To znamená, že ak následkom určitých mutácií, prebiehajúcich v jednom dvojpohlavnom[209] biologickom druhu počas zmeny mnohých pokolení, predsa len vznikne jedinec, ktorý začlení do svojho genotypu taký druh mutácie, že sa bude už zaraďovať k nejakému «novému druhu», tak, nakoľko vznikne v jednom jedinom exemplári určitého konkrétneho pohlavia, tento «nový druh» zmizne z biosféry okamžite po smrti tohto jedinca, pretože potomstvo zanechať nedokáže, lebo nemá viac jedincov svojho druhu (opačného pohlavia); a ak by aj nejaké potomstvo zanechalo, bolo by medzidruhovým hybridom/krížencom, teda buď neplodným, alebo geneticky nestabilným v nadväznosti pokolení.

Problematická je aj možnosť nahromadenia mutácií v procese zmeny mnohých pokolení v prirodzenom životnom prostredí, ak sa takým spôsobom snažíme objasniť vznik «nového druhu». Predovšetkým, nenasvedčujú tomu samotné životné podmienky mnohých biologických druhov. Takto vraj cicavce niekedy a nejako vznikli na súši. Pritom všetky veľrybotvaré — morské cicavce — žijú vo vodnom prostredí; a ony hynú nielen keď sa ocitnú na súši, ale stačí ak sa dostanú na plytčinu, z ktorej sa sami nevedia oslobodiť. Každá veľryba je natoľko prispôsobená k životu v mori a natoľko neprispôsobená k životu na súši a obojživelnej existencii, že tento druh mohol vzniknúť iba v mori v úplne hotovej podobe. Navyše v súčasnej biosfére neexistujú žiadne «prechodné formy» od suchozemských cicavcov k veľrybotvarým, a vede nie sú známe ani žiadne fosílne pozostatky «prechodných foriem» od dajakého plne suchozemského „veľHada“[210] k plne morskej veľRybe.

Avšak veda nepozná ani «prechodné formy», ktoré by navzájom spájali všetky ostatné druhy v biosfére Zeme.

Pričom hľadanie týchto «prechodných foriem, obzvlášť «prechodných foriem» od predka podobného opici —  k človeku druhu «Homo sapiens», niesli cieľavedomý charakter, pretože vedci-(materialisti a ateisti) sa snažili hypotézu Ch.Darwina podložiť faktickými údajmi o minulých, dnes už stratených biosférach[211], aby tak z kultúry spoločnosti odstránili vierouky a relígie[212]. Ale vyslovene následkom toho, že biologické druhy vznikali prakticky okamžite (čo znamená, vo veľkom množstve jedincov), takéto «prechodné formy» za storočie a pol od času čo vyšli na svet práce Ch.Darwina o pôvode druhov nájdené neboli, pretože zostatky takýchto «prechodných foriem» neexistujú: nemohli vzniknúť a ani nevznikli, práve v dôsledku špecifickej činnosti genetického aparátu.

Čo sa týka prirodzeného výberu, ten v biosfére Zeme funguje. Pričom na jeho osnove  nevznikajú nové druhy; na jeho osnove sa všetky biologické druhy iba prispôsobujú k zmenám v ich životnom prostredí, ktoré prebiehajú v živote planéty. Avšak každý nový biologický druh môže v biosfére Zeme vzniknúť len v dôsledku «genetickej katastrofy» v biologickom druhu — jeho rodiča. Následkom «genetickej katastrofy» jedinci druhu-rodiča masovo rodia potomstvo, patriace k inému biologickému druhu, ktorý sa v biosfére Zeme predtým nevyskytoval[213]. Ak to tak nie je, potom treba zavrhnúť všetko, čo veda v druhej polovici 20.storočia zistila o DNK, RNK a fungovaní chromozomálneho aparátu.

Vyslovený predpoklad o rodení nových druhov následkom genetických katastrof u druhov-rodičov neodporuje tomu, čo je dnes známe o funkcii chromozomálneho aparátu a je v súlade s faktom neexistencie akýchkoľvek «prechodných foriem» v geologických sedimentoch minulých epoch života biosféry. Ohľadom faktorov, ktoré by dokázali spôsobiť takúto «genetickú katastrofu» — rodenie nového druhu — môžu existovať rôzne predpoklady:

·    Prišelci z Vesmíru, predstavitelia mimozemskej vysokorozvitej civilizácie, ktorá dokázala realizovať projekt «Biosféra Zeme» prostredníctvom «nanotechnológií»[214] a génového inžinierstva. Avšak tento predpoklad privádza k otázkam:

  → O charaktere tejto životnej formy (hmotná či poľová);

  → O povahe Vesmíru a úplne prvej civilizácii v ňom, z ktorej vyšli všetky ostatné civilizácie[215].

·    Nejaký prúd hmotu pretvárajúceho žiarenia dopadajúceho na Zem z Kozmu, ktorému prirodzene prebiehajúce chemické a fyzikálne procesy každej epochy na Zemi «načúvajú» a reagujú naň zmenou svojich vlastností, výsledkom čoho sa sformovali prvé bielkovinové zlúčeniny, vznikli molekuly DNK a začal sa vývoj biosféry Zeme.

·    Samotná biosféra Zeme nesie v sebe algoritmus svojho rozvoja, v dôsledku čoho po dosiahnutí určitých vlastností:

  → Sama biosféra plodí špecifické vírusy[216], ktoré pôsobením na pohlavné bunky druhu-rodiča ich modifikuje tak, že vo výsledku počatia sa začína rozvoj organizmov nových biologických druhov.

  → Prebúdza v organizmoch takzvané «spiace gény», v dôsledku čoho prebieha zmena fyziológie jedincov druhu-rodiča a oni rodia jedincov nového biologického druhu.

Ale aj tento predpoklad vedie k otázke, odkiaľ sa vzal tento biosférny algoritmus, ktorý v určitom štádiu svojej činnosti plodí rozumný biologický druh, ktorého rozumnosť niektorí predstavitelia (ako napríklad akademik L.D.Bogoljubov) priznávajú výlučne len predstaviteľom tohto druhu.

Otázka štvrtá: Vari nerozumná Príroda šialene a bezcieľne splodila biologický druh «Človek rozumný»?

V podstate je to otázka o existencii Rozumu, ktorý vytvoril tento algoritmus rozvoja biosféry, zahrňujúceho do seba aj vznik druhu «Človek rozumný»; a druhá strana tejto otázky je vec predurčenia človeka v tomto algoritme a tiež odplata pre ľudstvo a každého človeka za odkláňanie sa od tohto predurčenia.

Niektoré vierouky nazývajú tento Rozum — Bohom, Tvorcom Vesmíru a všetkého čo v ňom je, Všedržiteľom; iné vierouky, ktoré popierajú akt tvorenia Vesmíru Bohom, zbožstvujú Vesmír (Prírodu)[217]; tretia vierouka, zastúpená vedeckým vnímaním a chápaním sveta, uprednostňuje sa tváriť, že jedinou rozumnou bytosťou je len človek, a okolo neho vládne úplná absencia akejkoľvek formy myslenia jak v prítomnosti, tak aj v minulosti[218].

Inými slovami, vyššie povedané o možnostiach pôvodu jednotlivých druhov živých organizmov znamená, že aj druh «Homo sapiens» vznikol naraz ako celé pokolenie v priebehu života jednej alebo viacerých (nie mnohých) generácií druhu-rodiča, ako aj všetky ostatné, dostatočne vysoko rozvité biologické druhy. Druh «Človek rozumný» vznikol ihneď v princípe takým, akým sa poznáme, hoci v priebehu celého svojho ďalšieho života sa menil v procese prirodzeného výberu, ktorý do seba (vo vzťahu k «Človeku rozumnému») zahrňoval aj zložku podmienenú kultúrou, vytvorenou samotnými ľuďmi; v tejto zmene pokračuje i dnes.

A rozumnosť Človeka (jak osôb, tak aj celého druhu), myslenie ktorého sa skutočne odlišuje od myslenia ostatných hmotno-telesných živých bytostí v biosfére Zeme, predpokladá cielený charakter týchto zmien, podriadený vôli samotných ľudí v určitých objektívne existujúcich medziach.

Takže po tom, čo je v učebniciach biológie opísaný mechanizmus prirodzeného výberu a práce chromozomálneho aparátu dedičnosti a variability, v učebnici spoločenskej náuky nie je viac potrebné písať: «Vzpriamená chôdza, stavba mozgu, obrys tváre, tvar rúk — to všetko je výsledkom zmien, prebiehajúcich veľmi dlhý čas (milióny rokov)», — majúc tým na mysli životnú adekvátnosť hypotézy Ch.Darwina o evolučnom pôvode druhov cestou prirodzeného výberu v procese zmeny pokolení.