Takto patrí k biologickým potrebám potreba: jedla; komunikácie so sebe podobnými; potreba spánku a oddychu; potreba v pokračovaní rodu; potreba súkromia, teda miest, kde spánok, oddych, počatie, pôrod a výchova potomstva je chránená pred vplyvom rôznych nepriaznivých faktorov, vrátane iných ľudí atď. Pracovná činnosť ľudí slúži predovšetkým na uspokojenie týchto potrieb[267].

No genetika biologického druhu «Človek rozumný» je taká, že samotný druh v sebe nesie aj potenciál rozvoja kultúry[268]. Inými slovami, znamená to, že pracovná (a iná) činnosť ľudí nie je jednoznačne naprogramovaná (výhradne) skrz inštinkty (tak ako je napevno naprogramovaná «práca» mravcov v mravenisku), ale práve v rozvoji kultúry (vrátane kultúry práce na uspokojenie biologických potrieb) sa prejavuje mnohovariantný rôznorodý tvorivý potenciál ľudí mnohých pokolení. A tak, tie potreby, ktoré sú v každú epochu dejín podmienené kultúrou, predstavujú produkt ľudskej tvorivosti a, môže byť, že sami sú oporou ľudí v ich ďalšej tvorbe: v jednej epoche bola na to treba — kamenná sekera, a v druhej epoche — počítač, pričom jedno aj druhé je produktom predchádzajúcej tvorby (svojich tvorcov) a prostriedkami stvárnenia tvorivých zámerov ak nie všetkých, tak aspoň nejakej časti svojich užívateľov.

Okrem toho, rozvoj kultúry je taký, že v spoločnosti vznikajú potreby, podmienené samotnou kultúrou, ktoré nemajú bezprostredný vzťah k uspokojeniu biologických potrieb ľudí (takéto sú prevažne všetky potreby umelecko-estetického charakteru, na uspokojenie ktorých slúži umenie).

V každej epoche existujú aj rôznorodé potreby psychického charakteru (podľa miesta lokalizácie procesov ich uspokojenia), ktoré nie sú priamo spojené ani s fyziológiou organizmu, ani s historicky sformovanou kultúrou a orientáciou jej zmeny, hoci čiastočne sú podmienené aj biológiou, aj kultúrou. To je to, čo sa často nazýva «duchovné potreby».

Pritom kultúra (jak celej spoločnosti, tak aj osobná kultúra ľudí, tvoriacich túto spoločnosť) do seba integruje aj biologické potreby, pridávajúc im rôzne kultúrne obaly: my naozaj, za normálnej situácie a vo viac-menej normálom psychickom rozpoložení nepijeme vodu z kaluže, pri jedení používame príbor a väčšiu časť svojej potravy necháme prejsť kulinárskym spracovaním.

Avšak klasifikácia potrieb podľa miesta ich vzniku (biológia — či kultúra) a podľa lokalizácie procesov, ktoré vedú k ich uspokojeniu (psychika osoby: jej vnútorný svet, — či spoločný zdieľaný svet: príroda, spoločnosť, technosféra), ešte nehovorí nič o tom, ktoré z nich sú objektívne blahom, a ktoré škodia; či je vzťah danej konkrétnej potreby k jednej z nazvaných kategórií (blaho vs. škoda) podmienený nejakými vedľajšími javmi, alebo má vždy jednoznačný charakter, nezávislý na vedľajších javoch.

Podmienenosť určitej časti ľudských potrieb — všeobecnou biológiou druhu «Človek rozumný», a časti potrieb — kultúrou, pri prevládajúcom nadstavbovom charaktere kultúry vo vzťahu k biologickým procesom v živote ľudí, znamená, žeposudzovať potreby jednotlivca oddelene od spoločnosti a potreby spoločnosti oddelene od biocenóz, v ktorých sama žije — znamená uskutočňovať chybu, tiahnucu sa časom a hroziacu samovraždou tejto spoločnosti.

A hoci netrváme na tom, že nami povedané v predchádzajúcom odseku musí byť «automaticky jasné» všetkým, no práve tejto chyby sa dopustil akademik v §2 kapitoly I. skúmanej učebnice.

No posúdenie a klasifikácia potrieb jednotlivca, vylučujúca možnosť takejto chyby, môže byť uskutočnená len na základe preskúmania potriebcelej spoločnosti v teritóriu jej prebývania.

Potreby celej spoločnosti v teritóriu jej prebývania môžu byť predstavené ako spektrum potrieb: t.j. zoznam (nomenklatúra) potrieb a objemy požiadaviek celej spoločnosti ku každej z položiek nomenklatúry. V tomto spektre potrieb každému jednotlivcovi pripadá jeho osobné spektrum potrieb, predstavujúce výber zo zoznamu potrieb a určité objemy požiadaviek ku každej z pozícii osobného zoznamu požiadaviek. Analogicky, aj reálne uspokojenie potrieb môže byť predstavené v podobe spektra.

Pre náš účel nie je nutné rozpisovať zoznam potrieb v celej jeho detailnosti[269], ale takýto čisto formálny krok, ako je zhrnutie všetkých spoločenských potrieb do spektra, umožňuje lepšie pochopiť charakter vzájomného tlaku spoločnosti a biosféry navzájom, a charakter vzájomných vzťahov jednotlivca so spoločnosťou, s biosférou. Tiež to umožňuje vidieť perspektívy jednotlivcov, ako aj celej spoločnosti v nadväznosti niekoľkých pokolení; a predvídanie variantov možného priebehu udalostí je základom riadenia ich priebehu a uskutočnenia toho najlepšieho z možných variantov[270].

Okrem toho treba vedieť, že každý z typov režimu psychiky sa od tých ostatných odlišuje aj spektrom potrieb ich nositeľov: ako samotnou zostavou potrieb, tak aj objemom požiadaviek, usporiadaním rôznych potrieb podľa dôležitosti a poradia ich uspokojenia, spôsobmi ich uspokojenia. V realite si prevažná väčšina potrieb každého jednotlivca vyžaduje kolektívnu prácu množstva ľudí. Preto je otázka potrieb a ich uspokojenia nerozlučne spätá s otázkou organizácie výroby a prerozdelenia rôznorodej produkcie v spoločnosti.

Štatistika, opisujúca rôzne stránky života spoločnosti a ich vzájomné súvislosti, objektívne existuje a disponuje vlastnými charakteristikami stability v čase, podmienenými zmenou pokolení, kultúry a môže byť odkrytá. Preto bez ohľadu na názory, vyhrávajúce v mravných sporoch, individuálna aj štatistická analýza príčinno-následkových podmieneností v systéme vzťahov:

— umožňuje štatisticky objektívne vyčleniť (všetkým aj bez toho známe) škodlivé faktory: alkohol, ďalšie narkotiká a jedy, rozvracajúce organizmus a psychiku; sexuálne úchylky; neúmernosť (teda: nedostatočnosť alebo prebytočnosť) užívania samo osebe neškodných produktov a služieb, následkom čoho vzniká škoda u ich spotrebiteľa a (alebo) okolia, potomkov, biosféry; a tiež umožňuje vyčleniť aj faktory, predtým nevnímané ako škodlivé.

A adekvátne takémuto prístupu sa potreby všetkých ľudí rozvetvujú do dvoch kategórií:

·    PRVÁ: biologicky prípustnédemograficky podmienené potreby.

— Zodpovedajú zdravému spôsobu života v nadväznosti pokolení obyvateľstva i biocenóz v regiónoch, kde prebieha život a činnosť ľudí a spoločenstiev.

— Sú podmienené biológiou druhu Človek rozumný, pohlavnou aj vekovou štruktúrou obyvateľstva, kultúrou (vrátane jej podmienenosti prírodno-geografickými podmienkami) a orientáciou jej rozvoja.

Orientácia rozvoja kultúry môže byť dvojaká:

  → k Ľudskosti — k civilizácii, v ktorej sa režim psychiky typu Človek akceptuje ako jediný normálny pre všetkých ľudí, počnúc od pubertálneho veku vyššie;

  → alebo nazad ku kultúre otvoreného otrokárstva, v ktorej prevládajú režimy psychiky typu zviera a zombi (prevažne ako otroci), zombi a démon(prevažne ako otrokári).

Tiež sa môže prejaviť tendencia ku «konzervácii» historicky sformovanej antropoidnosti — teda spoločnosti kde sa človekom nazýva úplne každý, bez ohľadu na jeho režim psychiky, alebo v ktorej sa otázka «Kto je to Človek?» nikdy nerozoberá do hĺbky svojej podstaty.