnom živote, tak aj v profesionálnej činnosti. A ak aj človek v minulosti utrpel ťažkú ujmu na zdraví (v dôsledku tráum alebo chirurgického zásahu), následkom ktorého sa nemôže stať klírom, tak aj v takomto prípade dianetická terapia umožňuje zlepšiť jeho celkový stav.