Изменить стиль страницы

Odlišnosť klírovania od takejto besedy je v tom, že beseda môže byť prerušená z iniciatívy ľubovoľnej strany, a seansu klírovania má právo prerušiť iba audítor, ale nie predklír: v podstate toto je jediný prvok násilia na tom, kto podstupuje klírovanie. Avšak toto je situácia podobná tej, keď chirurg nemá právo zastaviť začatú operáciu na želanie pacienta, ktorému proces chirurgického liečenia nie je príjemný. A kým besedy môžu mať nesystematický charakter, tak seansy klírovania sledujú postupne podľa poradia, krok za krokom, konkrétny plán až do dosiahnutia v ich priebehu vytýčeného cieľa – vyprázdniť „ingramovú banku“ v psychike človeka. Následne sa všetka informácia v nej stane prístupnou pre jeho «analytický rozum».

Ako sa píše v dianetickej literatúre s odkazmi na reálnu štatistiku dianetickej praxe, následkom klírovania sa zlepšuje pamäť, nálada, zvyšuje sa intelektuálna sila (objektívny ukazovateľ prijatý na Západe je «IQ» - inteligenčný kvocient, zisťovaný na základe špeciálnych testov), miznú psychosomatické choroby (je to 70 % medicíne Západu známych chorôb, vrátane cukrovky a onkológie), takisto miznú ťažké formy schizofrénie, lieči sa narkománia (vrátane alkoholizmu a tabakovej závislosti), miznú sklony k antispoločenským priestupkom a zločinom.

Človek, ktorý prešiel klírovaním, v dôsledku ktorého sa jeho reaktívna banka vyprázdnila, sa nazýva «klír» (z anglického slova «clear – jasný, čistý»). Klír, z pohľadu dianetiky, je normou psychického zdravia, dostupnou každému, kto neprišiel následkom chirurgického zásahu alebo traumy o časť mozgu v hlave; no aj v takýchto prípadoch sa po klírovaní celkový stav jedinca zlepšuje.

Klír je «racionálny, pretože prichádza k najlepším možným riešeniam (zvýraznené nami pri citovaní), stavajúc na faktoch, ktoré má k dispozícii, a vlastnom uhle pohľadu. Klír nemá ingramy, ktoré by mohli byť restimulované a narušili by správnosť jeho úvah a riešení, vnášajúc do nich skrytú a chybnú informáciu»[114]. Inými slovami, v stave klír, z pohľadu scientológie, intelekt pracuje bezchybne, človek vytvára najlepšie riešenia na základe jemu dostupnej informácie.

Preto sa v scientológii predpokladá, že všetky terajšie ideologické rozdiely nemajú význam, pretože v spoločnosti klírov je rozumová reakcia na jednu a tú istú situáciu vždy «optimálna», «najlepšia», len nech je (daná*) dôveryhodná informácia o situácii, nezávisle od toho, aké knižky, kto z klírov prečítal.

A to nie sú naše domnienky a výmysly. Obráťme sa na knihu „Scientológia“. V Úvode[115] k nej uvádzajú redaktori úryvky z nejakej eseje L.R. Hubbarda a medzi nimi nasledovnú, v ktorej je zreteľne vyjadrená deklarácia o „nevšímavosti, nezáujme“ scientológie k ideologickým rôznorodostiam v spoločnosti:

«Nemeňte relígie človeka, nemeňte jeho politiku, nenarúšajte suverenitu[116] národov. Namiesto toho naučte človeka využívať to, čo on má a vie, aby po prvý raz pri ľubovoľnom(zvýraznené samotným L.R. Hubbardom) politickom systéme, vybudoval na Zemi civilizáciu.» - „Scientológia“, str. 6.

Takže, z pohľadu scientológie, článok 13 Ústavy Ruskej Federácie, vyhlasujúci, že ani jedna ideológia nemôže byť prehlásená za celoštátnu — je prázdny, nič nehovoriaci článok, pretože ideologické antagonizmy vyvolané ingramami v psychike ich zakladateľov nemajú akoby žiadny význam v spoločnosti klírov, slobodných od ingramov a schopných vziať z každej ideológie, sociálnej či inej teórie to, čo v daných podmienkach zodpovedá situácii najlepším spôsobom.

Inými slovami, pomocou dianetiky a scientológie v tej podobe, ako sú opísané v oficiálnej literatúre scientologickej cirkvi, akoby sa dosahovala sloboda od ideológií – vrchol túžob disidentov sovietskej ideologicky totalitnej minulosti; no, ako bolo práve ukázané, je to iba ilúzia ideologickej slobody, pretože celé to možné množstvo ideológií sa rozpadá na dve skupiny: zlučiteľné s usporiadaním psychiky «klír» a nezlučiteľné s ním.

Ale nakoľko hovoriť o optimálnosti a najlepšej reakcii na jednu a tú istú situáciu je možné len vo vzťahu ku konkrétnej situácii a konkrétnym cieľom, ktoré sa v nej sledujú, na základe určitej koncepcie ich dosahovania, tak aj scientológiou vyhlasovaná optimálnosť reakcie «klíra» na situáciu potajme zodpovedá len jednej koncepcii spoločenského usporiadania (podmienenej režimom psychiky «klír»), a takisto sa v skrytosti vylučujú iné koncepcie spoločenského zriadenia (nerealizovateľné na základe režimu psychiky «klír»)[117]. Samozrejme, medzi týmito v skrytosti vylúčenými koncepciami spoločenského usporiadania a ich vyjadrujúcimi ideológiami sú aj spravodlivo vylúčené: napríklad, biblická doktrína, kvôli čomu scientológiu nenávidia predstavitelia všetkých biblických kultov, ako za celú históriu biblickej kultúry prvú reálne konkurujúcu firmu. Ale nakoľko scientológia v podstate neskúma množstvo ňou vylúčených koncepcií, tak ani neponúka žiadne obsahové zdôvodnenia ňou propagovaného «optima».

Okrem toho, existuje ešte jedna otázka, ku ktorej vedie scientologické tvrdenie o tom, že klír nachádza «najlepšie možné riešenia», ak sa podujme na riešenie nejakej úlohy. Nakoľko globálna civilizácia je nositeľkou množstva jak vzájomne sa vylučujúcich, tak aj nie celkom zlučiteľných ideológií, sociologických doktrín a pod., tak sa očakávalo, že venujúc sa skúmaniu tejto problematiky, nejakí klíri, ktorých je už v spoločnosti požehnane, vysvetlia najlepšiu možnú ideológiu, sociológiu, v ktorej budú odhalené chyby, ak nie všetkých, tak najvplyvnejších ideologických systémov a sociologických doktrín. To jest prebehne klírovanie aberovanej kultúry ak nie celého ľudstva, tak hoc by len niektorých regionálnych civilizácií. Úloha «klírovania kultúry» je vytýčená ešte v „Dianetike“ samotným L.R. Hubbardom:

«Ideálnou spoločnosťou by bola spoločnosť neaberovaných ľudí, klírov, vedúcich svoj život v neaberovanej kultúre, pretože buď človek, alebo kultúra môžu byť aberovanými. Aberácie kultúry vstupujú do rovnice správania ako neracionálne faktory, ktoré vyplývajú zo vzdelania, sociálnych návykov a právnej vedy. Nestačí, aby len sám človek nebol aberovaný, pretože on existuje v rámci spoločnosti, ktorá sama vytvorila svoju kultúru z množstva nerozumných predpojatostí a zvykov.

Nájdenie skutočného zdroja chybného zla je fundamentálnym problémom celej právnej vedy. Skutočný zdroj, nanešťastie, leží v neracionálnosti tých predstaviteľov minulých generácií, ktorí, pracujúc s obmedzenými vedomosťami a súc utláčaní okolitým prostredím, hľadali riešenia pomocou rovníc, ktoré obsahovali chybné a nedefinované faktory. Tieto generácie, ktoré už dávno odišli, sa nemôžu teraz zodpovedať. My sme dedičmi všetkých predchádzajúcich vekov, a to je dobré; my sme takisto dedičmi všetkej neracionálnosti minulosti, a to je zlé. (…)

Len v spoločnosti neaberovaných ľudí a v rámci kultúry bez nerozumnosti, áno, len v týchto podmienkach môže človek niesť zodpovednosť za svoje konanie. No časť zodpovednosti za to musíme teraz zobrať aj my. Človek sa nesmie poddávať svojim ingramom.» - „Dianetika“, str. 486, 487.

Aj tak, hoci od momentu vydania „Dianetiky“ (r. 1950) a „Scientológie“ (r. 1965) prešlo už dostatočne veľa času, scientologická cirkev nerozširuje žiadnu literatúru, v ktorej by bola vyložená klírovaná, neaberovaná sociológia. To znamená, že klírovaná sociológia v scientologickej cirkvi buď celkovo chýba, alebo nie je určená na všeobecné zverejnenie, ale určená na zabezpečenie potrieb diplomovaných pastierov, ktorých ni(e)kto poveril pasením globálnej civilizácie klírov[118]. V ľubovoľnom z týchto variantov sa štruktúry scientologickej cirkvi menia na inštrument vlády nad tými, ktorí sa nevyznajú v sociológii a nerozlišujú koncepcie spoločenského usporiadania.