[310] Jediné čestné priznanie od autority domácej «ekonomickej vedy», ktoré sa podarilo nájsť, o nepripravenosti vedy riešiť úlohy, vyhlásené na začiatku «prestavby» v ZSSR, patrí akademikovi A.I.Ančiškinovi, zakladateľovi a prvému riaditeľovi Inštitútu ekonomiky a prognózovania vedecko-technického pokroku AV ZSSR (teraz Inštitút národno-hospodárskeho prognózovania RAV, na čele s V.V.Ivanterom):
«Je potrebné priznať so všetkou určitosťou, že ekonomická veda, a aj spoločenské vedy vcelku, sa stali nepripravenými k odpovedi na otázky zadané 27. zjazdom strany, januárovým (r. 1987) Plénom, celým priebehom nášho rozvoja. Mnohé fundamentálne problémy rozvíjajúceho sa socializmu sme dnes nútení riešiť empiricky, metódou «pokusov a omylov», so všetkými negatívnymi dôsledkami spojenými s teoretickou nepripravenosťou k takýmto riešeniam. Príčin za vzniknutý stav vecí je niekoľko, a bolo by určite zjednodušením všetko zvaliť na neuspokojivú prácu samotných vedcov-ekonómov.
Po prvé, pre úspešný rozvoj ekonomickej vedy je nevyhnutná zreteľne vyjadrená spoločenská a politická potrebnosť hlbokého a objektívneho odhalenia reálnych zákonitostí ekonomického rozvoja, jeho protirečení, nutná je potrebnosť vedeckej istiny. (…).
Po druhé, stav poslednej (reč je o ekonomickej vede: naše spresnenie v citáte) bol vždy spojený s ideologickými direktívami, prítomnosťou alebo absenciou dogiem, ktoré často predurčovali nielen orientáciu, priebeh vedeckých výskumov, ale aj závery, výsledky» (Diskusia «Ekonomická teória a prax prestavby». — «Komunista», teoretický a politický časopis ÚV KSSZ, № 5 (1303), marec 1987, str. 35, 36).
Na rozdiel od tejto praxe «povedečťovania» neznámo ako a odkiaľ sa berúcich politických názorov najvyššieho straníckeho a štátneho riadenia ZSSR, v USA sa politika voči ZSSR budovala na základe vedy študujúcej ZSSR — takzvanej «Sovietológie».
[311] O tomto viď, napríklad, interview bývalého pracovníka Riadenia vonkajšej kontrarozviedky KGB ZSSR plukovníka A.A.Sokolova «A.Jakovleva naverbovala CIA, pred vyšetrovaním ho zachránil Gorbačov. Prečo?»: http://www.elesta1.ru/a-iakovleva-zaverbovannogo-cru-spas-ot-rassledovan/part1 a nasledujúce strany. Viď tiež N.Dobrjucha «Odhalenia posledného predsedu KGB: Pravdepodobne, Gorbačova a Jakovleva naverbovali v USA» («Komsomolská pravda» «na Ukrajine», 26.08.2011: http://kp.ua/daily/260811/297869/print/).
[312] Tzv. „glásnosť“ – politika maximálnej otvorenosti ohľadom činnosti štátnych orgánov a slobody informácií. – pozn. prekl.
[313] Stačí si spomenúť na takmer hysterickú reakciu «prestavbárov» na vcelku bezobsažný (v aspekte rozvoja teórie) emotívny článok N.A.Andrejevovej (ročník 1938) «Nemôžem sa zrieknuť princípov», zverejnený v novinách «Sovietske Rusko» 13. marca 1988 (viď: http://www.revolucia.ru/nmppr.htm). Po 3 týždňoch bol tento článok dementovaný novinami «Pravda» z 5. apríla 1988 v anonymnom redakčnom článku «Princípy prestavby: revolučnosť myslenia a konania», napísanom «zverbovaným CIA» členom Politbyra «architektom prestavby» A.N.Jakovlevom (viď: http://soveticus5.narod.ru/88/prpe.htm).
[314] Viď prácu VP ZSSR «Judášov hriech XX. zjazdu» («O aktuálnom dianí», № 2 (50) r. 2006).
[315] Maximum, čo bolo reálne, bolo chápanie podstaty Sovietskej moci najmä ako moci židov a ich prisluhovačov a cítenie neadekvátnosti internacistického marxistického projektu. Jeden z výrazných príkladov takéhoto typu «chápania» je zachytený v «Prekliatych dňoch» I.A.Bunina:
«Nedávno som stretol na ulici prof. Ščepkina, „komisára ľudovej osvety“. Hýbe sa pomaly, s idiotskou tuposťou hľadiac vpred. Na pleciach úplne zaprášená talma (*krátky plášť bez rukávov*) s obrovskou mastnou škvrnou na chrbte. Klobúk tiež taký, že hľadieť naň je hnus. Najšpinavší papierový golierik, zozadu podopierajúci veľký vulkán, hnisavý vred, a starú hrubú viazanku, nafarbenúčervenou olejovou farbou.
Hovorí sa, že Feľdman sa prihováral nejakým roľníckym „poslancom“:
— Súdruhovia, čoskoro na celom svete bude vláda sovietov!
Zrazu zaznie hlas z davu poslancov (*ukrajinským dialektom*):
— To sa nestane!
Feľdman nazlostene:
— A to už prečo?
— Nie je dosť židov!
To nič, nebojte sa: je dosť Ščepkinov» (http://az.lib.ru/b/bunin_i_a/text_2262.shtml) — datované nocou 24. apríla 1919. No a «vysokovzdelaní» «Buninovia», kvôli ich «elitarizmu» nie sú žiadnou prekážkou ale komplicmi biblického projektu zotročenia ľudstva v mene Boha; prekážkou a alternatívou sú «Buninmi» prehliadaní boľševici, málo vzdelaní v tej dobe, vďaka výnosu «o kuchárkiných deťoch» (r. 1887), zatvárajúcemu prístup k strednému a vyššiemu vzdelaniu predstaviteľom «prostého ľudu», čím po niekoľkých desaťročiach obrali krajinu o akcieschopný riadiaci korpus.
17. (29.) októbra 1888 sa odohrala havária vlaku Alexandra III v Borkách (*rok predtým bol schválený výnos „o kuchárkiných deťoch“*), ktorú možno interpretovať ako Zhora danú predzvesť budúcej katastrofy impéria v r. 1917, ako dôsledok neadekvátneho riadenia: konkrétne miesto — rajón osady „Červonnyj Veleteň“, čo v preklade z ukrajinčiny znamená Červený Obor, a ten čo vystriedal impérium bol naozaj «Červeným Obrom».
No v oficiálnej cirkevnej a štátnej tradícii tej epochy táto udalosť nebola vnímaná ako predzvesť-výstraha, z ktorej treba vyvodiť adekvátne politické závery, ale ako «zázrak» — zázračné spasenie cárskej rodiny. Preto na mieste tejto «zázračnej» katastrofy bol v rokoch 1891 — 1894 postavený chrám v mene Krista Spasiteľa (chrám bol zničený počas bojov v rokoch Veľkej Vlasteneckej vojny), a sociálna politika ostala nezmenená. V dôsledku nemennosti sociálnej politiky Ruské impérium pod vládou klanu Romanovcov po zrušení nevoľníctva v r. 1861 nedokázalo zrealizovať ten scenár rozvoja, ktorý vcelku úspešne (hoc aj s niektorými chybami, ako účasť v 2. svetovej vojne na strane Hitlera) zrealizovalo Japonsko po reštaurácii Meidži v rokoch 1867 — 1868.
[316] Príkladom toho bola vražda prezidenta USA J.F.Kennedy, ktorý v jednom zo svojich verejných vystúpení povedal, že moc v USA patrí tajným spoločenstvám a to je nezlučiteľné s demokraciou. — Skutočne mocní pohlavári tajných spoločenstiev nezačali jeho názor spochybňovať: jednoducho ho zastrelili a pochovali so všetkými poctami...; vraždu pripísali psychopatovi-samotárovi, ktorého tiež zastrelili (a hoci nejaký čas žil v ZSSR, nepoužili ani antisovietsku kartu), a nebohého prezidenta zaradili do «panteónu» znamenitých politických činiteľov Ameriky, pričom jeho vládnutie vykladajú «americkému ľudu» spôsobom, aký vyhovuje im...
[317] Avšak takéto nádeje sa nie vždy naplnia. Kto s týmto tvrdením nesúhlasí, potom musí priznať, že v Kazachstane a po páde ZSSR dodnes beží diktatúra proletariátu, nakoľko jeho prezident Nursultan Abiševič Nazarbajev (ročník 1940) začínal svoju pracovnú činnosť ako betonár, a neskôr bol tavičom na Karagandinskom metalurgickom kombináte (Magnetka — ohnivá kolíska: http://www.izvestia.kz/node/333).