Tento druh automatizmov správania si deti osvojujú veľmi ľahko, a potom keď dospejú, vykoreniť neresť osvojenú v detstve (o to viac v rannom) – jáj, ako len ťažko...

[42] Pri existencií takýchto bariér a konfliktov sa pamäť (určité jej fragmenty) stáva nedostupnou, prudko sa znižuje výkon a efektivita intelektu, prúd stresových situácií sa nekončí a má tendenciu rásť.

[43] Napríklad meningitída (zápal mozgových blán) dokáže za dva týždne zmeniť hravo sa učiaceho jednotkára na nenapraviteľného štvorkára. Týka sa to aj podaktorých ťažkých zranení.

[44] Ako sme sa už zmieňovali, v učebniciach fyziky, biológie, histórie, občianskej výchovy je pomerne veľa nezmyslov, o čom budeme ešte hovoriť...

[45] Súdiac podľa všetkého, do tejto skupiny patrili aj M.S.Gorbačov, E.T.Gajdar.

[46] V dôsledku čoho postavenie a perspektívy mnohých štvorkárov, ktorých tvorivý potenciál škola neutlmila, sa v živote javia byť na tom lepšie, ako jednotkári: bývalí štvorkári v dospelosti nemusia osievať a filtrovať «TeraBajty» nezmyslov, ktoré škola vložila do psychiky jednotkárov, spoločne s viac či menej adekvátnymi pre život vedomosťami.

Získanie vyššieho vzdelania a tiež akademických titulov a hodností tento efekt väčšinou len prehlbuje, čo bude ukázané neskôr v 7.kapitole.

[47] Za tým účelom treba zlikvidovať úroky z pôžičiek v kreditnom systéme, skrotiť špekulácie na burzách a zachovať v nich spoločensky užitočnú komutačno-koordinačnú funkciu. Opodstatnenie adekvátnosti týchto doporučení je viac opísané v materiáloch KSB, pozri práce VP ZSSR: „Voda Mŕtva“, „Krátky kurz...“, “«Prietrž» ekonomiky treba «vyrezať»”, “Ford a Stalin: O tom, ako žiť ľudsky”.

[48] Zdôvodnenie adekvátnosti týchto doporučení v materiáloch KSB, pozri prácu VP ZSSR “Spoločnosť: štátnosť a rodina”.

[49] Téma navedenia poriadku v televíznom vysielaní je serióznejšie preskúmaná v materiáloch KSB v analytickom zborníku VP ZSSR „O vykorenení globálnej hrozby «medzinárodného terorizmu»“, vydanom (1. vydanie v r. 2005) pod záštitou «Akadémie riadenia globálnych a regionálnych procesov sociálneho a ekonomického rozvoja».

[50] Ďalší text tejto kapitoly je fragmentom práce VP ZSSR „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“, kapitola 7.2 „životný algoritmus sformovania osobnosti“ s určitými zmenami  a skráteniami.

[51] Vek osvojenia si zmysluplnej artikulovanej reči.

[52] O tom, že mŕtvi sú určitým spôsobom živí, hoc aj nedostupní pre komunikáciu s nimi, väčšina detí nepochybuje, a tento fakt nasvedčuje tomu, že cítenie nesmrteľnosti duše človeka je genetickou informáciou, založenou Bohom. A z vedomia dieťaťa sa vyháňa až v neskoršom veku pod vplyvom kultúry, v ktorej prevláda «Ja-centrické» vnímanie a chápanie sveta: Ja som tu a teraz. Ale drobec určitým spôsobom vie a cíti, že: «23.Boh stvoril človeka nie aby sa na prach zmenil, ale urobil ho obrazom Svojej večnosti; 24. No závisťou diabla prišla na tento svet smrť a zakúšajú ju (smrť) tí, čo zdieľajú jeho osud.» (Biblia, zahŕňajúca nekánonické knihy: Múdrosť Šalamúnova, kap.2).

«Ja-centrizmus» — vnímanie a chápanie sveta, v ktorých vlastné rozpoznané «Ja» danej osoby sa v algoritme jeho psychiky ukazuje byť «centrom súradníc» jeho vzťažnej sústavy.

Alternatívou k «Ja-centrizmu» je bohocentrické vnímanie a chápanie sveta, akceptujúce Boha ako Tvorcu a VšeDržiteľa [Tvorca a Držiteľ/Majiteľ všetkého čo je*], a tým pádom zaväzujúce človeka objaviť, vybrať si a zrealizovať svoju misiu v rámci božieho Zámeru.

[53] Známe «klasické» odpovede: našiel som ťa v kapuste; kúpil v obchode; priniesol ťa bocian.

[54] Nehovoriac o tom, že dospelí už len pri pokusoch vysvetliť dieťaťu svoje vlastné chápanie týchto otázok a pri odpovedaní na jeho reakcie (deti ľahko vycítia slabé miesta v postojoch dospelých) môžu sami lepšie pochopiť mnohé veci v Živote, vrátane svojho osobného života. «Ústami batoliat rozpráva Pravda»… V každom prípade, ona hovorí ústami detí z veľkej časti tak, že nedáva dospelým hotové pravdivé odpovede a riešenia, ale zadáva im vhodné a kvalitné navádzajúce otázky, ktoré dospelých navigujú k pravdivému chápaniu Života. A v tomto je práve vyjadrená dialektickosť života vo vzťahu k dospelým, nakoľko jedna z definícií dialektiky znie: — je to metóda porozumenia Pravde cestou kladenia navádzajúcich otázok a nachádzania na ne odpovedí.

[K vnímaniu a chápaniu sveta: Informácia je objektívnou kategóriou existencie Vesmíru. Vnímanie sveta je v podstate informačným duplikátom toho čo prúdi do nás skrze naše zmysly (najmä zrak, v podobe obrazov). A chápanie sveta je možné len pomocou slov (termínov jazykového aparátu). Slová nie vždy sú vytvorené korektne a jednoznačne tak, že si ich každý zákonite spojí s rovnakým obrazom. To je aj zdrojom nedorozumení a subjektívnych omylov. Každopádne pojem, to je jednoznačná vzájomná zhoda slov daného jazyka a obrazov v psychike človeka. Takže:

—      Chápanie sveta — je celá množina pojmov a vzájomných väzieb medzi nimi, ktoré existujú v psychike človeka.

—      Vnímanie sveta — je celá množina obrazov, s ktorými sa spájajú pojmy tvoriace naše chápanie sveta.

Viac k téme bude v 9.kapitole aktuálneho zborníku, toto bol len fragment z materiálov M.Velička „Rozhovory o živote 4“. – dopl. prekl.]

[55] Autora týchto riadkov vo veku 5 rokov veľmi zaujala jedna z úradných učebníc Ministerstva dopravy a spojov ZSSR, v ktorom sa skúmala organizácia železničných ciest: inžiniersko-technická stránka cestného a staničného hospodárstva, lokomotívneho a vozňového parku, technická a organizačná stránka bezpečnosti premávky. V učebnici bolo pomerne veľa obrázkov a technických schém, objasňujúcich rôzne problémy zloženia a fungovania techniky, a tiež otázky ohľadne organizácie prepravy a bezpečnosti dopravy. Keďže ešte nevedel čítať, tak jeho záujem o neznáme obrázky uspokojovala mama, pre ktorú bola táto učebnica pred niekoľkými rokmi oporou pri jej práci. Mama si našla čas, aby porozprávala o tom, čo je nakreslené na obrázkoch a prečo sa na železnici niektoré veci robia práve tak, a nie inak.

A železnica to je sieť ciest,  s množstvom staníc, techniky a obslužným personálom. V dnešnej civilizácií je to jeden z najnázornejších príkladov «veľkých systémov», «zložitých systémov», vytvorených človekom; železnica v uvedenom zmysle je fakticky takmer — supersystémom, ak použijeme termín Dostatočne všeobecnej teórie riadenia. A na základe rozhovorov s mamou o obrázkoch z úradnej učebnice sa uňho v detstve vytvorila akási obrazná predstava o «veľkých systémoch», procesoch ktoré v nich prebiehajú, o ich riadení, súvislostiach medzi ich fragmentmi a procesmi v nich.

Takto po niekoľkých desaťročiach, opierajúc sa o systém vnútorných predstáv sformovaný v detstve, bolo oveľa ľahšie pochopiť Dostatočne všeobecnú teóriu riadenia, než v prípade, ak by ho od detského záujmu o úradnú knižku pre dospelých mama odohnala, povediac: «Si ešte moc malý. Keď vyrastieš a pôjdeš pracovať na železnicu, všetko sa tam dozvieš. A predtým než sa pôjdeme poprechádzať do parčíku: ty sa pekne pohraj v piesku s druhými deťmi a ja si zatiaľ prečítam knižku».