Principiálny rozdiel v našich spoločensko-historických podmienkach medzi živelne sformovanou organizáciou psychiky (vlastnou väčšine) a cielene vytvorenou organizáciou psychiky (vlastnou určitej menšine) spočíva v tom, že v živelne sformovanej psychike sa nachádza veľká miera neusporiadanej informácie ako aj informácie, ku ktorej je vedomý rozumový prístup zablokovaný, ktorá ale nejakým spôsobom vplýva na správanie jedinca.

Pod «neusporiadanosťou informácie v psychike», v našom chápaní tohto termínu, máme na mysli to, že informácie nie sú rozdelené: podľa kategórií «lživo», «pravdivo», «stupeň hodnovernosti neznámy», «Dobro», «Zlo», «neurčené»; podľa hierarchicky usporiadaných významových kategórií (vyššie uvedené priority zovšeobecnených prostriedkov riadenia) a pod. Vo výsledku toho, tak v živelne sformovanej psychike sa objektívne nedôveryhodná informácia nachádza v základoch informačného zabezpečenia správania jedinca spolu s informáciou objektívne dôveryhodnou. Okrem toho v nej často ani nedochádza k uvedomeniu si rozdielov medzi inštinktívne podmienenými automatizmami správania (pudmi), sociálne podmienenými automatizmami správania (zvykmi, obyčajami), intuitívnymi osvieteniami a správaním sa na základe racionálnej rozumovej činnosti. Vedie to k chybnému (neadekvátnemu) správaniu, ak sa inštinktívne a sociálne automatizmy správania (vykonávané automaticky a mimovoľne v situáciách-spúšťačoch) zákerne aktivujú zvonka, alebo keď situácia objektívne vyžaduje pružnejšiu reakciu, než akú zabezpečujú bezmyšlienkovito vykonávané inštinktívne, sociálne a osobnostné automatizmy.

Cielene vytvárané kultúry osobnostnej psychickej činnosti obyčajne venujú pozornosť tejto problematike a vytvárajú duchovné praktiky — individuálne, dialógové (pre dvoch), kolektívne — umožňujúce prejsť od živelne sformovanej organizácie psychiky k normálnej organizácii psychiky (normálnej z ich pohľadu).

V závislosti od toho, nakoľko sa im podarí odstrániť chyby a skazenosť[55], vlastné živelne sformovanej psychike jedinca v prevládajúcej kultúre spoločnosti, väčšina ich nositeľov získava určitú prevahu voči zvyšku spoločnosti. Treba to ale chápať v štatistickom zmysle, t.j. aj uprostred nositeľov živelne sformovanej organizácie psychiky môžu byť jedinci, ktorých osobná psychická kultúra je dokonalejšia, než cielene vytvorené kultúry osobnostnej psychickej činnosti.

Pri takomto pohľade dianetika a scientológia, vyvinuté L.R Hubbardom a jeho stúpencami, sú jednou z množstva cielene vytvorených kultúr osobnostnej psychickej činnosti známych v dejinách[56]. To jest dianetika nie je unikátnym javom v živote ľudstva, ale má svoju osobitosť v rámci sformovanej množiny cielene vytvorených duchovných kultúr.

V súčasnosti sa z celej množiny historicky známych, cielene vytvorených kultúr osobnej duchovnosti najaktívnejšie (vďaka úsiliu scientologickej cirkvi) rozširuje práve dianetika: predaných bolo viac ako 17 miliónov exemplárov knihy „Dianetika“, preloženej do 21 jazykov; celková publikácia viac ako 800 prác L.R. Hubbarda bola vyše 100 miliónov exemplárov v 31 jazykoch[57]. Preto, ak niekto pochopil všetko vyššie uvedené ako výzvu pokorne sa skloniť pred dianetikou a okamžite sa obrátiť o pomoc na najbližšie scientologické centrum[58], aby sa stal «klírom» (z anglického «clear» - čistý, jasný, zrozumiteľný), i keď má na to právo, tak on, ako nositeľ živelne a bez cieľa[59] sformovanej osobnostnej psychickej kultúry, pochopil všetko povedané nesprávne.

Nakoľko obyvateľstvo, následkom aktivity scientologickej cirkvi, stojí pred umelo obmedzeným výberom alternatívy k živelne v ňom sformovanej kultúry osobnostnej psychickej činnosti, tak predtým, než sa z vlastnej (či???) iniciatívy obráti na dianetickú prax, mal by odhaliť príčiny a ciele, pre ktoré je obyvateľstvo postrkované k výberu práve dianetiky ako prednostnej alternatívy k panujúcej v ňom živelnej duchovnosti.

Len pri vedomom súhlase s týmito cieľmi a metódami ich dosiahnutia možno sa obrátiť na dianetiku, ako ostatne, aj na iné alternatívy k živelne sformovanej osobnostnej duchovnosti. Okrem toho, dianetika podľa Hubbarda ako taká, nezávisle od charakteru činnosti scientologickej cirkvi, obsahuje určité nedostatky, čo vylučuje možnosť riešenia všetkých problémov s jej pomocou, a niektoré problémy je (možno) schopná aj prehĺbiť.

6. Dianetika podľa Hubbarda

Túto kapitolu nepovažujte za jednu z príručiek dianetiky, tým skôr, že riešime úplne iné úlohy. Dotkneme sa iba niektorých, z nášho pohľadu, najvýznamnejších tvrdení L.R. Hubbarda, ním vyslovených v knihe „Dianetika. Moderná veda duševného zdravia“. Jej prvé vydanie uzrelo svetlo sveta 9. mája 1950 v USA. Kniha sa okamžite stala bestsellerom, následkom čoho bola vydaná (a nie raz) v mnohých krajinách sveta.

Avšak, prv než sa pozrieme na dianetiku podľa Hubbarda, treba sa oboznámiť s pohľadom na svet, ktorý sa v nej prejavil. L.R. Hubbard píše:

«Ľudstvo sa vždy snažilo nájsť cieľ života, najjednoduchší spoločný menovateľ všetkej svojej činnosti, dynamický princíp existencie. Ak by bol odhalený, tak by sa objavili odpovede na mnohé iné otázky. Napríklad, bol by objasnený fenomén ľudského správania, a to by viedlo k vyriešeniu základných problémov ľudstva; a to najhlavnejšie – tieto odpovede by sa stali skutočnou pomocou pri riešení konkrétnych životných úloh.

Predstavte si, že všetky vedomosti ľudstva sú rozdelené demarkačnou líniou. Všetko, čo sa nachádza za ňou, nie je až tak potrebné pre riešenie problémov aberácií[60], celkových nedostatkov človeka a nie je ani presne známe. Táto sféra myslenia by do seba zahrnula také oblasti, ako metafyzika[61] a mysticizmus[62]. Pred demarkačnou líniou by sa umiestnil ohraničený, hranice majúci vesmír, už preskúmaný alebo ešte neznámy, v ktorom je možné všetko pocítiť, prežiť alebo zmerať. Už známu informáciu o tomto vesmíre možno klasifikovať ako vedeckú pravdu vtedy, keď bola zmyslovo vnímaná, prežitá alebo zmeraná. Všetky faktory, potrebné na vytvorenie vedy o rozume, boli nájdené práve v ohraničenom vesmíre, precítené, zmerané a prežité a stali sa vedeckou pravdou. Ohraničený vesmír obsahuje čas, priestor, energiu a život. Žiadne iné faktory pre našu rovnicu nepotrebujeme. Čas, priestor, energia a život majú jedného spoločného menovateľa. Analogicky si možno predstaviť, že čas, priestor, energia a život sa zrodili v jednom spoločnom bode, kde im bolo prikázané pokračovať vo svojej existencii do nejakých skoro nekonečných hraníc v budúcnosti. Bolo im povedané iba to, čo majú robiť. Jediným povelom, ktorému sa podriaďujú, sa stal rozkaz «Prežívaj!»

DYNAMICKÝ PRINCÍP

 EXISTENCIE — PREŽÍVANIE

Cieľ života je nekonečné prežívanie. Človek je jednou z foriem života. Vo všetkých svojich činnostiach a cieľoch sa podriaďuje jednému povelu: «Prežívaj!».» - „Dianetika“, str. 25, 26.

«Prežívaj!» sa kvalitatívne odlišuje od «Žite!». A nakoľko sám L.R. Hubbard v „Dianetike“ pojednával o hĺbkových informačných tokoch v psychike človeka, tak je treba si jasne uvedomiť, že hraničné zovšeobecnenie «Prežívaj!» nasmerované k individualizmu – to je svetonázorová osnova, ktorá rozdelila všetko na dve kategórie: