·         Aby v ňom kvantitatívne prevládal typ režimu psychiky biorobota autonómneho i biorobota diaľkovo ovládaného mimozmyslovými prostriedkami, v ktorom inštinkty sú potláčané kultúrou nastavenými programami správania sa. V celkovej štatistike to malo zabezpečiť prevahu väčšiny jednotlivcov-biorobotov nad jednotlivcami so zvieracím režimom psychiky v konfliktných procesoch s dostatočne dlhým časom trvania, v ktorom prevládajúce krátkodobé inštinktívne programy správania sa u zvieracieho stroja psychiky strácajú efektívnosť. Vo výsledku tak dosiahnutý úspech v tejto oblasti splodil presvedčenie o osobitej intelektuálnej a kultúrnej – nadľudskej – prevahe židov nad ostatnými.

·         Aby sa predstavitelia globálneho projektu a ich potomkovia mohli schovať v sociálnom prostredí tejto rasy „pánov“ po tom, čo sa projekt rozšíri v medzinárodnom rozsahu, a národy vychádzajúce z divokosti, v ktorých kvantitatívne prevláda zvierací typ režimu psychiky, sa ukážu byť manažérsky závislé od „pánov“ na základe vštepenej im biblickej kultúry. Možno, že bola aj nejakým spôsobom zabezpečená genetická nemiešateľnosť vlastníkov projektu s ich židovským zámotkom-biorobotom. V každom prípade noviny „Nový Petrohrad“, 06.02.97 v článku „Všetci rabíni majú jedného predka“ píšu nasledujúce:

«Skupina bádateľov z Izraela, Kanady, Anglicka a USA, realizujúc veľký výskum, opublikovala jeho výsledky v časopise „Nature“. Preskúmajúc dedičný materiál rabínov v občinách židov-aškenázi (centrálna a východná Európa), sefardov (južná Európa), sa utvrdili v tom, že všetci duchovní, dokonca aj z dávno rozdelených spoločenstiev, v skutočnosti pochádzajú od jedného predka po mužskej línií. Genetický rozdiel medzi duchovnými a ich ovečkami v miestnom spoločenstve je omnoho väčší, než rozdiel medzi rabínmi navzájom vzdialených diaspór».

V priebehu celej nasledovnej histórie museli skutoční páni židovstva neraz vyradiť množstvo jedincov, genealogických línií a takmer celé stáda biorobotov kvôli tomu, aby židovstvo stabilne vyhovovalo výlučne len dvom hore opísaným najhlavnejším takticko-technickým požiadavkám nástroja agresie.

Posledná z takéhoto rodu prebierok židov („zdivočených“-  z pohľadu ich pánov), niesla názov „holokaust“; spôsobená bola snahou množstva židov emancipovať sa v Európe v tých národoch, uprostred ktorých žili, asimilovať sa s nimi; čiže vedomou alebo podvedomou snahou stať sa rovnakými, ako všetci ostatní ľudia.

Vyjadrený názor o civilizátorskej misií a prostriedkoch jej uskutočnenia sa môže javiť mnohým ako nezmyselný, avšak, ak sa obrátime k publikáciám na tému záhad histórie, monografiám triedy „Celosvetová história“, školským a univerzitným učebniciam, napísaným bez rôznych „hlúpych vtipov“ na osnove interpretácie historických údajov a zachovaných kroník, tak môžeme uvidieť veľmi špecifické osobitosti tohto druhu publikácií.

·         Prakticky všetky mýty starovekých regionálnych civilizácií bez výnimky a tiež mnohých „necivilizovaných“ národov a plemien, hovoria o tom, že ich vznik bol podmienený prišelcami spoza mora (alebo z neba – z vesmíru), osvietencami, ktorí učili divochov, zberateľov a lovcov – poľnohospodárstvu, remeselníctvu, základom štátneho riadenia. Potom títo civilizátori buď zomreli, alebo boli zavraždení, prípadne opustili svojich zverencov; inokedy sa tohto odstraňovania príšelcov-civilizátorov zúčastňovali iní zlí „bohovia“, snažiaci sa tiež realizovať svoju civilizátorskú misiu, stanúc sa tak nástupcami „bohov“ ktorí ju začínali.

·         V priebehu celej histórie mnoho mysliteľov odhaľovalo globálne nadštátne riadenie na osnove všeobecne známych faktov, ktoré kultivovaný historický mýtus vysvetľuje ako neodôvodnené, navzájom nesúvisiace zvláštnosti, či zhody náhod, ktoré v žiadnom prípade nemajú vplyv na život obyvateľstva: «No veru hlúposť: Antarktída na mape 15. storočia, 300 rokov pred jej objavením F.F.Bellingshausenom a M.P.Lazarevom, čo ťa ale v 21.storočí  po tejto mape? – treba sa učiť, pracovať a ďalšie podobné veci, a nie zaoberať sa somarinami». Tento druh faktov – odhalení globálneho riadenia je zachytený aj v literatúre dnešnej civilizácie: od novozákonných správ o „kniežati tohto sveta“, ktorý prerozdeľuje moc nad krajinami, ponúkajúci ju tentoraz aj Kristovi[364]; až po moderné vedecké a podrobne zdokumentované monografie, ako sú napríklad kniha amerického politológa Anthony Ralph Epperson-a „Neviditeľná ruka: Úvod do konšpiračného pohľadu na Históriu“[365] alebo objavy Rerichovcov o stáročnej činnosti Svetovej vlády[366].

·         No kultivovaný historický mýtus takto odhalené globálne nadštátne riadenie (prejavujúce sa v podpore „elitárno“-nevoľníckych režimov) v uplynulých storočiach zakaždým pripisoval buď Bohu, alebo diablovi (pasovaného tvorcami mýtu do funkcie „kniežaťa tohto sveta“), a ostatné vysvetlenia nálepkoval ako schizofréniu. Pritom tvorcovia mýtu starostlivo vypúšťali z učebnej dejepisnej literatúry správy o takých faktoch ako napr. geografické mapy „Piri Reisa“, staroegyptské a ďalšie „historické anomálie“, a tiež informácie o činnosti rádov a iných systémov zasvätenia (najmä slobodomurárstva), realizujúcich nadštátne riadenie v súlade s ich koncepciou obnovenia Atlantídy. Najvýraznejším príkladom posledne spomínaného je Starý a Nový zákon v ich historicky sformovaných verziách (v minulosti povinné učenie pre všetkých), v ktorom „žrečestvo“ Egypta a členovia Sanhedrinu[367] sú predstavení ako samostatné osoby (slobodné vo svojom správaní, nijakým spôsobom nezviazané „na rukách a nohách“ disciplínou hierarchií systémov zasvätenia a rozdelenia právomoci), čo odporuje reálnej praxi u takéhoto typu štruktúr, zjavnej i dnes v činnosti cirkví a politických strán (napríklad KSSZ, KSRF, RPC).

·         Ak sa spoločnosti aj ponúka nejaká „alternatíva“ k panujúcemu historickému mýtu, tak je to niečo na spôsob teórie „pasionárnosti“ L.N.Gumiljova, kde sú všetky nepríjemnosti (spôsobené činnosťou ľudí)* «zákonom prírody, za ktoré ľudia nenesú žiadnu zodpovednosť»; alebo sa ponúka starostlivosť zvonku od „dobrých prišelcov“ spomedzi živých ľudí, ktorých opatera má zameniť minulú a súčasnú opateru „zlých prišelcov“ z vesmíru (historický mýtus o „zlých“ a „dobrých“ prišelcoch z Vesmíru dnes obnovuje scientologická cirkev); alebo ide o návrhy nečinne, neprotiviac sa zlu, s pokorou voči vládam, „dúfať v Boha“.

·         Je zjavné, že monografie triedy «Celosvetová história» môžu byť dvoch typov:

  → Prvý - opísanie globálneho historického procesu, ako jednotného a celistvého procesu, obopínajúceho vzájomnými prepojeniami množstvo regionálnych historických procesov;

  → Druhý - opísanie celého súhrnu regionálnych historických procesov, či dokonca aj nie procesov, ale roztrieštených historických reálnych aj vymyslených faktov z histórie rôznych regiónov, prakticky bez akéhokoľvek prepojenia medzi nimi, čo vylučuje videnie celistvého globálneho historického procesu tými, ktorí nie sú schopní vnímať a chápať život spoločnosti samostatne.

Všetky vyššie uvedené špecifiká náuk triedy «Celosvetová história» v súhrne zabezpečujú určitú naprogramovanosť správania nositeľov zvieracieho a zombi režimu psychiky v spoločnosti, čo zabezpečuje ich sociálne správanie, pri ktorom oni sami nevidia tyraniu nadštátneho globálneho riadenia a jeho aktuálnych a dlhodobých cieľov, alebo pripisujú všetky tieto procesy výhradne nepostihnuteľnej „božej prozreteľnosti“ a v podstate nepochopiteľným náhodám (typické u ateistov).