[120] V pozičných číselných sústavách, sa hodnota čísla vyjadruje nie len samotnými číslicami, ale aj pozíciou každej číslice v sekvencií čísel. História si ale pamätá aj používanie iných číselných sústav, ktoré možno nazvať «naturálnymi», pretože tieto v zástupe čísel nevykazujú žiadnu periodicitu, ako to je v dvojkovej, desiatkovej a iných pozičných sústavách, ktoré používali a používajú ľudia v rôznych časoch a na rôzne ciele.
V pozičných sústavách je možná násobilka, a delenie sa tiež vykonáva ľahko a jednoducho; ľahko a jednoducho sa vykonáva porovnanie veľkosti ľubovoľných čísel a zlomkov. V «priamych», «neusporiadaných» číselných sústavách, ku ktorým patria aj «rímske číslice/písmená» žiadna periodická tabuľka násobenia (násobilka) nie je (tabuľka násobenia sa stáva nekonečnou, podobnou číselnému zoznamu), následkom čoho zvyčajná operácia násobenia sa nutne mení na mnohonásobné sčítanie; delenie ako také neexistuje, prípadne je veľmi problematické, keďže zlomky sú len typu IV/X, XII/V; porovnávanie jednoduchých zlomkov — na osnove ich prevedenia na spoločný menovateľ. V krátkosti: to nie je aritmetika, ale mučenie.
[121] «Prítomnosť je následkom minulosti, a preto neustále obracaj svoj pohľad vzad, čím sa uchrániš od významných chýb», — K.Prutkov. Aj budúcnosť je následkom minulosti a prítomnosti, no prítomnosť, — prítomná chvíľa, — je jediným okamihom v ktorom možno urobiť niečo také, čo k ľubovoľnej minulosti doplní voľačo, čo privedie k životu želanú budúcnosť. Ak v prítomnosti nerobíme nič, riskujeme, že sa ocitneme v takej budúcnosti, ktorá sa k nám valí «sama», buď automaticky alebo na podnet (nami neželanej) cudzej vôle.
[122] V materiáloch Koncepcie spoločenskej bezpečnosti je Dostatočne všeobecná teória riadenia prezentovaná v knihách: „Voda mŕtva“ a „Dostatočne všeobecná teória riadenia“ (Osnovné materiály učebného kurzu „procesy riadenia“ — fakulty aplikovanej matematiky Petrohradskej štátnej univerzity (1997 - 2003)). Prednášanie tohto kurzu začalo v r. 1997 na Petrohradskej univerzite z iniciatívy čestného člena Akadémie Vied ZSSR V.I.Zubova (1930-2000).
[123] Treba tiež vedieť, že slová tohto aforizmu znamenajú: riadiť možno iba to, čo je riadiť objektívne možné.
[124] V zmysle určitosti jeho územia, obyvateľstva, štátnych inštitútov.
[125] Trochu zabiehajúc dopredu, rovno vyjasníme, že globálna politika vo svojej podstate nie je rozdávaním priamych pokynov hlavám štátov, tak ako hlavy štátov dávajú svoje príkazy hlavám regionálnych administrácií, ale prevažne je nenúteným riadením spektra dlhodobých tendencií, ktoré sa nakoniec aj sami realizujú (v automatickom režime), čo v mnohých prípadoch vylučuje zhodu aktuálnej politiky s už sformovanými tendenciami. Pri formovaní globálnej politiky, samozrejme, možno Zem prirovnať k „Veľkej Šachovnici“, ako to urobil Z.Brzezinski v rovnomennej knihe („Veľká šachovnica. Nadvláda Ameriky a jej geostrategické imperatívy“. — M.: Medzinárodné vzťahy. 1998. Originálny názov: Brzezinski Z. «The Grand Chessboard. American Primacy and Its Geostrategic Imperatives». Basic Books.), avšak na túto „šachovnicu“ bude treba umiestniť všetky krajiny, vrátane svojej vlastnej.
[126] Ako to môže prebiehať v praxi, si možno prečítať bez vysokej politologickej grafománie v románe poľského spisovateľa Boleslawa Prusa „Faraón“ (vyšiel v roku 1895), v Rusku opakovane vydávaný po r.1991 (v materiáloch KSB je naň recenzia — súbor 960828rc-О_романе_Болеслава_Пруса-Фараон.doc v informačnej báze VP ZSSR).
[127] «Zákon a proroci» v dobe Krista bolo tým, čo je dnes známe pod názvom „Starý zákon“.
[128] Podľa slov M.E.Saltykova-Ščedrina, «bežný človiečik sa nebojí ani vnútornej politiky, jednoducho preto, lebo jej nerozumie. Nech ho budeš ako presviedčať, stále si bude myslieť, že to nebola „vnútorná politika“, ale božie dopustenie ako mor, hlad, záplavy. Rozdiel je len v tom, že tentoraz je stelesnením tohto dopustenia pompadúr (administrátor-úradník — naše spresnenie v citáte). Je teda potrebné aby rozumel (bežný človek — naše spresnenie v citáte) čo znamená vnútorná politika? — v tomto prípade môžu byť názory rozdielne; no ja sám za seba poviem priamo: dajte si pozor, páni! Pretože až bežný človiečik pochopí čo znamená vnútorná politika, — ni-ni, c’est fini! (je koniec)» — “Pompadúry a pompadúrky“. No a to isté možno povedať dnes aj o chápaní ľuďmi globálnej politiky.
M.E.Saltykov-Ščedrin odhalil tiež hanebnú podstatu biblickej doktríny. Opísal ju v „Rozprávke o snaživom nadriadenom“, ktorý si v snahe definitívne vypiecť s ľuďmi a ožobráčiť Vlasť, prizval židov ako poradcov. Keď mu títo predložili svoj koncept, tak snaživý nadriadený vyjadril ochotu ho vyplniť. Túto rozprávku vylúčili z väčšiny sovietskych vydaní, pretože v nej sa v podstate opisuje tá istá doktrína, ako aj v Biblii, ako aj v „Protokoloch sionských mudrcov“, i keď M.E.Saltykov-Ščedrin nemal možnosť si Protokoly prečítať, lebo zomrel skorej, než sa objavili. Okrem toho, keďže M.E.Saltykov-Ščedrin nebol spútaný slobodomurárskou rádovou disciplínou, a s leptavým sarkazmom pristupoval aj k tomuto božiemu dopusteniu, ako aj k národným samoľúbym „elitám“ s ich úradníkmi a prisluhovačmi, tak si ústami snaživého nadriadeného v rozprávke — akoby náhodou — mýli a zamieňa slová «jevrejci (židia)» a «lotri» počas celého rozprávania, pretože nevidí medzi nimi rozdiel. „Rozprávku o snaživom nadriadenom“ sme zaradili do Prílohy 1.
[129] Druhým aspektom «antisemitizmu» sú obvinenia (v spoločnosti zachvátenej pseudohumanizmom) židmi a prožidovsky naladených subjektov z «antisemitizmu» tých, ktorí sú nežiaduci pre samotných židov. Táto skutočnosť dala základ pre vznik definície termínu «antisemita»: “Antisemita — to nie je ten, kto nemá rád židov, ale ten, koho nenávidia samotní židia”.
[130] Ako rozpráva Starý Zákon, obrezanie sa vykonávalo kamennými nožmi. Exodus, kap. 4: «25. Vtedy Sefora vzala kamenný nôž, obrezala predkožku svojho syna a hodiac ju k jeho nohám povedala: si mi ženíchom krvi».
[131] Rovnako aj krstenie Rusi v r. 988 bolo svetonázorovým víťazstvom agresorov nad Rusj-ou, a hierarchia s rehoľníctvom „ruskej“ „pravoslávnej“ Cirkvi sa stala duchovnou políciou, založenou kolonizátormi na základe kádrovej bázy domorodcov, s výnimkou tých čo ostali verní pôvodnej viere „jazyčestvu“ (no oni mali svoje vlastné problémy, ktoré im neumožnili zvíťaziť na agresormi v r. 988, ani sa oslobodiť spod ich moci dodnes). V tejto úlohe policajtov, slúžiacich okupantom, zotrváva RPC doteraz.
[132] A zároveň by vysvetlil: Prečo hitlerizmus, usilujúci sa v globálnej politike o rovnaké ciele, ktorý si za «rasu pánov» zvolil Nemcov, je zlom, zatiaľ čo Biblia, ktorej páni si zvolili za «rasu pánov» židov, je dobrom? Nie sú to dvojité morálne štandardy?
[133] O dejinách Ruska v biblickej globálnej politike konca 19. a začiatku 20.storočia, vrátane otázky vzniku japonsko-ruskej vojny a prvej svetovej vojny (ako prostriedkov na podkopanie a zvrhnutie historicky sa rozvíjajúcej svojbytnej štátnosti), nájdete viac v materiáloch Koncepcie spoločenskej bezpečnosti v knihe „Rozhermetizácia“ (kapitola 1 a 5, paragraf 8).