Aby situácia nedospela až sem (a tým skôr do genocídy diaspór následkom výbuchu emócií domáceho obyvateľstva, ktorý môže byť aj riadený zvonka nepriateľmi štátu), je potrebné chápať, že paragraf trestného zákona, ktorý ukladá trest za podnecovanie nenávisti medzi národmi, sa musí týkať aj predstaviteľov diaspór: napríklad toho «jazdca», ktorý vtrhol do Alexandrovského sadu k mohyle neznámeho vojaka a večnému ohňu na «Land Rovery»; aj toho mladíka, ktorý si provokatívne vynucoval (bitkárske) dobrodružstvá (prípady spomenuté vyššie, i druhé); aj tých «pravoverných moslimov», ktorí zaliali ulice Moskvy krvou obetných baranov najnovšie počas sviatku Kurban-Bayrami (Sviatok obete — Íd al-adhá). Toto všetko je vyvolávaním nenávisti domorodého obyvateľstva Moskvy a etnicky veľkoruských regiónov RF k predstaviteľom iných kultúr, ktorú predstavitelia príslušných diaspór podnecujú svojim správaním.

Avšak ani právnici štátnej moci, ani právnici Verejnej komory, ani žiadni ďalší právnici toto chápať nechcú a realizujú prax tvorby a presadzovania práva takým spôsobom, že u obyčajných ľudí vyvolávajú nenávisť k právnikom ako k profesionálnej korporácii, v ktorej je nadmerne veľa predstaviteľov diaspór (proporcionálne, vo vzťahu k štatisticky najpočetnejším etnickým skupinám obyvateľstva RF).

A okrem toho, k paragrafom za trestné činy, vykonané predstaviteľmi diaspór za hranicami oblasti dominovania ich národnej (alebo náboženskej) kultúry, by sa mal AUTOMATICKY prirátať paragraf, udeľujúci trest za podnecovanie medzinárodnej (alebo medzináboženskej) nenávisti, bez akýchkoľvek poľahčujúcich okolností. A preto aj predstavitelia diaspóry, vinní v ukrývaní zločincov-súkmeňovcov (ako tomu bolo v Kondopoge), okrem zodpovednosti za ukrývanie musia niesť zodpovednosť za podnecovanie medzinárodnej či medzináboženskej nenávisti, s priťažujúcimi okolnosťami a bez práva na amnestiu a predčasné podmienečné prepustenie.

A nie je principiálny rozdiel v tom, ako sú tieto konflikty na základe národnostnej alebo náboženskej nevraživosti podnecované: či slovami alebo tichými skutkami; či to robia nacizmu a rasizmu oddaní predstavitelia domorodého obyvateľstva v regióne, ktorých trpezlivosť voči excesom predstaviteľov diaspór nie je bezhraničná; alebo či to robia samotní predstavitelia diaspór. V ľubovoľnom prípade tým trpia adekvátni (v mravno-etickom vzťahu) ľudia nezávisle od ich národnosti a vierovyznania.

A ak chápeme vyššie povedané o diaspórach a variantoch ich vzájomných vzťahov so spoločnosťou svojho pobytu, tak jedným zo subjektov podnecovania nenávisti a nepriateľstva medzi národmi a náboženstvami v RF — je samotný rosSiónsky liberálno-buržoázny štát:

·    ktorého ekonomická politika, po prvé, splodila rôznorodé lumpenizované diaspóry a lumpenizovala značnú časť domorodého obyvateľstva všade;

·    a ktorý, po druhé, žiada od domorodého obyvateľstva regiónov, v ktorých dominujú príslušné národné (alebo náboženské) kultúry — trpezlivosť, minimálne voči grobianskemu správaniu predstaviteľov diaspór, a maximálne, voči zriadeniu mafiánsko-kriminálnej moci v regióne a nastoleniu režimu teroru vo vzťahu k domorodému obyvateľstvu a na tomto základe aj obohacovaniu diasporálnych «elít» na úkor a škodu domorodého obyvateľstva regiónu.

Toto je len ďalším ukazovateľom toho, že buržoázny liberalizmus so všetkými jeho rečami o právach človeka je nepriateľom slobody[149] a preto musí byť vykorenený.

2.6. Mravno-psychologické pozadie vzájomných národných vzťahov

Bez vyjasnenia si vyššie opísaného v kapitolách 2.1 — 2.5, nie je chápanie problematiky vzájomných národných vzťahov v živote mnohonárodnej spoločnosti a ľudstva ako takého možné. Okrem toho, prejavy národného (a tiež náboženského) svojrázu v súčinnosti s iným národným (alebo náboženským) svojrázom v živote ľudstva a regionálnych civilizácií, to sú otázky nábožensko-mravne podmienenej psychológie osobnosti, sociálnych skupín, ľudov. A preto je znovu potrebné, aby sme sa vyhranili v terminológii.

«Tolerantnosť» a «politkorektnosť», propagované stúpencami buržoázneho liberalizmu ako životná norma a základ «multikulturalizmu» (kultúry mnohonárodnej spoločnosti), predstavujú vo svojej podstate zákaz odhaľovania defektov a ich následné vykoreňovanie. Týka sa to predovšetkým defektov generovaných národnými a náboženskými kultúrami a subkultúrami, ak ich skúmame ako informačno-algoritmické systémy, pod vplyvom ktorých prebieha formovanie osobností nových pokolení.

Národné sebauvedomenie (aj národná identita*) — znamená uvedomenie si jednotlivcom[150] osobitosti (unikátnosti) svojho ľudu (najmä, ako nositeľa kultúry) a odlišností svojej kultúry od kultúry iných ľudov, majúcich tiež svoju vlastnú osobitosť a význam v spoločne zdieľaných dejinách rozvoja ľudstva.

Nacionalizmus — to je uvedomenie si neopakovateľnej osobitosti svojho ľudu a jeho kultúry v spojení s odmietaním alebo ignorovaním, zväčša bezmyšlienkovito-nevedomým, osobitosti a významu pre ľudstvo a jeho budúcnosť iných kultúr, iných ľudov, nesúcich vlastné kultúry v ich dejinnom rozvoji v nadväznosti pokolení.

Rasizmus[151] — to je presvedčenie o tom, že dôstojnosť človeka je podmienená v prvom rade (a občas jedine) biologicky, faktom svojho pôvodu od rodičov, patriacich k určitým rodom (klanom), plemenám, ľudu, rase, a všetci ostatní — pochádzajúci z ostatných rodov, plemien, ľudov, rás i zmiešaných manželstiev s ich predstaviteľmi — nedisponujú ľudskou dôstojnosťou buď vôbec, alebo ňou nedisponujú v plnosti.

V rasistickom chápaní je kultúra svojim významom druhotná voči biologickému základu, a preto z pohľadu rasistov osvojenie si «biologicky nižšími» kultúry «biologicky vyšších» nerobí «biologicky nižších» časťou spoločenstva «biologicky vyšších».

Podľa názoru rasistov je osvojenie si kultúry «biologicky vyšších» zo strany «biologicky nižších» analogické tomu, čo sa deje, keď opicu v cirkuse učia stvárať rôzne triky, čo robí jej správanie počas cirkusového vystúpenia v čomsi podobným ľudskému správaniu v určitých životných situáciách. Avšak táto drezúra či napodobovanie opicou človeka, v štýle bájky I.A.Krylova «Opica a okuliare», nemôžu spraviť opicu človekom.

V niektorých prípadoch môže byť osvojovanie kultúry «biologicky vyšších» «biologicky nižšími» zakázané, aby «biologicky nižší» boli ľahko odlíšiteľní od «biologicky vyšších» v každodennom živote spoločnosti, v podstate rozdelenej na «kasty» na základe príznaku biologického pôvodu. V opačnom prípade nutne vznikajú situácie, ktorých absurdnosť (hoc i tragická) odhaľuje neadekvátnosť rasizmu.

Takto v tretej ríši, na plagáte s vyobrazením ukážkového «árijského vojaka» bol zachytený Werner Goldberg (foto vľavo), ktorý podľa zákonov tretej ríše nebol «pravým Árijcom», ale «miešancom 1. kategórie», pretože jeho otec bol žid. A keď bola hitlerovcami okupovaná Praha, tak bolo vydané nariadenie odstrániť z Pražského konzervatória sochu skladateľa Mendelssohna — žida (autora všetkým známeho «Svadobného pochodu»). Nevzdelaní robotníci, ktorým to bolo nariadené, a ktorí nepoznali skladateľov podľa tváre, pristúpili k úlohe jednoducho a odstránili postavu «toho najnosatejšieho»: ním sa ukázal byť Richard Wagner, obľúbený skladateľ «führera» (autor cyklu opier na motívy starogermánskeho eposu), evidovaný ako jeden z historicky najvýznamnejších teoretikov «antisemitizmu» 19. storočia.